OSUD

Jar začína

Zima bola dlhá ale nie najdlhšia ale veľa zvierat ju neprežilo. Jedno malé vĺča, ktoré v tedy zobrali zo svorky Lojnov sa nedožilo ďalšej jari. Zomrelo mnoho vtákov, ktoré nestihli odcestovať na juh a aj pár mladých jeleňov a srncov. Tý sa stali potravou pre vlkov a zdochlinožravcov. A vďka tým slabým ostali na žive tí silnejší alebo tí čo mali šťastie.
Nol a jeho súrodenci, v prvom jarnom dni mladý lovci, mali oveľa ťahší výcvik ako ostatný učni z iných svoriek. Niektorý by sa určite naučili loviť ešte pred zimou ale v ich novej svorke Lúnov to tak nebolo. Žili dosť blízko severnému pólu, v tundre a tak boli teplé obdobia veľmi krátke a zimné dlhé. V svorke Lúnov sa neučili loviť len Nol,Kemži,Lon a Por ale aj ostatný plnokrvný Lúnovci. Keď jar začala povolal vodca všetkých mladých učňov ku skale kde sa pred dávnym časom stali plnohodnotnými vlkmi z ich svorky.
I keď mali niektorí vlci stále výhrady voči tým cudzincom. Napríklad ich nenechali si zobrať z kopy jedlo a tvárili sa povýšene ako by boli niečo viac. Ba dokonca raz vymysleli na Lon zákernú pascu. Chytili tučnú myš, samozrejme ju nezabili a ani jej nijak neublížili, a priviazali ju na kúsok tenkého lanka tak že ju nebolo vidieť a nechali ju ako korisť na zemi. Všetky ostatné myši nahnali do diery kde čakali kým ich tí huncúti vypustia. Potom rozkázali Lon aby išla niečo naloviť, že vraj není nič na kope a všetci sú strašne hladný. Ona ich poslúchla a vybrala sa do lesa pre niečo pod zub. Našla práve túto vypasenú myš a keďže bola na tenkom lanku a nema kam újisť utekala tak ako jej jeden z darebákov rozkázal a keď dorazila k miestu kde boli všetky ostatné schované, druhý darebák ich vypustil a všetky a slepo rozbehli za tou tučnou. Lon sa strašne zľakla a utekala čo jej nohy stačili. Tí dvaja sa tak smiali že ich začali porád bruchá bolieť a jeden z nich skríkol na Lon z poza chrbát: "Len sa tak neboj Lon však oni ťa nezjedia!" Lon ich počula ale bola tak vyplašená že utekala čo jej nohy stačili. Ale to bola chyba pretože si nevšimla potoka a spadla doňho. Chúďa išla domov celá mokrá a zmrznutá, ale to im nestačilo. Po ceste ešte pár-krát drgli do Lon a zvalili ju na zem a kričali že ju nepustia. Nemala silu sa brániť a tak ich to zachvíľu prestalo baviť rozbehli sa do tábora. Lon sa tiež vybrala domov si odpočinúť. Kemži ju pri vchode zastavil a zavolal bratov aby videli čo tí dvaja vyviedli. Všetci traja si počkali pred vchodom na tých dvoch nezbedníkov a pekne im to vrátili. Zhodili ich na zem a podali si ich. Od vtedy si už na ich sestru Lon netrúfne ani najsmelší z nich.
Vodca všetký povolal k Vysokej skale a tam im aj s vodkyňou rozprávali tú klasickú reč. Všetci sa veľmi tešili na to kedy budú môcť loviť-naozaj loviť.okrem Nola,Lon,Kemžiho a Pora sa stali lovcami aj Any, Holly a Suri. Suri bola vlčica ako má byť. Krásna sivá pomaly strieborná a biela srsť sa jej tiahla od hlavy po koniec chvostu. Bola to jedna z nádejný mladých lovcov. Keď bola malý učeň, vystopovala a chytila chorého rosomáka. Všetci boli udivený keď prišla do tábora a svoju korisť ukázala svojmu učiteľovi. Ten ju odvtedy brával na každý lov i keď bol nebezpečný. Any a Holly boli tí huncúti, Any sa trochu zmenil ale o Hollym sa to povedať nedalo. Stále by rád niečo vymýšľal. Any sa chcel stať vzorným a váženým vlkom. Nechcel byť obyčajný vlk, chcel byť niekto! Jeho bielo-čierna srsť sa každému páčila. A Holly? To bol jeden vlk, ktorý bol nezbedný uličník od svojho narodenia, a možno aj do svojej smrti.
Po slávnosti, ktorá sa uskutočnila pri Vysokej skale sa vybrali na lov. Stopovali ako tím a šlo im to ruka v ruke. Žiadna chyba, všetko bolo perfektné. Stopovali čriedu sobov, ktorí migrovali. Rýchlo došli ku svojmu cieľu. Veľká črieda sa pomaly posúvala na sever. Musia ju uloviť teraz lebo by im mohla újísť z ich teritória. Veľká vodčia samica sa pozorne rozhliadala a len na krátky čas začala spásať krátku trávu. Bola tak pozorná že jej neunikol ani chrobák na čerstvej tráve. Našli si cieľ. Starý a chorý sob, ktorý sa len tak držal na nohách. Musia ho oddeliť od ostatných. Suri a pomaly priblížila k čriede a keď bola dosť blízko zaútočila. Starý sob sa ledva zdvihol ale aj tak sa vydal na útek. Nedobehol ďaleko a zmocnili sa ho vlci. Any mu zahryzol do krku a udusil ho zatiaľ čo ho ostatný držali aby sa nevivliekol zo smrteľného zovretia. Any zavil aby ich ostatný vlci počuli a vedeli že chytili korisť. K nemu sa pridal aj Por, Kemži a ostatný. Zanedhlo prišli vlci z ich svorky a pustili sa do jedla. Táto korisť bola príliž veľká a ďaleko na to aby ju odniesli do tábora. A čo sa stalo so Shadow? Ona sa už dávno naučila loviť a bojovať, je to predsa princezná a mala aj taký vícvyk. Stane sa vodkyňou keď jeden z jej rodičou zomrie alebo nebudú už môcť vládnuť. Keď sa tak stane bude si musieť Shadow nájsť druha a stať sa vodkyňou svorky. Najradšej by chcela aby sa tak nestalo.

Ahojte toto je po dlhom čase znova môj 'podkomentár' , ktorým vám chcem poďakovať že sa pozeráte na moje príbehy. Ja dúfam že vás zatiaľ bavia. Toto je pre vysvetlenie časť , v ktorej už naši hrdinovia nie su malí učni ale lovcami. Je to trocha kratšie a len jeden obrázok ale dúfam že ujde. Posledné časti boli podľa mňa napínavé takže toto je taká oddychovka. Sú tu aj nové charaktery takže napíšte čo si o nich myslíte. A ak sa vám moje príbehy páčia nezabudnite ich podporiť votom. Uvidíme sa pri mojom ďalšom podkomenári.