Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 19 | Game

,,Tomli-" chcel vysloviť moje priezvisko, ale už bolo neskoro. Moje telo začalo konať bezo mňa a ja som sa tak postavil na špičky, spájajúc naše pery v jedno.

Ruky som takmer okamžite omotal okolo jeho krku, ťahajúc si ho nižšie, tak, aby som nemusel stáť na špičkách. Ako prvé som očakával odpor z jeho strany, avšak on len spokojne zamrnčal a oprel sa jednou z jeho svalnatých rúk o dvere za mojim chrbtom.

Louis, prestaň!

Kričala moja ľudská stránka, ktorá bola v tomto momente plne pod nadvládou omegy môjho tela. Tá ma totižto napokon donútila uvoľniť svoju pravú ruku z pevného zovretia okolo jeho krku. Touto rukou som sa chytil tej jeho a nasmeroval ju k jeho voľnej paži, v snahe premiestniť ju na môj zadok, čo napokon nebolo také ťažké.

,,Skoč." Zašepkal mi do pier, čím si vyslúžil moje tiché zamrnčanie. V okamihu, ako som na svojom zadočku pocítil slabý stisk na znak toho, že si mám pohnúť, som sa mierne nakrčil v kolenách a následne vyskočil, omotávajúc svoje stehná okolo bokov kučeravej alfy.

,,Odnesiem ťa do izby, dobre?" odvetil, keď sa na okamih odtiahol od mojich pier. Neprítomne som prikývol, užívajúc si jeho ruky na mojom zadočku. Harry sa po tomto bez slova otočil smerom ku schodom, v snahe odniesť ma čo najrýchlejšie do izby, pričom mnou v jeho objatí hádzalo zo strany na stranu. Každým jedným krokom som cítil ako sa môj, teraz už tvrdý rozkrok otiera o Harryho bielu košeľu.

,,B-bolí." Zamrmlal som pred tým, ako som sa svoje pery rozhodol zamestnať a prisal som sa nimi na Harryho krk, konkrétne na pulzujúcu žilu na jeho boku. Harry nad mojim činom slastne zavzdychal a hlavu trochu natočil do strany, nechávajúc mi tak dokonalý prístup k jeho krku. Spokojne som sa usmial do jeho krku, vdychujúc tak jeho dokonalú vôňu.

,,Chvíľu vydrž, dobre? Len chvíľu. Sľubujem, že okamžite ako budeme hore, z teba vyšukám dušu." Zavrčal a svoje kroky väčšmi zrýchlil. Len som súhlasne prikývol do jeho, teraz už červeného krku. Moje bozkávanie, okusovanie a nasledovné cucanie jeho jemnej pokožky napokon spôsobilo, že sa na dané miesto nahrnula krv, vytvárajúc tak menšiu modrinku na zamatovej pokožke kučeravej alfy s dokonalou vôňou.

S rukami, ktoré som mal omotané okolo Harryho krku, som sa napokon trošku nadvihol, dopriavajúc si tak aspoň menší pôžitok z trenia sa o rifľovú látku nohavíc. Zavzdychal som Harrymu okamžite do ucha, čím som ho len popohnal. O chvíľu na to ma totižto bez slova hodil na posteľ.

Na pár dlhých sekúnd bolo ticho, čo som sa rozhodol napokon prerušiť. Chvíľu mi trvalo, kým som čosi vyslovil, keďže sa o nadvládu mojich slov bila moja vnútorná ľudská stránka spolu s tou zvieracou.

Nechaj ma! Rýchlo vypadni!

Hovoril kúsok mojej dušičky, ktorý napokon aj tak nedostal možnosť čosi povedať. Pre dnešok vyhrala omega, vyhrali pudy, ktoré ma donútili pritiahnuť si Harryho za košeľu bližšie k sebe. Dokonca až tak blízko, že za mi z tej dokonalej vône zatmelo pred očami.

,,Pán doktor?" začal som s provokovaním, pričom som si ľahol na posteľ, Harryho si ťahajúc nad seba, čo sa mi nakoniec aj podarilo, keďže sa nado mnou skláňala kučeravá hlava, ktorej tvár zdobil nadržaný úškrn a dva zelené smaragdy, ktorých farba potemnela. Nebola tak zelenkastá ako dnes ráno. Nepripomínala jarnú zeleň, či nebodaj zelenkastú kôru limetky. Nie... toto bola zelená, ktorej každý jeden milimeter pohltila túžba, vášeň a vnútorná alfa, ktorej povinnosťou bolo pomôcť môjmu malému, bolestivému problému.

,,Pomôžete mi? Viete, strašne ma to bolí." Fňukal som s úsmevom na perách. Presne po tejto vete, sledujúc Harryho zmätený pohľad, som omotal svoje stehná opätovne okolo jeho bokov, trúc naše rozkroky o seba.