MERCI!

29. "Musíme sa rozísť."

*Medison*

Londýnsky vietor mi rozfúkaval vlasy, ktoré som mala vo francúzskom vkroči. Veľa neposedných vlasov mi lietalo okolo tváre. Snažila som sa si ich upraviť ale vietor mi v tom vôbec nepomáhal. Zhlboka som sa nadýchla a vošla som do letiskovej haly, kde nás ani neviem prečo čakali Harryho bodyguardi. Za celé dva týždne čo sme boli s Harrym v Bratislave, sa Harry správal naozaj čudne. Okrem pohrebu som nemohla vyjsť z domu. A keď som sa aj niekde chcela ísť Harry išiel so mnou. Niežeby sa mi to nepáčilo že sa o mňa tak stará ale pripadá mi divné, že Harry so mnou išiel aj do obchodu, ktorí máme oproti domu. Harryho ruka na mojom páse si má ku nemu ešte viac natlačila a ja som na ňom bola doslova nalepená. Pozrela som sa pred seba kde som videla Alexa v sprievode Danielky. Všimla som si, že na letisku bolo omnoho viac ľudí, ako býva zvyčajne.

"Musím ti niečo povedať." zašepkal mi Harry do ucha, keď sme spoločne s pár bodyguardami vychádzali z letiskovej haly.

"Čo?" dúfam že sa rozhodol mi konečne vysvetliť svoje správanie. Necítim sa dobre, keď neviem čo sa okolo mňa deje.

"Odchádzam."

"Odchádzaš? Ale prečo?" nepamätám si na to, že by mi Harry povedal, že odchádza a ani nespomínal kde. Turné...

"Jednoducho musím odísť. Nerieš prečo, proste musím." povedal neprijemne. Povedala som snáď niečo zle, aby sa Harry nahneval?

"Dobre." radšej som nenamietala a nastúpila som do veľkého čierneho auta s čiernymi sklami. Keby som nevedela že to patrí Harryho ochranke, asi by som si myslela, že sa ma chystajú uniesť. Všetci sme si sadli, ale auto sa stále nechýbalo.

"Čakáme na niekoho?" spýtala dom sa Harryho, ktorí sedel oproti mne. Lepšie som sa popozerala po aute a všimla som si že jedno miesto je ešte stále voľné. Žeby sme na niekoho čakali?

"Musíš sa stále vypytovať?!" opýtal za skrz záťaté zuby, videla som, ako sa jeho sánka napla, keď do auta prišiel človek, na ktorého sme čakali. Paul... Paul? Čo ten tu robí? Dnes už vážne ničomu nerozumiem. Auto sa rozhýbalo a ja som odvrátila zrak od Harryho, ktorí bol ani neviem prečo nahnevaný. Jeho krásne zelené oči zmenili farbu na čiernu. Málokto by poznal, že Harryho oči sú zelené, keby sa teraz na neho pozrel. Zelená v jeho očiach sa už takmer nenachádzala. Bola zreteľná len v. jednom tenkom prúžku okolo jeho čierno sfarbených zreničkách.

Radšej som sa pozerala na krajinu, ktorú sme míňali autom. Auto náhle zastavilo pri bytovom komplexe, kde spolu s Harrym bývame. Rozopli sme si bezpečnostné pasy a chystali sme sa vystúpiť. Prvý vystúpil Paul, potom Harry, Alex a Danielka. Keď som chcela vystúpiť Harryho svalnaté telo mi v tom zabránilo.

"Dovolíš?" nevinne som sa usmiala a svoje ruky som položila na Harryho hruď, ktorú zakrývala len košeľa a čierna kožená bunda. Do svojich malých dlaní song sa pokúsila dať čo najviac sily, aby som Harryho mohla aspoň trochu odstúpiť, ale vôbec sa mi to nedarilo.

"Láska, sadni si na späť." prikázal Harry, už vľúdnym tónom. Neznášam, keď není nálady. Nikto potom neviem, ako sa cíti.

"Ale prečo?" nechápala som. Chcela som čo najskôr odísť z tohto prekliateho auta a ísť do bytu. Dnes a minulé dva týždne boli pre mňa dosť náročné a ja potrebujem teraz hlavne oddych.

"Láska sadni si." Harry ma chytil za ruku a pritiahol si ma tak, že som na ňom sedela. Chrbtom som sa opierala o jeho svalnatú hruď.  Snažila som sa pochopiť čo znamenalo toto divadlo a prísť na správnu teóriu  toho všetkého čo sa tu dne odohráva. No aj keď som sa sebeviac snažila, neprišla som na to. Nevedela som prečo sa toto všetko deje.

"Harry prečo ideme do centra?" spozornela som, keď sa v oknách čierneho auta začali mihať veľké historické budovy, vďaka ktorým bol Londýn známy po celom svete. Pred očami mi však ostal objekt, pred ktorým auto zastavilo. Big Ben!

"Mám pre teba prekvapenie." oznámil mi, akoby to bola najjasnejšia vec na svete.

"Prekvapenie?" Harry mi nič neodpovedal, len sa nevinne usmial a vystúpil z auta. Podal mi ruku a ja som za jeho pomoci vystúpila z auta, tak ako Harry pred pár minútami.

*****

"Prečo sme tu?" opýtala som sa Harryho, keď som stála pri veľkom sklenenom okne v kabíne, na Big Bene. Harry od vtedy, ako sme spoločne vystúpili z auta ani poriadne neprehovoril.

"Vieš..." začal, jeho mohutné ruky sa ocitli na mojich bokoch. Hlavu mal položenú na mojom ramene a spoločne sme si užívali ten úžasný pohľad na Londýn.

"No tak! Hovor!"

"Pamätáš, keď sme tu boli prvýkrát?" opýtal sa. Samozrejme si pamätám,keď sme tu boli prvýkrát. Ja som tu nechcela ísť, no Harry má sem na silu dotiahol. Ale ak nám pravdu povedať, neľutujem, že ma sem zobral. Keď si to tak vezmem, ja neľutujem nič, čo sa týka Harryho.

"Pamätám." usmiala som sa a pritom som stale hľadela na tú nádhernu.

"Tu som si uvedomil, že ťa ľúbim." priznal. Všetky tie slová čo mi Harry vravel ma nesmierne tešili. Boli pre mňa akoby balzam na dušu, boli pre mňa vykúpením z tohto hrozného sveta.

"Harry prečo mi toto všetko hovoríš? Ja to predsa viem." nervózne som sa usmiala prahnúc po Harryho odpovedi. Tak veľmi by som chcela vedieť čo sa okolo nás dvoch deje, ale bojím sa, že mi to Harry nepovie.

"Musíme sa rozísť." povedal a ja som ho od seba okamžite odstčila.

Hi people :D nová časť :D trošku nečakaný koniec asi ;( najprv som tam plánovala dovolenku a v budúcej 30. časti mal byť sex, ale vymyslela som to takto :D teraz má budete chcieť asi zabití, no čo už :DDDD prežijem to :DDDD dúfam že sa vám páči ;) sice uznávam, že ten sex by bol lepší :DDDD
thank you za skoro 16 000 reads :D