MERCI!

37. "Otecko už odchádza."

Stál tam. Jeho zelené oči ma úpenlivo sledovali pri každom pohybe. Jeho pery mal v miernom úsmeve a jeho telo sa ležérne opieralo o rám dverí. Vyzeral rovnako. Jeho neposedné kučery, ktoré mal zviazané v čiernej šatke. Bielu košeľu mal zapnutú skoro až ku krku a jeho typické čierne skinny džínsy, ktoré perfektne obkresľovali jeho krásne chudé nohy. Biela košeľa zvýrazňovala každé staré i nové tetovanie, ktoré mu pribudlo od vtedy, čo som ho nevidela. Dokonalosť, ktorá mohla patriť iba jemu jedinému. Harrymu. Opäť som ho videla, stál rovno predo mnou a ja som sa na nič nezmohla. Jediné, čo som bola schopná urobiť bolo pristúpiť ku nemu a silno ho objať. Pripadala som si úplne rovnako, ako pred tromi rokmi. Zamilovaná a šťastná. Ten krásny pocit znova cítiť jeho typickú vôňu.

"Tak veľmi si mi chýbal." zamrmlala som do jeho pevnej hrude, ktorá si ma ku sebe, čo najviac tlačila, akoby sa bál, že mu utečiem, znovu. No ja som bola pevne rozhodnutá; že jeho už opustiť už nikdy nemôžem. On bol to, čo mi celé tie pri roky chýbalo.

"Milujem ťa." vyslovil potichu, no ja som to zreteľne počula.

"Nesmieš ma milovať, mám Jamesa." povedala som, keď som sa odtlačila od jeho hrude, no jeho mohutné ruky stále zvierali moje ruky. Odstrčila som ho od seba, prvom som ustúpila o pár krokov vzad. Nie toto sa už nesmie diať. Dvojičky sa okamžite zdvihli od stola a bežali ku nám. Elizabeth pribehla ku jej ockovi, ktorí ju zobral na ruky. No nás Harry Junior nešiel ku ockovi, ale ku mne. Chytil sa mi nohy a schoval sa za ňu. Harry chcel niečo povedať no v tom ho predbehol Junior.

"Prečo ocko prišiel?" opýtal sa a ja som si ho zobrala na ruky.

"Harry ja naozaj neviem prečo ocko prišiel a Elizabeth ty poď ku mne, ocko už aj tak odchádza. " povedala som, ale mala Eli sa stále pevne držala ocka.

"Harry a Elizabeth? Volajú sa presne tak, ako som chcel, aby sa naše deti volali." povedal Harry, a pričom ma úpenlivo sledoval.

"Otecko, ty už odchádzaš? A to nás tu necháš so zlým ujom samých?" opýtala sa Eli, hľadiec svojmu otcovi do oči.

„Zlý ujo?“ Harry odvrátil zrak od Eli a pozrel sa na mňa. Jeho zelené smaragdy sa vpíjali do mojich modrých očí. Pamätám si na to, ako mi hovorí, že moje oči sú ako more, ako studne plné lásky.

„James?“ pozrela som sa muža, ktorý stál pri dverách do kuchyne a celú túto situáciu pozorne sledoval. To nie je dobré, ak tu bol James celú dobu, bude mať teraz peklo.

„že si si ma aj všimla.“ Povedal pochybačným hlasom a pritom sledoval Harryho, ktorí stál priamo za mnou. James ma zabije.

„čo tu chce?“ opýtal sa a Harryho stále prepichoval pohľadom. Presne do tejto situácie som sa nechcela nikdy dostať.

„Prišiel som za svojimi deťmi a za svojou snúbenicou.“ Povedal Harry  tvrdo načo upútal pozornosť všetkých v miestnosti. Naozaj povedal, to čo povedal?

„Ona nie je tvoja snúbenica, pokiaľ viem, nosí môj zásnubný prsteň a keby to boli tvoje deti, nenechal by si ich tri roky na krku mne.“ James si stál tvrdo za svojím. Viem, že ten keď si niečo zaumieni, nikto mu to neprekazí, ale taký istý je aj Harry. Jeho slová ma akýmsi spôsobom urazili a zranili. Ja som si pripadala ako majetok a Harry a Eli si museli pripadať, akoby mu boli cele tie tri roky na príťaž.

„Ja som ju o ruku požiadal skôr, ako ty.“ Harryho ruky sa jemne dotkli mojich bokov, ktoré mi začal pomaly hladkať, akoby presne vedel, ako sa cítim a chcel ma tých upokojiť. Jamesove oči sa rozšírili, keď si všimol Harryho ruky. Okamžite prišiel ku mne a ku Harrymu. Mojim telom prešiel mráz, keď som si všimla Jamesov pohľad, ktorý ma doslova zabíjal. Tváril sa tak vždy keď sa mu niečo nepáčilo a zbil ma. Jeho ruka vyletela a o pár chvíľ skončila presne tam, ako som predpokladala. Moja tvár sa otočila do boku pod toľkou silou, ktorú James vložil do jednej facky. Harryho som od seba okamžite odstrčila a v rýchlosti som schmatla Danielku, Harryho a Eli za ruky a tiahla som ich na horné poschodie do ich spoločnej izby, kde sa všetci traja hrávali.Za sebou som nechala prekvapeného Harryho a nahnevaného Jamesa. V tej chvíli mi to bolo jedno, nechcela som aby nikto z nich videl, ako plačem. Nemohli to vidieť. Bolo to tak lepšie, ale mne to pripadalo úplne rovnako, ako pred štyrmi rokmi. Len tá spomienka ma zabolela. Na rodičov som od ich smrti myslela len v dobrom, ale keď sa diali takého momenty, vždy sa mi vybavilo to, čo sa mi dialo kedysi.

„Mamička, stalo sa ti niečo?“ opýtal sa ma starostlivo Harry, ktorý sledoval moju tvár mokrú od slz, ktoré som nemohla zastaviť.

„Zlatko, neboj sa. Nič mi nie je.“ Falošne som sa usmiala a pohladila som Harryho po líci.

„Ujo by ťa nemal biť. Dievčatá sa predsa nebijú.“ Harry Junior bol veľmi múdry, vždy som ho učila k tomu aby na dievča a ženu nikdy nevztiahol ruku, ale bála som sa toho, že by si s toho nezobral ponaučenie, keďže to videl doma.

„Mami, klamať sa nemá.“  Harrymu sa objavil úsmev na tvári a na lícach sa mu objavili jamky, presne tak, ako jeho otcovi. Cez pootvorené dvere som počula, ako sa v kuchyni schyľuje ku hádke. Postavila som sa zo stoličky a vyšla som z ich spoločnej detskej izbe. Nemôžem dovoliť, aby sa medzi nimi niečo stalo.

„Kurva, vypadni!“ zasyčal nepríjemne James Harrymu  do tváre. Harrymu sa na tvári objavil láskyplná úsmev, keď si všimol, že som do miestnosti vošla ja. Jamesova tvár sa otočila ku mne a na jeho perách sa objavil úškrn.

„Medi, poď ideme do spálne. Dostal som na teba strašnú chuť.“ Jeho úškrn sa ešte zväčšil, keď si všimol Haryho zo zaťatou sánkou a s rukami v pästi. Chytil ma za ruku a začala ma ťahať do spálne. Vedela som, že nemá zmysel brániť sa, potom by to bolo ešte horšie.