OSUD

Oslava

"Čo svadba? Prečo si mi to nepovedal skôr?"

"Zabudol som, pri tom všetkom zabudneš veľa vecí."

"A kedy to bude?"

"Zajtra, vieš v ten deň ako som sa stal alfou, zomrel Fang a bolo veľa vecí na práci a preto je to až teraz. Bude sa to konať ako inak pri teplom prameni."

"Tam som bol dneska, chodí tam stádo koní aby sa tam vyváľalo v teplom bahne a napilo teplej vody. Tam aj Tailtail ulovila to žriebä."

"Je to dobrá lovkyňa ale...mám starosti."

"Prečo? Je dobrá lovkyňa, je odvážna a múdra."

"Dnes som mal sen v ktorom boli naši starý priatelia ešte zo svorky Lúnovcov. Kot ma upozorňoval na Tailtail, teda aspoň myslím že to bola ona...hovoril čierna vlčica. Nestihol mi však všetko povedať pretože ma Shadow zobudila. Mala nočné mory, musel som ju celú noc upokojovať a tak som si ani nepospal. Nevedel som že byť alfou znamená aj toto." povedal Nol a zívol si.

"Braček tomu sa hovorí manželstvo, a keď budeš mať tú svadbu tak si na toto budeš musieť zvyknúť." odpovedal svojmu bratovi Por a mrkol na neho pravým okom. Ako jediný z vrhu mal každé oko iné: ľavé oko má modré zatiaľ čo pravé žlté. Na svoje oči je veľmi hrdý. Kedy to bude, večer?"

"Áno, nepovedal som to ešte Tailtail a Bi tak im to povedz. Každý už má doprovod ale ak nikoho nemáš to nevadí."

"Doprovod? No jasné niekoho si zoženiem."

"Dobre, dohodol som sa ešte s ďalšími vlkmi že pôjdeme na lov, takže sa pri šťastí uvidíme pri večery. Ahoj!"

"Ahoj." odpovedal Por a neisto sa obrátil a vybral ku kosodrevine za svojimi priateľkami. Lenže oni tam neboli, vydali sa niekde do lesa, ostali po nich len stopy, ktoré boli ťažko viditeľné. Por sa po nich rozbehol priamo do lesa. Stopy mierili cez hustý les, ktorý bol v tomto období celý holý takže Pora škriabali všetky možné konáriky. Stopy išli potom cez menší potok aby zmiatli svojho prenasledovateľa. Por to tam dlho študoval kým našiel tú správnu cestu, išli proti prúdu. Ale prečo by niekoho miatli? Prečo sa báli že by ich niekto prenasledoval? Hovoril si v duchu Por a pokračoval ďalej. Por potom odbočil do jaskyňového systému, ktorý bol veľmi zložitý ale našťastie Bi a Tailtail len prechádzali. Keď vyšiel z jaskyne prešiel jeden strmý kopec, lumíkové územie kde mali samé nory v ktorých bývali, a bol na mieste. Schoval sa za popadané stromy a počúval ich rozhovor.

"To nemyslíš vážne! Čo by povedala naša matka?" pokračovala v rozhovore Tailtail keď Por došiel.

"Ja viem ale už to nechcem urobiť! Možno predtým ale teraz už nie. Ja...ja..."

"Čo ty? Nemôžeš myslieť len na seba! Dala si prísahu!"

"Ja nemyslím len na seba, ale myslím že je to mamina vec, my sa nemáme čo to riešiť."

"Po druhý raz ti hovorím že si dala prísahu, svojej rodine! Je to aj naša vec, oni to spôsobili, oni zapríčinili jej smrť. Boli to jej nepriatelia a to znamená že sú aj naši!"

"Áno ale to boli iný vlci, teraz je vodca niekto úplne iný! A má dobré srdce, a tí vlci...sú priateľský." povedala Bi a Tailtail si vzdychla a potom dodala:

"Niekedy si hovorím či si naozaj moja sestra a nie zradca." Tailtail začala vetriť a dopovedala: "Necítiš tu niečo?" Por sa v ten moment vyparil preč a mieril rovno do tábora. Prebehol cez lumíkové územie, potom jaskyňou až k potoku. Bežal tak rýchlo že si nevšimol vlka, ktorý išiel tiež po tých istých stopách. Bol to Kemži. Por do neho ako bežal z kopca narazil a obidvaja padli do ľadovo studeného potoka.