19. "Požičiaš mi auto?"

809 32 0
                                    

„Harry?“

„Hmm?“

„Požičiaš mi auto?“ opýtala som sa Harryho pri raňajkách. Včera večer sme sa ku téme znásilnenie nevracali a za to som bola rada. Chcem na to zabudnúť, nehodlám aby mi Jakub zničil život. Kašlem na neho, síce to čo urobil mi nikdy neodpustím ale zabudnúť dokážem. Dnes chcem ísť ku lekárovi, potrebujem antikoncepciu a potrebujem aby  som zistila či nenastal nijaký problém.

„Moje auto?“ v hlase bolo znieť že je vydesený, nechápem prečo ja som skvelá vodička. Svojho RR Harry nadovšetko miluje, nedá na neho dopustiť.

„No nie, auto Angclikej kráľovnej.“  Zavtipkovala som, dnes sa mi vôbec nechce trepať na druhý koniec Londýna a ešte k tomu potrebujem urobiť nákup. Máme prázdnu chladničku, ešte že nám ostali naše obľúbené cerálie. Ani by som nepovedala naše obľúbené. Skôr moje obľúbene. Harry miluje čokoládové cerálie a ja ovocné, on moc ovocie v láske nemá, teda okrem banánov, tie dokáže skonzumovať aj tony. Ovocie ma najradšej na mne, ja viem, je to úchyl a to poriadny.

„Na čo ho potrebuješ?“ toto je výsluch?

„Idem pašovať teroristov.“ On to snáď nemyslí vážne.

„Naozaj!“ prikázal s pozdvihnutým pravým obočím, len som pretočila očami nad jeho panovačnosťou.

„Idem na nakúp.“ Znova som pretočila očami, Harry ma jeho smaragdovými očami prepaľoval skrz-naskrz.

„Na nákup zájdem ja.“ Povedal povýšenecky, iba som sa na neho usmievala ako idiot, túto vojnu vyhrá iba jeden a to budem ja.

„Idem ku gynekológovi, či  aj tam chceš zájsť za mňa?“ keby sa dalo pohľadom zabíjať ja už by som bola na franforce, och bože, tie jeho vražedné pohľady.

„Na čo? Toto je FBI?

„Potrebujem predpísať antikoncepciu.“ On je naozaj hrozný, asi si myslí že mu to auto chcem zapáliť a hodiť do Temži, mal by prestať pozerať Sherlocka Holmesa, nerobí mu dobre na mozog.

„O tých tabletkách som ti včera niečo povedal, snažíme sa o potomka.“ Povedal s vážnym hlasom, jeho to vážne ešte neprešlo, správa sa ako dieťa a sám by ho chcel? To by bola ale komédia.

„Nie my ale ty.“ Zasmiala som sa.

„Nepožičiam ti ho.“ Povedal smrteľne vážne. Ešte že mám plán B. Odsunula som stoličku, na ktorej som sedela a prešla som okolo nej. Zastala som pri Harrym, ktorý sa na mňa pozeral ako prízrak. Chytila som lem Harryho trička, ktoré som mala na sebe a pomaly som si ho začala ťahať cez hlavu, keď som si ho pretiahla cez hlavu, hodila som ho niekde do útrob kuchyne. Harryho smaragdové očí skúmali každý centimeter môjho skoro nahého tela.

„Idem sa okúpať.“ Povedala som, on len prikývol ale svoje oči nepremiestil z môjho výstrihu, na ktorý mal skvelý výhľad.

„Idem s tebou.“ Povedal nepatrne, ani som nestihla namietať a on sa takou rýchlosťou postavil zo stoličky že celou silou dopadla na drevenú podlahu v kuchyni.

„Šikovný si.“ Zasmiala som sa mu a on ma znova zabíjal pohľadom.

„Ideme?“ opýtal sa.

„Ty nejdeš nikde.“ Povedala som smrteľne vážne, niečo za niečo, zlato.

„Čo? Prečo? Doteraz ti moja spoločnosť nerobila problém.“ Nadržane sa usmial a moje drobné boky chytil medzi svoje obrovské dlane. Nemohla som sa nijako brániť, on bol omnoho silnejší a mohutnejší ako ja.

„Pokiaľ mi nepožičiaš RR, nikam so mnou  nepôjdeš.“ Vyhrožovala som mu.

„No tak dobre.“ Premnul si oči akože plače ale na mňa to neplatí.

„Takto sa mi to páči.“ Usmiala som keď do kuchyne vošiel s kľúčami od auta. Si myslí že sa so mnou teraz môže okúpať? Nie nemôže!

„Tak a teraz sa môžeme ísť okúpať.“ Jeho tvár zdobil drzý úsmev.

„Si len myslíš.“ Rýchlo som zakričala a utekala som do kúpeľne, v ktorej som sa chcela zamknúť ale niečie obrovské ruky mi zaterasili cestu a ja som sa nemohla ani pohnúť. Rýchlosťou blesku si ma privinul ku sebe a ja som na ňom bola tak natlačená že by sa medzi nás nezmestil ani papier. Na bruchu ma tlačilo niečo tvrdé na jeho telo. Ooo môj bože,...teraz som v riti.

„Niekto nám chcel utiecť.“ Usmieval sa, som rada že teraz neviem čítať myšlienky, aj bez toho si viem predstaviť čo prúdi Harrymu v hlave.

„To sa ti len zdalo.“ Snažila som sa z jeho zovretia dostať ale nešlo to, bola som ako priklincovaná, ledva som sa mohla pohnúť.

„Byť tebou by som bol rád že som není nijaký Christian Grey, váž si toho. Alebo s tou dominantnosťou môžem začal.“ Žmurkol na mňa svojím pravým okom a na tvári mal blažený úsmev.

„Harrry, pusti ma, musím sa ísť obliecť, ponáhľam sa.“ Pohrozila som mu. On sa nedobrovoľne zavrtel a nakoniec ma našťastie pustil.

„Fajn, ako chceš, mohli sme zažiť pár pekných chvíľ.“ Blažene sa usmial. Presne viem o čom teraz rozmýšľa. Prasa jedno :D.

„No veľa možností tu nie je, keďže sprchu aj vaňu sme už spolu využili.“ Žmurkla som na neho. Radšej som odišla do spálne, keby som tam ostala dlhšie nedopadlo by to dobre. Tým som si viac než istá. Zo skrine som si vytiahla úzke, svetlé džíny a čiernu  blúzku. Viem že keď chodím takto oblečená, Harroldovi sa to veľmi páči. Ľahko ma s toho vyzlečie, jemu nezáleží na tom že mi kvôli nemu a jeho úchylním sklonom pokazil gombíky na pár košeliach. Obliekla som sa a chcela som výjsť zo spálne ale v dverách stála mohutná postava, ktorá mi to nedovoľovala.

„Harry, no tak, uhni.“ Pohrozila som mu, on sa len hrdelne zasmial a nič neurobil. Celou silou som ho buchla do ramien ale on stále nič, stál na jednom mieste ako prikovaný.

„KEĎ tak sladko prosíš.“ Uškrnul sa, až teraz som si všimla že Harryho, potetované telo je takmer nahé, zakrývalo ho len látka boxeriek na jeho,....

„Páči sa ti čo vidíš?“ opýtal sa, rád ma provokoval. Obidvaja sme sa v tom vyžívali keď sme sa škádlili navzájom, tieto naše spoločné chvíle milujem, nedá sa na ne zabudnúť.

„No coment.“ zavtipkovala som. Konečne sa pohol od dverí a mne uvoľnil cestu ku vchodovým dverám. Obula som si čierne lodičky. O pár stotín po tom čo som sa obula ku mne prišiel Harry a objal ma zo zadu. Jeho silné ruky boli omotané okolo môjho drobného pásu. Otočil si ma ku sebe a dívali sme sa navzájom do očí. Jeho smaragdové očí sa vpíjalo do mojich modro-fialových.

„Ani pusu nedostanem.“ Povedal smutne, ba by som povedala že sklesle.

„Samozrejme, zlatko, bez toho by som ani neodišla:“ usmiala som sa. Z jeho smutného výrazu sa rázom stal šťastný. Ani som nestihla namietať a jeho hebké pery sa dotkli mojich. Milovala som ten pocit byť s ním, milovala som každú našu chvíľu, milovala som jeho dotyky a jeho bozky. Pri každom dotyku alebo bozky mi po tele naskočila husia kože. Naše pery sa súladne hýbali a ja som si to veľmi užívala. Bol to len taký nevinný a nežný bozk, ktorý vyjadroval naše city, k tomu druhému

„už musím ísť.“ Prehovorila som keď sa Harry odo mňa o trochu vzdialil a ja som sa mu znovu dívala do očí. Nahodil svoje psie očká a láskyplne sa usmial.

„I love you, babe.“ Zašepkal mi do ucha. Zachvela som sa keď jeho zuby jemne skúsli môj ušný lalôčik.

„Neboj na obed som doma.“ Zajásala som.

„To dúfam, budem variť, tak nech si o 12.30 doma.“ Zavelil. Milujem keď Harry varí, mohol by sa prirovnávať ku všeliakým svetoznámim šefkuchárom, jeho jedlo by určite chutilo každému, ktorý by ho okúsil.

Po dlhom čase konečne ďalšia časť. Teraz sa budem snažiť pridávať častejšie :D :DD taká o ničom časť :D

Mischell

MERCI!Kde žijí příběhy. Začni objevovat