OSUD

Ja ti ukážem!

"Leto je naozaj super, je teplo, dá sa dobre objavovať a hra je lepšia ako v zime!" povedal Obláčik keď sa hral so svojimi kamarátmi no v hlave mu stále prúdili myšlienky o tom koho stretol na avojom dobrodružstve. Bol to v skutku naozaj divný tvor, ale bol mi zas veľmi podobný. Mal krídla tak ako ja, mal divnú tlamu ako ja a aj mal taký vost ako ja. Ale prečo len plakal? To kvôli tým tigrom alebo kvôli...? Aha už to mám! Bola to mama a asi jej tie tigre zjedli mladé a potom si ma s nimi pomýlila! Ale bola veľmi smutná keď odchádzala, bolo jej to vidieť na očiach ale zas na druhú stranu bola zasa veľmi šťastná keď na mňa rozprávala a zachránila ma. Ale prečo som ja taký odlišný od mojich kamarátov? Prečo viem lietaťa oni nie? Ale nemal by som na to stále myslieť lebo mi moji priatelia utečú preč a ja ic nedoženiem! Vravel si v duchu Obláčik a rozbehol sa za svojimi priateľmi pretože hrali naháňačku a on mal naháňať.   Nol bol s ostatnými vlkmi na veľkom love. Museli dlho cestovať, niekoľko dní kým sa dostali na miesto. Na lúke, kde žijú zajace, v tejto dobe vychádza z nôr veľa mladých a sú ľahkou korisťou. Skoro všetci vlci odišli až na vodkyňu, šamana a jeho pomocníka, matky vĺčat a pár lovcou, ktorých povinnosťou je chrániť a loviť pre svorku. Ostalo ich tu päť, Lon, Holly a pár iných vlkov. Mladé ako Valu (Obláčiková kamarátka) samozrejme ostali doma. Čas si krátili rôznymi hrami a ich dobrodružstvami. Nebol tu ani ich učitel Hun, taktiež bol na love. Obláčika však neučil, jeho učiteľom bol Nol. Teraz keď ich bolo tak málo v tábore boli zraniteľní, a navyše tí čo mali loviť mali skutku veľmi veľa práce. Došli z lovu, prespali sa a ihneď šli na ďalší. Obláčik si však z toho veľkú hlavu nerobil, jeho zaujímalo len hranie a jedenie.

"Ja milujem srnčie mäsko!" oznámil Obláčik a ďalej jedol so svojou kamarátkou Valu keď sa vrátili z výletu. Ona bola jedna z tých vĺčat, ktoré v ten osudný deň ukradli z ich pravej svorky. Nikto o tej udalosti nemôže pred nimi hovoriť, znamenalo by to pre neho vyhostenie zo svorky. Kto vie prečo? Malú Valu a jej súrodencov, ktorý ešte poriadne nevideli zamiešali pomedzi ostatné šteniatka-bol to dokonalý zločin ale nikomu to nevadilo, však je dobré mať vo svorke čo najviac posíl. Obláčik však rástol omnoho rýchlejšie ako jeho kamaráti, pretože griffinské mláďatá musia rásť rýchlo aby mohli v zime letieť na juh alebo tí čo ostávajú, aby prežili zimu. Behom dní čo väčšina vlkov nebola v tábore, malý Obláčik a jeho kamaráti liezli kade tade a objavovali okolitý svet. Valu a Obláčik boli najlepší kamaráti ale nesmel chýbať ani Tor a Way. Dokonalá partia,! Raz našli aj bájneho peak-na, boli hrozne ďaleko od svojej svorky ale ten výlet bol úžasný. Vyšli na vysoké hory a skryli sa pomedzi krovím. Videli krásnu samičku peak-na. Jej farebné perie všetkých očarilo ale nepozerali sa dlho pretože pek-novia sú veľmi bojazliví a opatrní a tak vycítila spoločnosť iného druhu než je ona a rýchlo odletela preč aby sa jej nič nestalo.