MERCI!

21. "Prepáč."

Odporúčam pesničku na boku :) 

Mischell

„Nič.“ Odpovedala som kľudným hlasom. Nechcem sa s Harrym hádať, vždy keď sa hádame dopadne to katastrofálne, on ak chce nech si pokričí ale ja nechcem aby sa to skončilo hrozne.

„Podľa teba nič? Kurva veď mal hlavu pri tvojom zadku! Celé tvoje tele patrí len a len mne. Nikomu inému.“ zasyčal nepríjemným hlasom. Pristúpil o krok bližšie a pozoroval moju prekvapenú tvár. Pery som mala pootvorené a iba som prekvapivo hľadela na Harryho. Neverila som jeho vlastným slovám.

„Nepatrím ta. Ja nikomu nepatrím.“ Zdôraznila som, nemôže si ma takto privlastňovať, občas keď žiarli nakričí na nijakého chlapa, ktorí sa na mňa len pozerá ale dnes je to po prvýkrát čo kričí na mňa.

„Ale patríš, ako všetky ostatné.“ Zdôraznil každé slovo ten otrasnej vety a ja som začala všetkému rozumieť. Asi si uvedomil čo povedal lebo si zakryl pravou rukou ústa a začal plytko dýchať. Je to pravda! Všetko čo Sandy povedala bola pravda.

„Takže je to pravda? Som ti iba dobrá na sex?“ začal pristupovať bližšie a bližšie až bol takmer pri mne. Keď bol v dostatočnej blízkosti, svoje veľké ruky premiestnil z pod svojho chrbta na moje ramená. Nechápala som čo chce urobiť, keď vtom ma postrčil dozadu a ja som sa celou silou odrazila od dverí.  Dopadla som na zem a chcela som sa postaviť ale celé moje telo protestovalo a chcelo ostať na zemi a v pokoji ležať.

„Si presne taká istá ako všetky, ktoré som mal predtým. Si naivná kurva, ktorá sa otočí sa každým pekným slovkom. Si nič nula oproti mne.“ Dopovedal svoj monológ a ja som bola po celú dobu ticho . Pomaly som sa postavila a pristúpila som o krok bližšie ku Harrymu. Ja sa ho nebojím, zažila som aj horšie veci, než to že ma šturil na zem. Cítila som jeho mentolový dych, ktorí som v tomto momente neznášala, nie len za to že ma bezdôvodne strkol na zem ale hlavne zato čo povedal. Načo si hral?

„Myslíš že ja som ti niekedy verila že si ma miloval? Nikdy. Si obyčajný kokot a pre mňa len ďalšia obeť na zozname. Myslíš že ma budú raniť tie tvoje zasrané slova? Sa mýliš. Ja som od začiatku vedela aký si kokot!.“  V živote ma tak neboleli slová ako tieto, nič z toho nebola pravda. Milujem ho nadovšetko ale nechcem aby to vedel keď mi povedal toto.

„Ľutujem dňa keď som ťa spoznal, ľutujem dňa keď som ťa začal milovať, ľutujem všetkého čo som s tebou zažil.“ svoju sklopenú hlavu vyzdvihol tak aby sa mi díval do očí. Jeho smaragdové oči sa leskli, neviem prečo sa mu leskli. Hádam nechce plakať on? On nemá žiadne city žiadnu dušu, nič! Pristúpil bližšie ku mne. Naše hrude sa o seba otierali, inokedy by som sa mu hodila do náruče ale teraz som s ním nechcela mať nič spoločné. Sklopila som pohľad a pozerala som na svoje čierne baleríny, ktoré boli pre mňa omnoho zaujímavejšie ako Harryho očí. Tiež sa mi chcelo plakať ale nemohla som ukázať Harymu pravdu. Nemohla som mu ukázať že jeho slová ma ranili, nemohla som ukázať nič. Musela som biť tvrdá ako skala ako už celých šesť rokov. Myslela som že s Harrym sa už nebudem musieť pretvarovať, že sa nebudem musieť hrať na niekoho kto nie som, ale asi som sa mýlila. Harry chytil moju bradu medzi palec a ukazováčik a vyzdvihol moju bradu tak že som sa mu znovu dívala do jeho sklenených očí. Na líci mal jednu slzu, mala som chuť ju svojim prstom utrieť a povedať mu že všetko čo som povedala bola lož, ale moja hrdosť mi to nedovoľovala a tak som sa na neho iba pozerala, nikto z nás nič nepovedal, každý sme si užívali asi posledné vzájomné dotyky. Pozerala som Harrymu do očí , svietil mu tam smútkom a ublížením. Nechápe, prečo sa tak správa najprv mi poviem že ma nemiluje a teraz to ľutuje? Harryho tvár bola pár centimetrov od tej mojej, presne som vedela čo chce urobiť. Nechcela som mu v tom zabrániť, chcela som posledný krát cítiť jeho hebké pery na tých mojich. Dlho som nečakal a on svoje pery pritlačil na tie moje. So svojimi perami začal pomaly hýbať, opakovala som každý jeho pohyb, ktorí mi v bruchu vyvolal snáď tisícky motýľov. Bol to iba taký nežný bozk, ale pre mňa znamenal veľa. Po pár krásnych chvíľach, Harry odo mňa odstúpil a zadíval sa mi do očí.

„Prepáč.“ Vyšlo z jeho ružových pier, chcela som skákať a výskať a hodiť sa mu do náručia ale nemohla som , jeho predchádzajúce slova ma až moc ranili na to aby ich jedno prepáč vymazalo. Nič som nehovorila, čakala som čo ešte povie Harry.

„Milujem ťa, prosím neodchádzaj.“ Z očí mu začali tiecť slzy, keby si len vedel ako veľmi ti chcem odpustiť ale nejde to.

„Je koniec.“ Jediné slová, na ktoré som sa zmohla. Otvorila som dvere a rýchlo som z nich vybehla. Vedela som že Harry ide za mnou, vybehla som z paneláku. Vonku bol typický Londýnsky dážď, bolo mi to jedno, chcela som ísť čo najďalej od Harryho, utekala som smerom ku Hyde Parku. Harry ma stále nasledoval a kričal moje meno ale ja som nemohla zastať, moje nohy si robili to čo chceli. Keď už som videla bránu s nápisom Hyde Park, uľavilo sa mi. Spomalila som, mysliac si že ma Harry už nesleduje a že to už vzdal. Niečie ruky chytili moje zápästie a škubli so mnou tak až som dopadla do niekoho hrude. Bola to Haryrho hruď, poznala som to podľa jeho vône, ktorú by som dokázala od odlíšiť vždy. Zaprela som sa rukami o jeho svalnatú hruď a chcela som sa od neho odtlačiť ale nešlo to. Svoje ruky premiestil z môjho zápästia na môj pás a pritiahol si ma ku sebe ešte bližšie. Bola som natlačená na jeho hrudníku a nevedela som čo mám povedať, bola som radšej ticho aby som neskazila túto našu poslednú chvíľu. Dážď stekajúci po našich tvárach a telách robil túto chvíľu ešte krajšie.

Začala mi byť zima, tak som sa znova pokúsila dostať z Harryho pevného zovretia, bolo to neúspešne, stále ma mal ku sebe privinutú.

„Harry prosím pusti ma.“ Opak bol pravdou, chcela som aby ma držal už naveky. Povedala som to čo mi radil mozog a nie srdce.

„Nie, prosím.“ Vzlykol? Využila som jeho chvíľkovej slabosti a zaprela som sa o jeho hruď, odstrčila som sa od neho a začala som utekať, bolo mi jedno kde a kam, hlavne čo najďalej do neho. Bola som už v dosť ďalej vzdialenosti tak som si sadla na mokrú lavičku v parku. Vytiahla som si z kapsi na džínoch mobil a odomkla ho. Zasvietila na mňa tapeta mňa a Harryho ako sa obívame. Zotrela som nepatrnú slzu, ktorá mi ušla a vytočila som Eleanorino číslo.

„Prosím?“ ozvalo sa po dvoch pípnutiach.

„El mohla by som ísť ku tebe. Prosím. Nemám kam ísť.“ Už som vzlykala.

„Príď veď vieš kde bývam.“ Povedala a ja som zavesila.