OSUD

Kemžiho deň

Hneď zo začiatku by som sa chcela ospravedlniť za všetky gramatické chyby a aj iné chyby v príbehu. Ďakujem za pochopenie. 😊

Na druhý deň, keď sa všetko vyriešilo začala svorka fungovať normálne. Ares už ležal so svojimi predkami, a najmä s matkou na Pohrebnej pustine, Obláčik už bol ďaleko preďaleko a Kemži sa akurát vydal za Tailtail, ktorá mala dennú stráž pri severnom vchode. Prešiel úzky vchod medzi pichľavím krovím a hlavou naznačil Tailtail aby s ním odišla a mohli sa v nerušenom tichu porozprávať.

"Tailtail, ja neviem či sme spravili dobre. Mali sme počkať kým, sa určite zbavýme Aresa. Kvoli nám bol Obláčik vyhnaný a tak ako sám hovoril, obvinený z nepráva. Ja už to nemôžem skrývať, nedokážem žiť s týmto svedomím. Rozdelili sme lásku Tailtail, lásku." smutne povdal Kemži a zahľadel sa hlboko do Tailtailiných žltých očí. Tailtail sa na neho len trocha pousmiala a potom prehovorila:

"Ja ťa nezpoznávam. Najprv mi poivieš že by si pre mňa zabíjal, potom tak aj spravíš z vlastnej vôle a teraz sa z toho obviňuješ? Ares a Winn boli zlí, preukázali sme svetu službu že už nežijú. Ares navyše Valu ublížil omnoho viac ako ty jej. Ani o tom nevie, a navyše. Čo oči nevidia alebo uši nepočujú, to srdce nebolí. " povedala mu na to Tailtail a labou mu nadvihla jeho sklonenú hlavu. Potom ho oblizla na tvári a urobila malý okruh okolo neho. Popritom chvost okolo neho akoby obtočila a usmievavo sa na neho zahľadela. Kemži sa na ňu trocha pousmial a ona mu hlavu pritisla o jeho. Potom hlavu odtisla a vrátila sa na svoju miesto pri Chiprronovi, s ktorým strážila. Ako chcel Kemži znova výsť do tábora predbehla ho Bi, ktorá išla opačným smerom. Nasledoval ju Por a za nimi šiel Čil.

"Ahoj Kemži, ideme na lov. Chceš sa pridať?" spýtal sa Čil a Kemži mu prikývol. "Výborne!" opäť zbvolal Čil a rozbehol sa za ostatnými, ktorý medzi tým bežali na sever. Po snehu sa im dobre bežalo a zanechávali za sebou nádhernú mapu stôp. Prebehli asi kilometer a unavene spomaľovali. Snežilo už od doby čo Obláčik opustil tábor a to teda napadlo veľa snehu. "Dnes sa bude dobre loviť vysoká." oznámil Čil a začal vetriť všade naokolo. Ostatný ho napodobili a prechodili snáďcelý okruh sto metrov bez toho aby niečo zacítili. Zacítili len pach vtákov spevákov, pach rosomáka a pach svorky Lúnovcov. Por sa vybral ďalej a zacítil čerstvý pach srniek, ktoré tadiaľ šli asi len pred hodinkou. Por zavyl aby osatný vedeli že našiel stopu a rýchlim krokom sa po nej vydal. Neprešla ani pol hodinka a už sa ocitol na mieste. Schoval sa za strom, z ktorého mal dobrý výhľad a pozoroval skupinku srniek. Boli tri, všetko samičky a ohlodávali kôru stromou pretože trávu nikde nemohli naliesť. Postavili sa na dve a opreli o strom a ohlodávali zbytky kôry. Vyzerali že sú zdravé, približne staré a bez vad na tele. Bolo ťažké si nájisť tú pravúale Bi ju našla: predná trocha tmavšia srnka, ktorá nevedela moc dobre ohlodať kôru. Bi a Čil sa postavili ako naháňači zatiaľ čo bratia Por a Kemži sa dali jedem z prava a druhý z ľava a mali zabrániť aby srnka utiekla. Bi sa rozbehla, ju nasledoval Čil a srnky, ktoré boli na smrť vyľakané utekali pred nimi. Tretia srnka, ktorá bola ich korisť bola posledná a nanešťastie sa podkla o malú skalku, ktorá vytŕčala spod snehu. Srnka spadla do studeného snehu a v tej rýchlosti do nej narazila Bi, ktorá si nevšimla jej manévru. Čil, ktorý ale bežal ako druhý si toho všimol a dokázal dostatočne skoro zareagovať. Preskočil spadnutúsrnku a Bi jedným skokom a dopadol na všetky štyri. Potom sa rýchlo priblížil k srnke a nemožnil jej útek. Pritlačil ju na zem svojimi hnedými labami a mocnými hryzákmi sa jej zahryzol do krku. Okamžite zlomil úbohej srnke väza tým ju usmrtil. Bi sa postavila a pribehla k Čilovi aby mu pomohla so srnkou. Držala jej zadné nohy aby nestihla niečo Čilovi urobiť a potom sa vrhla na jedenie. Potom dobehli aj Por s Kemžim, ktorý zavrčali na Čila pretože bol omega a vrhli sa do jedla. Bi, ako to robia aj ostatný lovci, rozkusla spr brucho a z neho jedla teplé vnútornosti, ktoré rozvoniavali všade navôkol. Kemži ju napodobil a spolu s ňom jedol črevá, ktoré spadli na sneh. Por sa vrhol na stehienko a potom nechal priestor Čilovi, ktorý dostal šlachovité nohy a chrbát. Srnka im všetkým vystačila a oni si po jedle spokojne ľahli vedľa svojho úlovku a zaspali. Kemži znovu dostal jeden z tých podľa neho 'zlých' snov.
Ležal na snehu, zodvihol hlavu a začal sa okolo seba rozhliadať. Postavil sa no čo ho prekvapilo bolo keď sa zahľadel na svoje nohy. Boli vychudnuté, takmer by ich nikto nerozpoznal od srnčích. Potom sa zahľadel na svoje zobužené telo: plné jaziev po boji, vypadanej srsti a najmá na ňom boli vidieť jeho rebrá ktoré sa už už mali predrať a uzrieť svetlo sveta. Zavrel oči, oddialil hlavu a začal kráčť jeden krok po druhom stále rovno za nosom. Naraz sa zastavil, začal vetriť a otočil sa o 360° stupňov. Znova sa začal rozhliadať až to napokon vzdal a zvesil hlavu. Zavrel oči a keď ich otvoril neveril čo zbadal. Uvidel seba ako beží bez prestania lesom a s ním uteká Tailtail. Započuje za ním hlasy vlkov volajúcich ich mená. Už sa chce zastaviť keď v tom ho za šiju niekto potiahne. Otočí sa a jeho vízia sa skončí. Už nie je v lese ale v čierno čiernom svete bez farieb, bez svetla, bez nádeje. Začne kričať no sám seba nepočuje a tak to ani nevie opísať. Otáča sa okolo seba, rozhliada sa, vetrí no nič nevidí, nepočuje, necíti. Naraz sa začne niečo k nemu približovať a on spozornie. Prikrčí sa, naježí svoju šedú srsť a zavrčí na čierno-červenú siluetu, ktorá sa k nemu neustále približuje. No silueta nezmení svoj vzhľad a prichádza ešte bližšie zatiaľ čo sa Kemži trasie od strachu. "Máš dôvod sa ma báť. Som Et, duch zla a moci. Som tu aby som ti ukázal čo je pravda o tvojom vnútri. Veľa vlkov z hviezd ti môže vstúpiť do sna ale len málo vlkov z Ľadovej pustiny dokáže to isté. A ja som jedným z nich. Nasleduj ma." povedal Et a Kemži so strachom v očiach a trasúcim sa telom i dušou vybral za ním. Et sa naraz vzniesol a akoby letel tou čiernou krajiou. Kemži ho napodobil a nasledoval ho až kým sa obidvaja nerozplynuli. Objavili sa v jaskyni, ktorá bola plná niečoho čo Kemži v živote nevidel. Bolo to tenké a a takmer priesvitné no keď sa na to Kemži zahľadel z druhej strany bolo to čierne. A najviac čo ho na tom prekvapilo že keď sa na to zahľadel z blýzka uvidel šedého vlka, ktorý sa na neho prekvapene pozeral. "To je zrkadlo." povedal mu Et a Kemži sa len naďalej nechápovo pozeral na to čudo. "Poď sem a zahľaď do zrkadla." prikázal mu Et a Kemži sa presunul z jedného zrkadla na druhé. Po chvíľke a o sa do neho pozeral neuvidel toho klasického šedého vlka akého už videl ale vlka s jazvami, natrhnutým uchom a najmä veľkou jazvou, ktorá mu išla cez oko. Pripadal Kemžimu povedomý tomu prvému ale to ešte nevidel čo sa stane ďalej. Šedý vlk sa zrazu priblížil k hnedému vlkovi s modrými očami. Najprv sa na neho usmial no potom ho nečakane položil na zem a zahryzol sa mu do krku. Prečo? Pomyslel si Kemži keď to uvidel a cúvol o tri kroky dozadu. Šedý vlk, ktorý mal celú tlamu od krvi sa na neho otočil a usmial sa. Kemži sa na neho nechápavo a zároveň vystrašene pozeral zatiaľ čo šedý vlk vlk začal vystupovať zo zrkadla. Vystrčil jednu labu a položil ju na zem, potom prišla aj druhá, vyšla hlava spolu aj s telom a ich nasledovali zadné končatiny, za ktorými išiel chlpatý chvost. Šedý vlk bol celý od krvi a Kemži sa trisol od strachu pri pohľade do jeho krvavo červených očí. Vlk sa znova usmiala už sa chystal Kemžiho uhryznúť a zabiť ho keď v tom Et otočil zrkadlo a šedý vlk zmizol. Kemži, ktorý sedel ukrčený s naježenou srsťou od strachu na opačnej strane jaskyne len ťažko prehltol a čakal čo sa ďalej stane. "Dobre že si sa bál ale nabudúce sa až tak báť nebudeš. Áno, ešte sa tu ocitneš zopár krát ale dovtedy, ahoj!" povedal Et a Kemži zmizol. Zakrátko sa ocitol znova pri svojej koristi obklopený priateľmi.

"Čo, čo sa stalo?" nechápavo sa Kemži pýtal priateľov, ktorý stáli nad ním a bojácne ho sledovali.

"Čo sa stalo? Vykrikoval si zo sna a jačal si o pomoc. Ježil si srsť a vrčal. Nechceli sme ťa budiť, mohlo to biť od Hviezdnych vlkov." povedala Bi a nechala priestor ďalšiemu hovoriacemu.

"To musel byť ale živý sen keď si ho tak prežíval. Našťastie nám sa nič nesnívalo." povedal Čil a usmial sa.

"Dobre mali by sme sa už vrátiť do tábora a doniesť náš úlovok i keď to sú iba zvyšky. A prestalo snežiť takže sa pôjde dobre." rozkázal Por a pomohol Kemžimu sa postaviť. Kemžimu sa totiž stále triasli nohy z toho sna. Pot kývol hlavou a vybral sa za ostatnými do tábora. Keď sa dostali domov položili zbytky srnky na kopu s jedlom kde našli len tri myši, pár kostí, kus zdochliny losa a dvoch uhynutých holubov. Kemži išiel za svojim bratom, ktorého našiel v jaskyni. Keď už Winn nežil nemal mu kto skrížiť cestu a tak ľahko prešiel.

"Braček, si v poriadku?"

"Ha, Kemži. Som rád že si prišiel." povedal Nol a vybral sa k svojmu bratovi. Oblizol ho pod bradou a sadol si vedľa neho. "Vieš včera čo sa stalo...ja som nevedel kde som zobral tú odvahu mu to povedať ale to..." nemohol už viac povedať pretože sa mu pustili slzy.

"Pšš...to bude dobré. Ja viem je to ťažkém hlavne pre teba ale aj pre mňa. Neveril by si ako ma to mrzí."

"Ľutujem čo som povedal a v hĺbke svojho srdca som mu veril že to neurobil ale na nič som sa nezmohol. Od toho osudného dňa v ktorom mi povedal že už viac nie sme rodina som sa to snažil napraviť, snažil som sa aby mi bol opäť synom a keď som sa konečne dočkal toho že ma nazval otcom...Prečo to len musel byť ten deň? Hviezdny vlci prečo ste mi spôsobili takú bolesť? Prečo ste mi toto spravili, a tiež Obláčikovi?" povedal Nol a vzdychol si. "Miloval som ho ako, ako syna."

"Braček vieš že ťa milujem ako brat brata len môže a súhlasím s tvojim úsudkom. On to nebol."

"Ďakujem, že aspoň ty ma chápeš."

"Iba ja? Myslí si to aj Tor, Way a Valu. Čo si ju nepočul. Bolo mi ľúto že svorka rozdelila mladú lásku."

"Hej..." uznal Nol a sklonil dole hlavu.

"Ale ako hovorí Tailtail láska len ubližuje a raní city."

"V tomto prípade s ňou musím súhlasiť braček. A musím ti ešte povedať niečo dôležité len nechcem aby sa to dozvedela celá svorka. Vieš ja a Shadow budeme mať vĺčatká."

"Naozaj? A kedy sa narodia?"

"Asi za dva týždne."

"Wow teším sa a gratulujem."

"Negratuluj predčasne, môže sa ešte čokoľvek udiať." povedal Nol a usmial sa na svojmu brata. "Čo by si povedal tomu že by sme išli zajtra na lov, len mi dvaja?"

"Rád pôjdem." povedal Kemži a dal sa na odchod. "Ahoj, braček." pozdravil ho a zišiel ku kosodrevine.

"Ahoj Kemži." potichu mu odpovedal Nol a usmial sa na neho. Ako Kemži mieril kosodrevine uvidel Bi ako kráča ku kope s jedlom. Zjavne niečo ulovila a nesie to tam. Pomyslel si kemži a ďalej sa na ňu díval. Ako Bi zodvihla hlavu jej zrak sa uprel na urasteného vlčieho mládenca s čierno-bielou srsťou. On sa na ňu usmial a šuchol sa o jej telo. Kemži sa priblížil bližšie aby počul o čom sa zhovárajú.

"Ahoj, krásavica. Že ty si z neba spadla, lebo vyzeráš ako anjel." pochválil ju Any -bielo-čierny vlk.

"Ale ty jeden. Priniesla som úlovok, dáš si?"

"Ja? Nie zjedz to ty aby si bola silná a pekná. Uvidíme sa pri Vysokej skale." povedal Any a dal sa na odchod keď v tom ho niečo schytilo za šiju a on sa otočil. Bola to Bi, ktorá mu chcela ešte niečo povedať:

"A nie skôr? Napríklad pri, love, pri kope s jedlom alebo len tak sa stretneme v lese. Ale ako si hovoril radšej sa spoľahnime na Vysokú skalu." povedala Bi a obtrela sa o Anyho. Chvost mal pri tom hore takže mu prešiel po celej tvári. On sa za ňou potom otočil a zamilovane sa na ňu zahľadel no ona mu pohľad neopätovala. Kemži sa potom už vybral ku kosodrevine kde sa stretol so svojim bratom Porom, s ktorým sa ešte zhováral a potom v noci mal stráž pri južnom vchode. Keď skončila noc a mesiac vymenilo slnko unavene si ľahol tam kde vždy a spal až do poobedia kedy šiel znova na lov s Nolom. Takto to šlo ďalej a ďalej dokým sa nestalo niečo veľmi zaujímavé, ale o tom inokedy.