Tento príbeh sleduje ranný život šiestich vĺčkov. Ich život je bezstarostný a plný radosti. Čo sa však stane keď im do života vstúpia nečakané udalosti, ktoré im obrátia ich pokojný život o 180 stupňov?
(Tento príbeh sa updatuje, preto sa môže meni...
Bol večer keď vlci dorazili. V tábore sa obšmietalo zopár vlkov ale tých učni nepoznali. Lon cestou ako šla k zlatohnedej vlčici stretla svoju sestru Saru. Zlatohnedá vlčica jej podávala nejakú zelenú...no hnus. Sara to žuvala v ústach a bolo videť že jej to nesadlo na jazyk.
"Ahoj Sara čo sa ti stalo?"
"Ahoj Lon, bolo to hrozné! Náš nový učiteľ mi dal za úlohu chytiť a doniesť ježa. No ja mám teraz plnú pusu jeho bĺch a ostňov."keď to dopovedala prišla zlatohnedá vlčica a povedala:
" Neboj, nebude to bolieť pomaly ti tie ostne vyberiem. A ty by čo rada?"
"Ja som Lon a pri dnešnom výcviku som sa trochu poranila." keď to povedala ukázala na poranenú šiju. Hneď ako to videla zlatohnedá vlčica vbehla do nory. O chvíľu bola naspäť aj s bylinami. Tie jej pomaly priložila na šiju a pritlačila. Lon trocha kňučala ale potom sa vzchopila a udržala bolesť na uzde.
"Ja som Marina, keď sa budeš chcieť tam poškrabať nerob to. Rozškrabeš si ranu a bude to veľmi bolieť." potom pustila listy a venovala sa Sare. Lon sa vybrala za svojimi bratmi. Stretla Nola. Najradšej by si ho podala za to čo jej dnes urobil a ovládala sa.
"Nol nabudúce sa nemiešaj do vecích iných, jasné? Lebo ťa to sakramensky mrzieť."
"Lon,ty ma neviľakáš, urobil som správnu vec a ty ma z nej nemôžeš obviňovať..." nemohol to dopovedať lebo sa v tábore strhol veľký ruch. Zviazaného vlka doviedli do tábora.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Dvaja vlci viedli za sebou malého šedého vlka. Vyzeralo to ako mláďa. Všetci boli udivený a prezerali si malého vezňa. Jeden sa ho chcel aj dotknúť ale on sa nenechal. Rafol ho! Vlk mu to chcel vrátiť a tak malého udrel. Zajatca doviedli pred Alfy. Zajatca si prezerali na nakoniec usúdili že pre nich nepredstavuje nebezpečenstvo. Poslali ho ku starej borovici nech ho tam vraj uviažu a potom im hádam prezradí čo je jeho misiou a ku akej svorke patrí. Priviazali ho pevným brečtanom. Ani najsilnejší vlk sa bez pomoci nedostane preč. Apri došiel k Nolovy a Lone.
"Nechodte k nemu, je nebezpečný a určite sa s ním nerozprávajte. Zajtra možno prehovorí a ak nie nedostane vodu a ani potravu. Veď mi ho naučíme!" povedal Apri a zavrčal. Bol večer, slnko pomaly zapadlo a mladý vlci si ľahli do nory. Lenže Nola stále niečo ťahalo k zajatcovi. Celú noc sa prevracal z jedného boku na druhý a furt nie a nie zaspať. Keď to už nevydržal potichu sa vytratil z nory. Zajatec akoby spal a bol zároveň hore. Nol sa pomaly priblížil keď vtom zajatec prehovoril
"Čo tu vyvádzaš? Musel si ma zobudiť?" Nol stál ako pribitý.
"Ty si dievča?"
"Áno som a čo?! V živote si nevidel dievča?" Pozrela sa na Nola a potom sa spýtala: "Ty si lovec, lebo tak nevyzeráš?"
"Nie som lovec, a ty? A ako sa voláš?" Keď to dopovedal dievča sa odmlčalo a otočilo hlavou. Nol pochopil že to nemá význam a vybral sa do nory ibaže sa stalo niečo čo navždy zmenilo jeho život. DO TÁBORA VTRHLI CUDZÍ LOVCI!!!!! Dvaja z nich zabili stráž a v tábore sa okamžite strhla panika! Lovci a ostatný vlci čo vedeli bojovať sa okamžite vrhli na cudzích nepriateľov. Neboli zo žiadneho kmeňa, ktorý poznali. Mali dlhú srsť ale vo svojej srsti nemali žiadne perá a ani vrkôčiky. Na Nola sa vrhol obrovitánsky čierny vlk. Mal dlhé ostré zuby a v očiach plameň nenávisti. Nol zneistel a jeho chvost sa mu schoval bod brucho. Bol by ho ten netvor zabil keby mu na pomoc neprišiel Kot jeho záchranca sa vrhol na nepriatela, ktorý to vôbec netušil aký lovec proti nemu šiel bojovať. Bol to silný súper. Obidvaja mali tak vyrovnané sily že by ich súboj nemal konca keby Kot nezakríkol.
