MERCI!

27. "My sme stále tu!"

"Prepáč." otočila som sa na Harryho a nevinne som sa usmiala. Harry sa tváril urazene, mal nadutú spodnú peru a nadvihnuté obočie.

"Dnes budem zlý, veľmi zlý!" zašepkal drzo Harry a nečakane ma kusol do krku.

"Harry." zapišťala som. Nebolo to, len to jemne zaštípalo. Harry mi po poranenom mieste prešiel jazykom a ja som sa musela snažiť aby mi z úst nevyšiel vzdych.

"Ja viem že ťa to nebolelo, tak nesimuluj!" usmial sa Harry a tým ukázal jamky na lícach. Nič som mu na to nepovedala, on aj tak vedel že má pravdu. Keď si všimol že som ticho, tak prehovoril.

"Edi?" po chrbte mi prebehli zimomriavky, jedine on ma tak volá. Všetci ma volajú Med, Medi alebo celým menom ale iba on ma volá Edi.

"Hmm?"

"Ako je to vlastne medzi nami?" opýtal sa. Táto otázka ma povedzme že dosť zaskočila. Vôbec som na ňu nepoznala odpoveď. V mojej mysli sa akoby mávnutím čarovný prútikom objavili tie slová a veci, ktoré mi Harry povedal v jeden večer. Myslela som si že som na to konečne zabudla. Síce sa to stalo pred pár dňami, no mne v ten moment pripadalo akoby sa to stalo pred pár minútami. Moja myseľ akoby by si urobila múr, cez ktorí sa nemohli dostať iné myšlienky ako tie z toho osudného večera.

"Harry! Milujem ťa." to bolo jediné na čo som sa zmohla. Chcela som, aby vedel že ho stále milujem. Chcela som, aby si položil základnú otázku či miluje vôbec mňa. Chcela som, aby si uvedomil akú chybu urobil.

"Aj ja teba, láska." povedal a ja som sa musela okamžite usmiať. "Milujem ťa najviac na svete." dodal a ja som sa ku nemu konečne otočila. Stáli sme si tvárov tvár. Pozerali sme si do oči ale nikto z nás dvoch sa na nič nezmohol. Pristúpila som o krok bližšie až medzi nami bolo len niekoľko centimetrov.

"Tak tu ste!' vletel do obývačky Alex spolu s Danielkou, ktorú držal za ruku. Okamžite som od Harryho odstúpila a nervózne som sa usmiala. Obaja sme sa otočili smerov ku dverám, kde obaja stáli.

"Tu sme." zajásala som.  Ešte viac som od Harryho odstúpila a nervózne som sa pohupovala zo strany na stranu. V tejto chvíli som sa cítila dosť nervózne a trápne zároveň. Zrazu Harry urobil niečo čo by som nečakala. Jeho ruky obmotal okolo môjho pása a pritiahol si ma ku sebe čo najbližšie. Znovu som pocítila ten známy pocit, ktorí ma dokázal doviesť do šialenstva. Pocit bezpečia, radosti a lásky.

"Si iba moja.Si moje všetko." zašepkal mi do ucha a pod uchom mi zanechal jemný bozk, vďaka ktorému sa mi na koži začali objavovať zimomriavky. Si iba moja. Kútiky ústavy sa mi zdvihli do širokého úsmevu nad tým ako to čo povedal Harry pekne znelo.

"Si iba môj." zopakovala som Harryho vetu. Všimla som si, ako sa mu na tvári objavil drzý úsmev. Môj starý dobrý Harry je späť. pomyslela som si, nad mojou myšlienkou som sa musela potichu uchcechtnúť, aby to nepočul Harry.

"My sme stále tu! To vaše robenie detí si nechajte na večer." prerušil našu krásnu chvíľku Alex.

"Neboj, necháme." zasmial sa Harry. Tak toto som vôbec nečakala. Nečakala som že by to ešte niekedy povedal. Môj zrak sa z Alexa premiestnil na malú Danielku. Všimla som si že na jej líčkach sú malé slzy. Harryho ruky som dala preč z môjho pása a okamžite som pribehla ku Danielke. Objala som jej malé telíčko, ona sa ma pevne chytila a ja som si ju zobrala na ruky a išla som s ňou do jej izbičky, ktorá bola na druhom poschodí spolu aj s ostatnými spálňami. Vyšli sme po schodoch a ja som otvorila prvé dvere v pravo. Vošli sme do izby a ja som za nami zavrela. Danielku som položila na posteľ a sadla som si ku nej.