MERCI!

31. 'Malé' tajomstvo

"A-alex ja..." chcela som mu niečo povedať, ale v strede vety ma vyrušilo zvonenie môjho telefónu. Vytiahla som si ho z vrecka nohavíc a pozrela som sa na volajúce číslo. Harry <3

To meno spolu s jeho fotkou mi svietilo na stále zvoniacom telefóne. V prvej chvíli som mu york chcela položiť, ale potom som si uvedomila, že by mi volal dovtedy, pokým by som to nezdvihla.

"Áno?" Snažila som sa znieť vyrovnane no môj hlas znel skôr nervózne a vystrašene.

"Edi." vyslovil moje meno a po mojom chrbte okamžite začali naskakovať zimomriavky.

"Harry j-ja...." môj hlas sa začal triasť v polovici vety. Harrymu som potrebovala niečo povedať, ale nemohla som. Bála som sa jeho reakcie a hlavne teraz, keď sme sa rozišli.

"Chcel som ťa chranit. Nechcel som aby ťa nejako urážali. Prepáč." prehovoril, keď si asi všimol, že ja nemám silu pokračovať. Aj cez telefón som počula jeho hlas, ktorí triznil moje uši.

"To je v poriadku." odpovedala som automaticky, síce som tak úplne nechápala tomu, čo mi predtým povedal. Čo nechcel?

"Dobre, tak ahoj." povedal a vypol hovor, ani som nestihla namietať. Tak sa tu radostnú novinku dozvie asi neskôr... Radostná, ako pre koho. Ja sa z tej správy veľmi teším, ale čo Harry? Ako bude reagovať, keď to zistí? Mobil som položila na konferenčný stolík pred gaučom a otočila som sa na Alexa, ktorí si ma skúmavo prezeral.

"Čo si mi to chcela povedať?" opýtal sa a stale mi hľadel do očí.

"Vieš čo?! Radšej nič." nevinne som sa usmiala a postavila som sa z koženého gauča, na ktorom som doteraz spoločne s ALexom sedela.

"Sestrička, ja nechcem byť nijaký zlý, ale nepribrala si?" opýtal sa ma Alex, keď sa pozrel na moje narastajúce bruško, ktoré sa ale nezväčšilo kvôli tomu, že by som pribrala, ale kvôli niečomu úplne inému.

"Nie." povedala som skrz zaťaté zuby. Chcelo som vyzerať tak, že sa hnevám, no opak bol pravdou. Na tejto situácii som sa v duchu veľmi smiala. Odišla som ho a rovno som išla do Harryho izby.

****

"Netajíš nám niečo?" opýtala sa ma Perie, keď sme ja, ona, El a Sophia sedeli na káve. Moje bruško sa začalo zväčšovať a ja som sa to snažila skryť, pomocou svetov a rôznych voľných tričiek. Ale, ako sa zdá, nepomáha to. V poslednom týždni sa ma na to spýtalo, až priveľa ľudí a ja mám pocit, že na moje 'malé' tajomstvo prídu.

"Nie." záporné som pokrútila hlavou aj napriek tomu, že pravda bola úplne niekde inde. Poviem im to, len teraz potrebujem čas, aby som si všetko urovnala v hlave a aby som zažila vsetky pre a proti môjho zatiaľ neplánovaného odchodu do New Yourku.

"Harry sa zmenil." prehovorila Sophia, ktorá bola Doteraz ticho a len mlčky pozorovala nás rozhovor.

"Ako?" nechápala som, ako sa on môže zmeniť. Môže sa z neho štať ešte horší človek, nez je teraz?

"Sophia, ja neviem či je to dobrý nápad. Veď vieš, čo sme sľúbili chalanom." Sophia chcela prehovoriť, ale v tom ju vyrušila El, ktorá povedala niečo, čomu som absolútne nechápala.

"Mala by to vedieť." uznala Perie. Čo by som mala vedieť? Teraz, už vážne ničomu nerozumiem.

"Odkedy ste sa rozišli, nie je to ten starý dobrý Harry, ako býval. Zmenil sa a to veľmi." absolútne ma nezaujíma, čo sa s ním stalo. Veď prečo ma potom opustil, keď sa teraz správa inak....

"Nie, my sme sa nerozišli. To on opustil mňa. Ja by som ho nikdy nepustila." priznala som. Síce to bolo ťažké si priznať, musela som povedať pravdu, aspoň v niečom... 

"Nemyslíš, že to má nijaký dôvod prečo ste sa rozišli?! Buď je zavretý v izbe, alebo je pri nás a stále o tebe rozpráva."

"Síce mi sľúbil, že ma neopustí,urobil to znovu. Veľmi tomu nerozumiem, ale zasiahlo ma to a veľmi. Vôbec nechápem prečo sa so mnou rozišiel. Veď predtým bolo všetko v poriadku a zrazu toto." moja hlava mi vravela, aby som Harryho začala nenávidieť, no ja som nemohla. Nemohla som nenávidieť človeka, ktorého milujem bez ohľadu na to, čo mi urobil.

"Vieš, ja a Liam sme si prešli tým istým, čo vy dvaja, len medzi nami to nebolo tak komplikované. Mňa bulvár a fanúšikovia neznášali a jeho milovali. Zo Začiatku to medzi nami nebolo ideálne, ale mi sme to vyriešili. Spolu... Harry ťa kvôli tomu nemal opustiť." povedala Sophia a zrakom hypnotizovala vchodové dvere v kaviarni, ktorým som bola otočená chrbtom.

"Sophi, čo ste riešili?" to, čo vravela Sophia mi tak celkom nedával zmysel. Chcela mi odpovedať, ale prerušil ju hlas, ktorý mal írsky prízvuk. Otočila som sa a predo mnou stála v svojej kráse, najslávnejšia skupina sveta. One Direction. Áno stáli tam všetci, Liam, Louis a Zayn si stúpli za svoje priateľky, len Harry a Niall netrpezlivo čakali pred našim stolom. Jediný koho som si začala naozaj všímať bol Harry. Všimla som si, že vyzeral naozaj inak. Vyzeral perfetne, to vždy, ale zároveň tak zvláštne, až by som povedala, že divne. Nevyzeral tak sviežo, vyrovnane a plný energie skôr vyzeral byť veľmi utrápený a akoby celé noci nespal. Možno, že nespal kvôli mne, veď od nášho posledného stretnutia a telefonátu ubehol už týždeň. Nie! To nie... To si určite len domýšľam!

"Ak chceš, Môžeš si tu sadnúť ja už aj tak odchádzam." povedala som Harrymu, ktorí sa stále díval do zeme a nič nehovoril. Niall si medzi tým stoličku od niekiaľ 'ukradol', takže jediný kto stál bol Harry. Samozrejme, ešte som tu chcela ostať a veľmi, ale ničil ma pohľad na Harryho, ktorý vyzeral tak utrapene a ja som sa v duchu modlila, aby to nebolo kvôli mne.

"Nie prosím neodchádzaj. Ostaň." povedal a konečne sa na mňa pozrel. Takmer mi vyrazil dych, jeho krásne smaragdove oči akoby takmer vyhasli a nebol v nich žiadny život, pod očami mal veľké kruhy ako keby sa celé noci prevaloval v posteli a nemohol zaspať. Nemohla som mu to vyčítať, ja som na tom nebola o nič lepšie. Viac-menej som vyzerala ešte horšie ako on.

Takže po dlhšej dobe tu máte novú časť :D dobre uznávam skoro po viac, ako dvoch týždňoch ;// nebudem vám klamať, táto časť mala byť o niečom úplne inom... napísala som asi štyri spôsoby aká by mohla byť ďalšia časť, no žiaden sa mi nepáčil, tak som zapla trochu mozgu, čo mi ešte ostal v hlave a začala som písať a vzniklo toto :DDDD

Like? :D