MERCI!

15. Večierok

*Medison*

Asi po piatykrát som sa pozerala do zrkadla. Chcem vyzerať perfektne na ten otcov večierok. Vždy ked ho mal otec, tak som sa vyhovorila alebo som povedala že sa necítim dobre. Tento večierok bude môj prvý, takže dúfam že dopadne podľa mojich predstáv.

"Si nádherná." povedal chrapľavý hlas pri mojom uchu a hneď potom ako to povedal si obmotal svoje ruky okolo môjho pasu a pretočil ku sebe.

"Ani ty nie si na zahodenie." povedala som a celého som si ho prezrela. Mal oblečenú čiernu košeľu, čierne džínsy a svoje obľúbené hnedé kožené topánky. Zato ja som mala modré šaty do polovice stehien a čierne lodičky na asi 20 centimetrovom opätku. Od Haryho som bola asi o hlavu menšia ale keďže som mala tieto zabijacke lodičky tak som bola skoro taká vysoká ako on.

"Som zvedavý ako sa mi odvďačíš, keď som s tebou musel chodiť tri hodiny po obchodoch." povedal a žmurkol na mňa.

"Nechaj sa prekvapiť zlatko." povedala som a spolu s Harrym sme už konečne vychádzali s mojej izby. Ruka v ruke sme spolu zišli po schodoch, všetci čakali už len na nás. Mama má na sebe biele šaty po kolená s čiernim opaskom okolo pásu. Usmiala som sa, tie šaty som jej doniesla z Anglicka. Moja mama miluje eleganciou a to hlavne v oblečený, preto som jej kúpila tie šaty. Vedľa mami stál otec so svojím čiernym oblekom, ktorý

mal ušití na mieru. Pod čiernym sakom mal zastrčenú bielu košeľu okolo krku mal sivú kravatu, ktorá dominovala na celom obleku. Oproti otcovi stál môj brat, tiež mal na sebe na mieru ušití oblek ale miesto bielej mal sivú košeľu. Alex kravaty nemal rád, preto ju nemal ani dnes. A najbližšie pri schodoch stála usmievavá osôbka menom Danielka. Jej vlásky mala dané na pravom ramene. Ružové šatičky jej padli ako uliate. Keď som tieto šaty videla, vedela som že budú pre ňu ako uliate. Našťastie som mala pravdu.

"Neobzeraj si nás toľko musíme ísť." povedal Alex a uchechtol sa.

"Si krásna dcérka." povedala mama a spolu s otcom ma spolu

láskyplne objali.

"Teraz sme skutočná rodina." zašepkala som si sama pre seba.

"To teda sme." zašepkal mi otec do ucha.

******

Na otcovom večierku som po pravde nikoho nepoznala. Otec mi predstavil asi pätnásť osôb, bohužiaľ nezapamätala som si meno žiadneho z nich. Jediný, ktorí mi boli známy boli Jakubovi rodičia, ktorí sa na mňa nenávistne pozerali. Jakuba som tu ešte nevidela, dúfam že ho tu stretnem, potrebujem sa s ním porozprávať. Cítim sa v tejto spolocnosti dosť divne, väčšina ľudí tu má zo sebou svoje deti, z detí prevládajú dievčatá vo veku asi od dvanásť do sedemnásť rokov. Všetky tie dievčatá sa na mňa dívajú ako keby som im niečo urobila. Je to asi tým že chodím s ich sexsymbolom. V hlave som sa zasmiala nad mojimi myšlienkami.

"Všetci sa na nás pozerajú." zašepkal mi Harry do ucha.

"Čuduješ sa? Veď chodiť so mnou." povedala som vážne a potom sa na neho žmurkla.

"Radšej ťa nechám žiť v ilúzii." povedal Harry a tiež na mňa žmurkol. Len som záporné pokrútila hlavou a chystala som sa niečo povedať keď sa pred nami zjalil on.

"Medison, mohol by som s tebou hovoriť?" opýtal sa a ja som naznačila hlavou áno.

"Tak poď prosím so mnou." poprosil a ja som ho nasledovala.

"Takže." povedal a otočil sa ku mne, keď sme došli do nijakej mne neznámej miestnosti. Stála som vedľa stola, o ktorý som sa opierala. Za mnou bolo zrkadlo, ktoré vyselo na béžovej stene.

"Ty si si dovolila ma vymeniť za Stylesa?" opýtal sa.

"Medzi nami to aj tak nemalo cenu, v našom vzťahu išlo len o sex." povedala som vážne, teraz som sa už neopierala o stôl ale stála som rovno.

"Ako sa opovažuješ?" znovu sa opýtal a sotil ma do zrkadla, ktoré sa po mojom dopade naň rozbilo a pár črepín mi ostalo na šatách iné sa mi zarili do kože. Sykla som bolesťou, bola to neskutočná bolesť.

"Dáš mi to čo je moje." povedal Vážne a ja som sa postavila zo zeme.

"Čo tým myslíš?" spýtala som sa pre zmenu ja.

"Nechaj sa prekvapiť, ver mi bude sa ti to páčiť, teda aspoň mne sa to páčiť bude." povedal a diabolsky sa na mňa usmial.

"Ani sa ma neopovažuj dotknúť, keby sa to dozvedel Harry tak by si nebol medzi živými." povedala som a on sa znovu zasmial.

"Snáď nechceš aby sa niečo stalo tvojej a Harryho rodine? Tak ak sa to niekto dozvie, Harry nemusí skončiť dobre." povedal a ja som si uvedomila že som v poriadnej kaši.

"Ujasnime si to. Ak mi nedáš čo chcem ublížim najprv tvojej rodine a potom Harryho rodine. Ale keby si sa rozhodla správne tak by sa im nič nestalo. A keby si povedala Harrymu že ťa viacmenej vydieram, tak by si to Harry kruto odskákal. Rozumieš?" povedal a mne sa do očí hnali slzy. Nie! Nemôžem plakať a určite nie kvôli tomu idiotovi. Musím mu splniť čo chce. Nechcem aby sa niekomu stalo niečo za čo nemôže a už vôbec nechcem aby sa stalo niečo Harrymu.

"Dobre že si rozumieme." povedal a odišiel z miestnosti. Rýchlo som šla za ním, predsa len to tu tak dobre nepoznám aby som tu mohla chodiť sama. Určite by som sa tu stratila.

"Kde si bola?" opýtal sa ma Harry, keď som sa ku nemu konečne vrátila.

"Bola som si niečo vybaviť." usmiala som sa.

"Nechceš už isť?" opýtal sa ma Harry a ja som presne vedela prečo chce odísť.

"Dobre, tak už poďme." povedala som a on sa lišiacky usmial.

"Výtečne." povedal a diabolsky sa zasmial.

"Si strašný blázon. Povedal tí to už niekto?" asi chodím s veľmi divným chalanom (samozrejme len v dobrom).

"Iba ty." uchcechtol sa a ťahal ma už von s tej vily, v ktorej sa konal tento večierok. Bojím sa toho čo bude odo mňa on chcieť.

"Vieš o tom že budeme sami doma?" spýtal sa ma Harry, keď sme vystupovali z taxíka pred našim domom.

"Really?" spýtala som sa Harryho ironicky.

"A vieš čo sa bude teraz diať?' bože, zas ten perverzák Harry. Chcela som mu na to niečo povedať keď mi zapípal mobil, vytiahla som ho z kabelky a odomkla som ho.

Medison, všetci ostávame tu vo vile, vrátime sa zajtra okolo 16. A poslúchaj Harryho. Otec. Keď som tu správu dočítala pozrela som sa na Harryho, ktorý mal na tvár opäť svoj nadržaný úsmev.

"Takže ma budeš poslúchať." povedal Harry a pritlačili ma ku dverám z vnútra, ktoré stihol otvoriť kým som čítala správu.

"Si len myslíš." uchechtla som sa a svoj zrak som znovu namierila na telefón kde mi pipla ďalšia správa.

Pamätaj si čo som ti povedal!!! Ja vždy dostanem čo chcem! prečítala som si správu a do očí sa mi hrnuli slzy. Nie! Nemôžem plakať, takto ma Harry vidieť nemôžem.

"Stalo sa niečo, láska?" spýtal sa ma Harry starostlivo. 'Môj bývalí chce ublížiť tebe a všetkým mojím blízkym a asi ma chce znásilniť ináč sa nič nedeje.' povedala som si v duchu, to sa Harry nesmie nikdy dozvedieť.

"Nič, len už ma bolia nohy s tých opätkov." chabo som sa usmiala a konečne som si vyzula tie otrasné topánky.

"A teraz nastáva ta krajšia časť večera." povedal Harry a zvodne sa usmial.

Názor na Jakuba? Dúfam že sa páči nová časť. Coments and Votes. :D

Mischell