Tento príbeh sleduje ranný život šiestich vĺčkov. Ich život je bezstarostný a plný radosti. Čo sa však stane keď im do života vstúpia nečakané udalosti, ktoré im obrátia ich pokojný život o 180 stupňov?
(Tento príbeh sa updatuje, preto sa môže meni...
Takže sorry, som úplny blbec pretože tá hierarchia je napísaná na začiatku minulej kapitoly. No chcem sa poďakovať všetkým ktorým sa moje príbehy páčia a k tomu by som sa chcela ešte ospravedlniť za moje gramatické chyby. 😓
Obláčik sa skoro ráno zobudil na hlad. Pomaly vyšiel z dutiny stromu, ktorá mu bola už dosť tesná a zamieril ku kope s jedlom. Všetci spali okrem stráže a šamana, ktorý si niečo robil vo svojej nore neďaleko Vysokej skaly. Vybral si pekné tučné mäsko a šiel zobudiť svojho ocka. Nol spal neďalekého bútľavého stromu v kríkoch so svojimi súrodencami. Obláčik sa prikrčil a skočil na Nola aby ho zobudil. Nepomohlo to a tak mu jemne kúsal do ucha aby sa prebral no ten len tíško odpovedal:
"Obláčik, nechaj ma spať, pôjdeme až keď bude ten pravý čas."
"Ale ocí, ja chcem ísť teraz. Keď pôjdeme neskôr už ich možno neuvidíme!" odporoval Obláčik Nolovy lebo strašne chcel vidieť peak-nov. Je to tvor s telom podobným pávovy a niečo inému. Má štyri nohy, zobák a samci majú dlhý chvost s farebnými pierkami, ktoré taktiež zdobia aj ich hlavu a vyzerajú akoby nosili svoju vlastnú korunu. Nol stále trval na svojom a Obláčik vedel že nemá zmysel prehovárať ho a tak sa sám na vlastnú päsť vybral za dobrodružstvom. Cez stráž sa dostal tak že, ako malý so schopnosťou lietať sa predral cez pichľavé kríky, ktoré rástli po obvode tábora. Keď bol dostatočne ďaleko skočil a rozpäl svoje biele krídla. Letel ponad les kým nedoletel k vysokej hore. Bolo tam vysokohorské pleso s čistou vodou, a v nej plávali rybičky, od zelenej po fľakatú. Obláčik nevedel chytať ryby ako ostatný griffinovia, on vlastne ani nevedel že je griffin. Pri pití vody ho však niečo vyrušilo. Z neďalekého lesa sa ozval strašný rev a hneď ako ten rev došiel k Obláčikovým ušiam vyletel na strom ako dáky vystrašený vták. K plesu pribehli dva namosúrené tigre- aspoň tak vyzerali ako mu raz Shadow opisovala tigre. Bili sa medzi sebou a nevšímali si okolie. Obláčik síce vedel aké je nebezpečenstvo vletieť pomedzi dvoch tigrov ale nehľadel na to. Skočil priamo na jedného z nich a silným zobákom sa doňho zahryzol. Druhý tiger ostal taký udivený čo za vec mu pomáha a len zostal stáť na mieste a čučal. Napadnutý tiger sa zahnal mocnými pazúrmi na svojho nepriateľa ale netrafil, pretože on bol stále na jeho tele. No neudržal sa navždy a spadol na zelenú trávu, ktorá rástla okolo plesa. Veľký tiger, ktorý bol ním napadnutý sa postavil na všetky štyri, obzrel si svoje rany a zareval. Pokrčil tvár ako to robia predátory keď sú naštvaný a mocnými labami udrel Obláčika. Ten iba schúlený do klbka, chrániac si svoju hlavu odletel o pár metrov ďalej. Druhým úderom by ho tiger určite dorazil keby nepriletel jeho záchranca. Postavil sa nad Obláčika tak ako keď vlčica chráni svoje mladé a zareval aby nepriatelia odišli. Jeden z tigrov odišiel ale ten poranený ostal na mieste a vrhol sa na čudáka. Ten s tým rátal a predbehol ho, schytil ho za chvost a ťahal preč od bezmocného Obláčika a keď boli dosť ďaleko zaryl mu pazúry do chrbta. Tigrovi nestačilo a vrhol sa naňho, kúsal ho všade možne len aby ho porazil. No však tigrov protivník mal jednu výhodu a tou boli krídla. Schytil ho za zadné nohy a niesol do vzduchu a len čo sa tiger ocitol tak 5 metrov nad zemou vedel že je zle. Snažil sa vykrútiť z jeho zovretia a on ho nakoniec pustil. Tiger dopadol na chrbát, v momente sa otočil a upaloval do lesa. Obláčikov záchranca si sadol na zem a pozoroval či neprichádza nebezpečenstvo. Obláčik nevedel čo má robiť- má utiecť ale prísť k svojmu záchrancovi? Dlho neotáľal a vybral si možnosť B. Jeho záchranca sa otočil a s upokojúcim úsmevom k nemu sám prišiel, pritúlil sa k nemu a neznámym jazykom k nemu rozprával. Obláčik nechápavo krútil hlavou a jeho záchrancovi to nakoniec došlo. So slzami v očiach sa k nemu posledný krát pritúlil a vzlietol do oblakov. Obláčik ho potom už nikdy nevidel.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Pri návrate domov si už dával väčší pozor a nezastavoval keď nemusel. Prišiel približne keď bol obed a hľadal Nola. Poopytoval sa každého koho stretol ale nikto mu nevedel odpovedať, teda až na Shadow. Tá mu odpovedala že skoro ráno odišiel do lesa a že má oňho veľký strach. Spolu sa ihneď vzdali Nola hľadať a cestou sa rozprávali:
"Vieš to je asi kvôli mne, utiekol som a Nol ma asi šiel hľadať." priznal sa Obláčik a Shadow mu na to povedala:
"To bolo veľmi nezodpovedné Obláčik, Nol môže byť ďaleko a mi ho nemusíme nájsť! Predstav si ako bude zúriť keď sa to dozvie!" keď to dopovedala rozplakala sa. Obláčik ju upokojoval ale sám nevedel zastaviť slzy. Shadow nakoniec upokojovala Obláčika a keď už nikto z nich neplakal ďalej hľadali. Takticky sa rozdelili, Shadow hľadala v lese a Obláčik na lúkach kde dobre videl. Hľadali neskoro do večera až nikto nič nevidel, Shadow v tedy navrhla aby sa vrátili ale Obláčik chcel hľadať ďalej.
"Obláčik, naozaj aj keby sme ďalej hľadali nič nenájdeme, je noc a nič tu neuvidíme."
"Nie Shadow! Ty sa kludne vráť ale ja, ja ho budem hľadať naďalej! Aj keby som mal umrieť od hladu to urobím, on by urobil to isté pre mňa!"
"Ja viem ale pochop v tejto tme nič neuvidíš a možno..."
"Také sa ani neopováž povedať! Ja viem tebe je jedno čo s ním je! Tebe záleží len na Anym, a tvojej reputácii!" povedal s hnevom Obláčik a Shadow mu len povedala:
"Mne že záleží len na Anym a mojej reputácii? To že som princezná neznamená že som takáto a medzi mnou a Anym nič nie je mám ho rada rovnako ako ostatných!" no to už Obláčik nepočul lebo odletel hľadať svojho ocka. Celú noc neprestajne hľadal ale Shadow mala pravdu, skoro nič nevidel a navyše mesiac zakrývali oblaky takže málo kedy mesačný svit osvietil túto krajinu. Keď už nemohol ďalej lietať snažil sa chodiť a volal pri tom Nolove meno ale nevydržal takto naveky. Nakoniec spadol to trávy a zaspal od únavy. Zobudila ho biela laba, ktorá volala jeho meno. NOL! Áno bol to naozaj on a v celej svojej kráse vítal Obláčika a obímal ho.
"Ty si tu! Hľadal som ťa celú večnosť!" skríkol Obláčik.
"Ty si mňa hľadal? Ja teba! Som tak šťastný že som ťa našiel!" keď to dopovedal oblízal ho a zakňučal.
"Kde si bol?!" povedal Nol keď sa upokojili a Obláčik si len zívol a všetko mu povysvetloval.
