OSUD

Veľký lov

Prešlo zopár mesiacov od kedy sa vĺčatá začali po prvý krát učiť lovu. Všetky rástli ako z vody, naberali mnoho skúseností a silneli. Kot bol na všetkých svojich učňov neskutočne pyšný, láskyplne sa im venoval od kedy ho predchodcovia určili za ich učiteľa. A alfa bola pyšná rovnako. Vo svojich šteniatkach nevidela len budúcnosť svorky, ale dňom čo dňom jej pripomínali svojho mŕtveho druha, otca svojich šteniatok. Na ich výchovu bola sama, pretože druhý alfa odišiel k hviezdam ešte predtým ako sa narodili. Šedý vĺčik Salos sa spomedzi svojich súrodencov na mŕtveho alfu podobal najviac. Jeho šedá a miestami biela srsť bola takmer identická ako srsť jeho otca. Jeho odvaha sa tiež rovnala odvahe svojho rodiča. Boli časy kedy sa dala jeho odvaha zameniť za mladícku nerozvážnosť či dokonca naivitu a hlúposť, no tieto vlastnosti sa prejavovali kvôli jeho limitovaným znalostiam sveta. Učil sa však rýchlo, a tak bolo len otázkou času kedy zo svojej detinskosti vyrastie.
Ostatné vĺčatá taktiež nosili vlastnosti svojich rodičov. Por sa svojou múdrosťou začal čím viac podobať na matku. Rýchlo dokázal odhaľovať problémy, riešiť ich a vedel rozoznať aj tu najmenšiu zmenu vo svojom prostredí. Bol tak na ceste stať sa jedným z najlepších lovcov svorky.
Kemžiho rýchlosť ho medzi staršími vlkmi preslávila, ešte viac ako Porova múdrosť. Na lúkach či pastvinách prebehol hociktorého iného vlka zo svorky a dostihol tak korisť ako prvý. V lese mu terén nedovoľoval pohybovať s práve najrýchlejšie, avšak sa naučil rýchlo manévrovať a vyhýbať s a tak prekážkam.
    Dem bola význačná svojím vždy pozitívnym prístupom. Nikdy sa nenechala pohltiť zlými myšlienkami a vedela vycítiť aké pocity cítia tí okolo nej. Alfa bola na ňu hrdá, preto bolo jednou z jej úloh navštevovať chorých a starých vlkov, ktorým sa vďaka nej vždy zlepšila nálada.
    Sara usilovne pracovala na svojich loveckých schopnostiach. Každým dňom sa zlepšovala a prekvapovala svojho učiteľa. Jedným takýmto dňom bol aj ten, počas ktorého mu v tlame doniesla ulovenú rybu. Vlci z tejto svorky ryby nelovili, lebo nevedeli ako. Ale toto malé vĺča rozlúštila kód ako na to. Keď sa v ten večer vrátila na čistinku s tlamou plnej veľkej ryby, žiadny vlk si nemohol pomôcť len na ňu hľadieť. Vtedy sa na chvíľu stala hviezdou svorky.
    Lon sa viac ako o lov zaujímala o prírodu, ktorá ju obklopovala. Študovala toky rôznych riek, kôru stromov a ich rozkonárenie, či byliny, ktorí v ich teritóriu rástli. Čo inému vlkovi ušlo, ona vedela o tom všetko. Zaujímalo ju aj rozpoloženie krajiny. Dokonalo si vedela zapamätať terén svojho teritória a zmeny, ktoré sa v ňom odohrávali. Okrem toho venovala veľa svojho času aj pozorovaniu rozličných obyvateľov lesa. Čím viac ich sledovala tým viac sa o nich naučila a svoje poznatky zdieľala s ostatnými. Vďaka nej sa mnohé lovecké taktiky vylepšili a svorka tak mala viac potravy ako predtým.
    Nol, ako jediný biely vĺčik z celej svorky, svoju pozornosť najviac venoval potrebám ostatných. Rovnako ako Dem aj on rád pomáhal členom svojej svorky. Avšak najviac sa mu páčili tri mladé šteniatka ktoré už teraz radostne behali okolo svojej nory. Onedlho sa z nich stanú učni, rovnako ako Nol. Ich výcvik bude však ťažší, keďže bude prebiehať počas zimy. Preto za nimi Nol prišiel každý deň a rozprával im o svojom love a výcviku. A taktiež im prezradil o nastávajúcom Veľkom love, na ktorom sa zúčastni celá svorka a po prvý krát i oni.

    Ráno bolo na čistinke plné ruchu. Vlci z celej svorky sa prechádzali sem a tam a nedočkavo vyčkávali kedy alfa dá povel na začatie lovu. Kot zoradil svojich učňov pred skalnatým kopcom, z ktorého alfa vynáša rozkazy a trpezlivo sa usadil. Jeho učni ho napodobili a onedlho sa okolo nich zoradil aj zbytok svorky. Keď sa napokon usadil aj posledný vlk zo svorky, alfa vyšla na skalnatý kopec a usadila sa. Všetci vlci vrátane mladých učňov sklonilo hlavu a po chvíľke ticha ju znova zodvihlo. Alfa si prezrela všetkých prítomných a potom začala svoju reč:
    ,,Dnes bude naším teritóriom prechádzať veľká črieda migrujúcich sobov. Budú prechádzať cez planiny na severe, tam kde hranicu tvorí hlboká priekopa, smerom na východ, až kým sa nedostanú k zemi horúcej vody. Pokiaľ neprekročia tento kraj, smieme ich loviť. Zem horúcej vody prináša až príliš veľké nebezpečenstvo na to, aby sme sa tam mohli pohybovať. Preto sa začne lov ďaleko na pláňach. Vodcami loveckej skupiny sú naše bety, ktoré ju očakávajú už na mieste lovu. S plánom sú oboznámení a bude vysvetlený až tam. Želám preto loveckej skupine veľa šťastia k lovu a dúfa, že sa všetci vrátia bez veľkých zranení." Ihneď ako svoju reč skončila vlci začínajúci lov zavyli vysoko na oblohu a rýchlo sa presunuli na koniec čistinky. V jednej veľkej skupine sa začali postupne presúvať lesom na sever. Kot a jeho učni tvorili chvost tejto loveckej skupiny a dlhú cestu im krátil vysvetľovaním lovu.
    ,,Veľký lov sa koná niekoľkokrát do roka. Vždy keď skauti v teritóriu narazia na veľkú korisť, oznámia ju alfe a tá začne Veľký lov. Môže trvať jeden deň, alebo dokonca aj niekoľko týždňov. Mnoho potravy sa vtedy zahrabáva, aby vydržala na biedne časy. Veľkého lovu s smie zúčastniť každý lovec, ale vždy pri svorke zostáva zopár z nich, v prípade nebezpečenstva." vysvetlil čierny vlk a rýchlim krokom pokračoval v ceste.

,,Kedy sa tam dostaneme? Nezmeškáme lov, ak pôjdeme príliš pomaly?" spýtal sa šedý vĺčok Kemži a pribehol rovno k svojmu učiteľovi. Ten sa naňho na chvíľu zahľadel a o chvíľku na to odpovedal:

,,Dáme si závod a posledný tam bude dnes držať stráž." Ihneď ako to dopovedal sa rozbehol a rýchlo predbehol zbytok loveckej skupiny. V jeho stopách bol Kemži a všetkých zanechal v prachu. Netrvalo dlho a rozbehli sa za nimi všetci učni. Vlci zo svorky len krútili hlavami a ďalej pokračovali v dlhej ceste. Jeden z nich si neodpustil komentár:

,,Tak už vieme, kto dnes nebude stíhať za korisťou."

Vlci nevydržali celú dobu utekať a nakoniec sa počkali pri neveľkej rieke, ktorá les pretínala. Rýchlo sa napili a Kot zavelil aby ďalej pokračovali krokom ako predtým. Učni boli až príliš unavený na to aby mohli protestovať a tak radšej súhlasili. Dokonca aj vždy aktívny Kemži sa vzdal bez boja. Ladne preplávali rieku a pokračovali na ceste smerom na sever. Keď bolo slnko už za polovicou svojej cesty dorazili na miesto stretnutia. Bol to koniec lesa, kde rástla húština a bolo vidieť takmer na celú planinu. Na jej druhej strane sa nachádzal klzký zráz o ktorom vravela v to ráno alfa. Na jeho dne sa nachádzal takmer vyschnutý potôčik. Z kopca bolo taktiež vidieť obrovské pasúce sa stádo sobov, ktoré mali dnes vlci loviť. Tak ako hovorila alfa sa soby presúvali zo západu teritória na východ. Stádo sa pohybovalo rýchlo a len na chvíľu sa zastavilo aby sa nažralo už žltnúcej trávy. Bety tak nedočkavo čakali na príchod zbytku loveckej skupiny, aby im mohli prezradiť plán a začať tak Veľký lov. Kotovi však čakanie nevadilo, čas efektívne využil na rýchly odpočinok pred lovom a strachovanie sa o stádo nechal na bety, ktoré boli rovnako nedočkavé ako mladý učni, ktorí sa mali po prvý krát zúčastniť takéhoto lovu. Jeho zvláštneho pokoja si nemohol nikto nevšimnúť, až napokon to jednému z jeho učňov nedalo a spýtal sa ho na to. Bol ním biely vĺčok Nol.

,,Ako to, že ste taký pokojný? Čaká nás Veľký lov, dôležitá a vážna vec, ktorá sa môže celá pokaziť, pretože tu ešte nie je zbytok svorky a stádo môže čoskoro odísť. potom budeme musieť loviť blízko Zeme horúcej vody, čo bude nebezpečnejšie. A to ešte ani nevieme plán lovu." vyjadril svoje obavy Nol a všetci učni otočili hlavy na Kota. Ten pomykal ušami a nahlas si zívol. Potom k nemu otočil svoju zjazvenú tvár a venoval mu unavený pohľad. Nola zneistela dlhá tichá chvíľa a rozmýšľal či nespravil zle, keď takto spytoval svojho učiteľa. Stiahol uši k hlave a sklonil chvost. Svoje oči však nespustil z jantárových očí čierneho vlka. V ten moment Kot zodvihol hlavu zo zeme a oslovil Nolovho brata, Pora:

,,Čo si myslíš ty, Por? Vieš prečo si zachovávam chladnú hlavu a nestarám sa o plán?" Kot zodvihol jedno obočie a natočil uši k šedo hnedému učňovi. Por sa posunul o pár krokov dopredu a nechal svoju dlhá srsť viať vo vánku. Zastrihal ušami a usmial sa.

,,Je to celkom jednoduché. Črieda je tak veľká, že ani teraz neuvidíme na jej koniec či začiatok. Nemá preto zmysel sa stresovať nad tým kedy príde zbytok Loveckej skupiny. Plánom je aj tak loviť na chvoste čriedy, pretože sa tam drží slabšia korisť a lov je tak menej nebezpečný. Navyše súčasťou plánu nie je zviera skoliť na zem ale nahnať ho ku priekope. Vieme tak uloviť viac zveri naraz bez viac námahy a nebezpečenstva. S blížiacou sa zimou to bude kľúčové." Vysvetlil najmúdrejší z učňov a odmlčal sa. Jeho súrodenci nad tým chvíľu uvažovali a potom sa zvedavo obrátili ku Kotovi. Čierny vlk kývol hlavou na znak súhlasu a obrátil sa k bielemu vĺčkovi.

,,Presne ako vysvetlil náš budúci vodca loveckých výprav. Ale som rád, že si sa spýtal Nol. Teraz aspoň nemusíme čakať kým príde zbytok loveckej skupiny aby sme sa dozvedeli plán, však bety?" Šedí vlci sa na seba zahľadeli a potom kývli hlavou na Kota.

,,Ostatní mali pravdu, keď ho vychvaľovali za svoju múdrosť. Budeme sa musieť očividne báť o svoje miesta vo svorke, ako vidím." riekol jeden z nich a ticho sa zasmial. Druhy v tom nastražil uši k lesu a ohlásil príchod loveckej skupiny. Lov sa tak môže po krátkom oddychu začať.