MERCI!

36. "Tak si vždy hovorila mne."

Ona sa bude vydávať?

Moje telo pohltil pocit obrovskej zloby. Ona si nikoho nemôže vziať! Je predsa moja! Iba moja, nikoho iného. Sama mi sľúbila, že bude milovať iba mňa a teraz toto. A čo naše deti? Ako im to mohla urobiť? Ako mohla mňa vymeniť za neho? Musím ísť za ňou! Nedovolím, aby si vzala nikoho iného, okrem mňa! V zámku zarachotili kľúče a vchodové dvere od môjho bytu sa otvorili. Alex. Mal kľúče od kedysi nášho a teraz už len môjho bytu. Mal som v pláne sa presťahovať ku chalanom naspäť do vily, aké nemohol som. Všetko mi ju tu pripomína, všade kde sa pozriem vidím ju.

"Videl si to?" opýtal sa a nervózne si ma prezrel od hlavy až po päty.

"Videl a som kurva naštvaný! Prečo si mi to nepovedal?" prepaľoval som ho pohľadom. Alex si radšej kvôli svojej bezpečnosti sadol až na druhý koniec gauča.

"Kedy som to vedel, tak ti to asi poviem. Nemyslíš?!" povedal a hneď po tom mu zazvonil telefón.

*Medison*

"Zlatko, mám zavolať aj Akexa?" opýtala som sa Janesa, keď sme spolu písali zoznam hostí na oslavu troch rokoch našich dvojičiek. Áno, našich. James ich berie, ako vlastné.

"Zavolaj ho, určite rád príde. Aspoň si na pár dni odpočinie od tých knižok a dvojičky budú určite radi." oznámil pričom mi pohladiť ruku.

"Kedy si dáš dole tie prstene od neho ?" opýtal sa a zrak upieral na moju ruku, na ktorej som mala tri rozdielne a pritom tak rovnaké prstene.

"James..." vydýchla som. "Veď predsa vieš, že milujem iba teba." falošné som sa usmiala a do rúk som si zobrala telefón. Nebola som celkom spokojná so svojou odpoveďou, vedela som, že to nie je úplná pravda.

"Medison." zvolal šťastným hlasom Alex, keď mi zdvihol telefón.

"Alex. Chýbaš mi." tak dlho som ho nevidela...

"Ja viem sestrička." priznal a povzdychol si.

"Čo keby si prišiel na oslavu narodenín našich dvojičiek a samozrejme aj mojich." usmiala som sa. Dúfala som, že Akex príde, tak dlho som ho nevidela.

"Jasné, že sa pýtaš. A kedy mám prísť?"

"Mohol by si prísť už zajtra? Dvojičky, Danielka a samozrejme ja sa na teba veľmi tešíme."

"Zajtra ma čakaj. Tak ahoj. Adresu mi písať nemusíš, tú už poznám naspamäť." zasmial sa.

"Dobre, ahoj." povedala som a on položil.

"Eli?!" zakričala som na svoju dcérku, vedela som, že nemusím volať všetky tri mená, oni vždy prídu spolu, aj keď zavolám iba jedného.

"Mami, čo sa deje?" opýtala sa Eli, ktorá vbehla do miestnosti, ako prvá, za ňou však hneď s obrovskou rýchlosťou dorazili Harry a Danielka.

"Príde strýko Alex." prečo vždy, keď povieš strýko, mi príde, akoby mal Alex 40?

"Mamička a príde aj otecko?" Harry sa na mňa smutno pozrie spolu s Eli a ja som v tej chvíli rada, že James odišiel preč.

"No ták neplačte. Viete, čo som vám rozprávala. Otecko má veľmi veľa práce a nemá na nás čas, ale je tu ujo James." skrčila som sa ku ním a z líčiek som im zotrela pár neposedných sĺz.

"Ale uja Jamesa nemáme radi. On bije našu mamičku."

"Elisabeth, už som tí povedala, že mňa nikto nebije." nebola to pravda....

"Ale mami....." prerušila som ju, nerada im klamem, aké je lepšie, keď o tom veľa nevedia. "Choďte sa hrať a večer pôjdeme utiecť tortu. Čo vy nato?" všetci traja radostne zvískli pričom dvojičky odišli do obývačky, kde sa určite išli hrať.

"Mala by si mu zavolať." povedala Danka, keď si spolu so mnou sadla na barovú stoličku pred kuchynským 'ostrovčekom'.

"Nie!" rázne som odmietla. "Ešte to nedokážem." nervózne som si začala hrať s prepletenými prstami, ktoré som mala položené na hrudi.

"Koľko to chceš odkladať? Veď dvojičky už majú tri roky a ty sa vydávaš. Nie sú jasné dôvody prečo by si mu mala zavolať?"

"Medison..." pokračovala, keď si všimla, že radšej mlčím. "Prečo to robíš? Ja viem, že stále miluješ Haeryho; ale nechápem prečo si potom bereš Jamesa. On nie je pre teba dosť dobrý. Prežívaš si to, čo kedysi."vravela. Veľmi dobre som vedela, že má pravdu, ale Harrymu nedokážem zavolať už len z toho dôvodu, že sa budem vydávať. Jamesovi by sa to určite nepáčilo.

"Viem, že máš pravdu." pozrela som sa na ňu. Jej hnedé oči si ma skúmavo prezerali a potom sa zahľadeli niekde za mňa. Otočila som sa a všimla som si Jamesa, ktorí práve dotelefonoval.  Keď sa otočil a všimol si, že ho s Dankou pozorujeme milo sa na nás usmial a zakrýval mi. Veľmi dobre som vedela, že mu volajú z práce.

*****

"Mami, kedy príde Alex?" opýtala sa Eli, keď sme ja, ona, Harry a Danielka dorábali posledné úpravy na ich narodeninovej torte.

"Alex príde až neskôr, ale ujo Janes tu bude každú chvíľku." usmiala som sa, načo sa všetci traja kyslo zatvárili.

"My ho nechceme!" protestovali zborovo. Radšej som to už neriešila, tieto boje o to, kto má rád a nerád Jamesa nemajú konca kraja a mňa to pomaly prestáva baviť. Otočila som sa ku sporáku, na ktorom som miešala čokoládu, aby sa roztopila. V zámku zarachotili kľúče a ja som vedela, že James je už doma. Ale prišiel o čosi skôr, veď pred chvíľou som s ním telefonovala a vravel, že príde až za hodinu. Ďalej som miešala čokoládu, keď som začula kroky blížiace sa ku kuchyni.

"Zlatko? Ty si už doma?" opýtala som sa, hľadúc stále do hrnca s čokoládou.

"Zlatko?! Tak si vždy hovorila mne." prehovoril chrapľavý hlas, ktorý určite nepatril Janesovi.