MERCI!

18. Pocity,...

O mesiac neskôr

*Medison*

Za ten jeden mesiac sa toho dosť zmenilo, keď sme sa vrátili z Bratislavy presťahovala som sa ku Harrymu. Harryho byt možno nazvať malým luxusným domov, jeho byt je cez dva poschodia, miesta tu máme dosť. Čo sa týka mňa a Harryho je to čím ďalej tým lepšie a lepšie, samozrejme času máme na seba málo, keďže ja študujem a pracujem a Harry točí štvrtú dosku. Ale Každú voľnú chvíľu čo sme spolu sa snažíme využiť. Uznávam Oxford je veľmi náročná škola ale Harry mi veľmi pomáha. A najlepšie na našom vzťahu je to že každá hádka končí sexom, obidvaja sme tvrdohlaví, vždy skončíme v posteli, hádame sa iba kvôli kravinám, nie sú to také hádky že po sebe kričíme a predo milujem naše hádky. Jakub sa celý mesiac neozval a dúfam že sa ani neozve. Práve teraz sedím na čiernom koženom gauči a pozerám komédiu Vo štvorici po opici 3, ten film proste zbožňujem, veľmi sa na ňom nasmejem. Harry odišiel na nijaké odovzdávanie cien, takže príde až okolo polnoci. Cez reklamu som si chcela urobiť čaj, vstala som z gauči, chcela som ísť do kuchyne ale prerušil ma zvonček, ktorí sa rozoznieval po celom byte. Svoje kroky som nasmerovala ku vchodovými dverám kde mal niekto stáť, otvorila som dvere a potom som skoro dostala infarkt.

*****

Ten pocit bezmocnosti, ktorý prúdi celým mojím telom, každé nervové vlákno si pamätá tie dotyky a slová, ktoré robil a hovoril. Ten pocit keď rozmýšľate či má zmysel vôbec žiť. Presne také pocity sa človeku motajú hlavou, keď ho znásilnia. Nechcela som na aby to urobil, bránila som sa ale bolo mi to nanič bol omnoho silnejší ako ja, a keby som sa pokúšala brániť skončila by som z modrinami po celom tele. Nechcem aby ma takto Harry videl, nechcem aby vedel čo sa stalo a čo mi on urobil. Chcem na to zabudnúť, viem že to bude ťažké zabudnúť na to čo sa stalo ale musím sa o to pokúsiť. Nechcem aby sa niekomu niečo stalo len kvôli mne, to by som nezniesla. Pomaly som sa začala dvíhať zo studenej dlážky, na ktorej ležalo moje nahé telo. S bolesťami v podbrušku som sa nakoniec postavila a začala som zbierať svoje veci, porozhádzané po drevených parketách Harryho bytu. Snažila som sa ich zbierať čo najrýchlejšie aby som stihla utrieť tú krk, ktorá mi začala tiecť z maternice, kvôli tomu aký bol tvrdý a hrubý. Mám plodné dni a nechcem ani pomýšľať nato čo by sa mohlo stať. Najviac sa Obávam toho že by som kvôli nemu už nemohla mať deti. Po asi pol hodine som konečne dozbierala všetky veci z podlahy, a odišla som do kúpeľné. Všetky veci som nachádzala do práčky a dala ich rovno vyprať, chcem zamiesť všetky stopy. Viem že by som mala Harrymu povedať čo sa stalo ale ja to proste nedokážem, nechcem aby trpel kvôli mne. Viem čoho všetkého je Jakub schopný, stále dookola si musím v hlave premietať tie jeho slová.

 "Nikdy nebudeš s nikým šťastná, všetko čo sa vybuduješ ja zničím. Ty nemáš dôvod byť šťastná!"; "Si nič! Pre nikoho nič neznamenáš! Si obyčajná kurva, ktorá nikdy nič nedokáže!" tých slov sa nedokážem zbaviť, nedokážem na ne zabudnúť, chcem aby ma tie zlé myšlienky a pocity opustili, ale proste to nejde a nie je to také jednoduché. Čo ak Jakub ublíži Harrymu? čo ak nedodrží slovo? čo mu môže urobiť? čo ešte môže urobiť mne? tieto myšlienky mi výria hlavou, na žiadnu z nich nepoznám odpoveď aj keď by som ju rada poznala. Bála som sa čo bude ďalej, čo budem robiť. Mám utiecť a vrátiť sa naspäť na Slovensko? Mám tu nechať Harryho? Mám odísť aby sa jemu nič nestalo? Chcem odísť od človeka, ktorého tak milujem? Chcela by som povedať že odchod od Harryho by bol pre nás oboch lepší, ale proste to nedokážem. Nie je to také ľahké ako keď som opustila Slovensko. Tam som viac menej nemala nič ale za tých pár mesiacov sa to zmenilo. Mohla by som sa tam s istotou vrátiť, a vedela by som že sa história nebude opakovať, že to nebude ako predtým. Ale ja to jednoducho nedokážem,...