MERCI!

22. Slovensko

Prečo? Prečo ja? Prečo som mu naletela? Prečo som si myslela že ma miluje? Prečo ho musím milovať? Musela som byť taká hlúpa?

Takéto otázky sa mi výrili v hlave, no ja som si na ne nevedela odpovedať.

Nechápem prečo som mu tak podľahla. Nikdy som taká nebola. Vždy som si vedela držať odstup a do nikoho som sa nezamilovala. Až kým prišiel Harry uvedomila som si čo je to láska. Nikdy som neverila na lásku a teraz už aj viem prečo.

Moje povedomie určite vedelo čo sa stane keď sa zamilujem. A ja hlúpa som poslúchla srdce na miesto mozgu. Prečo som bola taká naivná? Nikdy som nepatrila medzi ľudí, ktorí by potrebovali oporu, ja som skôr ten typ čo radšej ticho trpí. A tak to bude aj teraz. Už nebudem tá naivná hudera, ktorá mala románik so slávnym Harry Stylesom. Budem opäť tá bezcitná mrcha, ktorá dokáže všetko zvládnuť. Lásku už v živote potrebovať nebudem! Láska je nič, všetko čoho sa dotkne zničí. Nechápem ako som jej mohla podľahnúť a zamilovať sa do Stylesa. Nemala som mu povedať že ho ľúbim. Medzi nami určite nešlo o lásku. Obaja sme si mysleli že sme jeden pre druhého stvorený. Aspoň tak som to do dnešného večera brala aj ja. Mohla som city nechať niekde ďaleko za sebou a s Harrym si užívať iba nezáväzný sex, ktorí by pre nás nič neznamenal. Nikdy som mu nemala uveriť že ma miluje. Boli to hlúpe slová, ktoré nemali v našom vzťahu žiadnu váhu.

*****

Zazvonila som pri Elrnorinom byte a čakala som kým mi príde otvoriť. Dvere sa otvorili ale nestála v nich El ale Louis. Nechápavo som sa na neho pozrela, on si má celú prehliadol a zamračil sa. Ani sa mu nečudujem, oblečenie mám mokré na vlas, líčenie mám určite rozmazané po tvári a vlasy sa mi lepia na mokrú tvár.

"Poď ďalej." prehovoril. Ľútostivo sa na mňa usmial a uhol sa mi z cesty aby som mohla vojsť dnu. Nechápem prečo sa tak ľútostivo tvári, nepotrebujem ľútosť! Nechcem ľútosť! Jediné čo chcem je zabudnúť na toho človeka, ktorí mi tak veľmi ublížil.

"Ďakujem že tu môžem ostať." silno som objala El a keď sa odo mňa odtiahla vďačne som sa na ňu usmiala.

"Je mi to tak ľúto." povedala El.

"El, prosím, nechaj to tak. Asi to tak malo byť." viem že to čo mi Harry povedal sa nedá odpustiť no ja by som teraz bola najradšej s ním. Vyzula som si baleríny a nasledovala som El spolu s Louisom do obývačky. Prekvapilo má keď som na sedačke uvidela sedieť Nialla, Liama a Zayna. Chcela som ich pozdraviť ale v kapse mi začal zvoniť telefón. Vytiahla som ho a pozrela som sa na obrazovku svietilo tam meno Harry spolu s jeho fotkou. S veľkým povzdychom som to zdvihla.

"Prosím." povedala som nepríjemným hlasom.

"Kde si láska?" opýtal sa Harry.

"Za prvé, nie som žiadna tvoja láska.

A za druhé, teba to vôbec nemusí zaujímať." zasyčala som do telefónu, viem na Harryho som asi dosť zlá ale ja nedokážem zabudnúť na to čo mi povedal. Tie otrasné slová sa mi stále rozoznievajú v ušiach.

"Prosím, prepáč. Povec kde si." skúšal to na mňa milým tónom.

"S tým svojím prepáč na mňa nechoď a pochop že medzi nami je koniec." slovo koniec som zdôraznila aby sa mu zarylo hlboko do uši.

"Kedy si prídeš po veci?" zakričal do telefónu. Teraz už som to nevydržala a telefón som hodila o stenu nad krbom. Rozletel sa na tisíce kúskov na mne to bolo jedno. Všetci sa na mňa ako na zjavenie. Asi nechápali môj čin. Ten som vlastne nechápala ani ja. Nevedela som čo robím. Skĺzla som dole po stene a nohy som si pritiahla ku hrudi. Slzy mi samovoľne stiekali po lícach a ja som tomu nevedela zabrániť. Uslzené oči som si schovala do dlaní a potichu som vzlykala. Niekto ku mne prišiel a objal ma okolo ramien. Cez Uslzené oči som nevidela kto to je.