OSUD

Boj s karibu

Leto sa pomaly končilo a s príchodom jesene sa za začalo pomaly ochladzovať. Tráva začala žltnúť ale listy ešte nemenili svoju farbu. Na kríčkoch sa začali objavovať malé plody a veľké medvede si išli hľadať noru na zimný spánok a ďalej maškrtili aby mali dosť síl prespať celú zimu. Vlci si však nemuseli robiť zásoby pretože oni si vedeli nájsť potravu aj cez studenú zimu. Kým sa srnky ťažko brodili v hlbokom snehu kvôli svojím tenkým nožičkám vlci vďaka svojim silným a veľkým tlapám ľahko prekonali sneh a dobehli srnčie stádo. Ale teraz nebola žiadna zima plná snehu a holých stromov, teraz sa akurát chystala jeseň prísť a vytlačiť leto preč. Pre niektoré svorky to znamenalo hojné obdobie plné dobrej potravy ale pre iné svorky to znamenalo opustiť s oje územie a potajme loviť niekde inde. Toto sa stalo aj mladému vlkovi, ktorý sa volal Xandu. V jeho teritóriu však bolo potravy dosť pre všetkých vlkov ale on bol pre nich iba príťažou. Patril medzi omegy (najslabší vlci vo svorke). Jeho a jeho brata vyhnali a oni boli odkázaní loviť mimo svoje teritórium a vždy im hrozilo že ich niekto zabije. Žiť s takým to pocitom nikto nechce a nikomu to nie je príjemné že každú sekundu v živote musí mať svaly pripravené odskočiť a utiecť od nebezpečenstva. Raz Xandu a jeho brat lovili, našli dobre vypaseného králika. Jeho hnedá srsť ho dobre maskovala ale prezradil ho jeho biely chvostík a ňufák. Xandu sa rozbehol ako prvý, a schmatol králika za uši. Pár krát ním potriasol a zlomil mu väzy, potom mohli už obidvaja maškrtiť.

"Vieš braček mali by sme si už nájsť vlastnú svorku a svoje družky. Nemôžeme žiť stále v strachu že nás niekto zabije lebo to nie je život."

"Máš pravdu ale kto by nás omegy pridal do svoriek alebo nebodaj nejakú družku? Museli by sme sa stať alfami aby sme mohli mať družky a odísť do inej krajiny a tam založiť vlastnú svorku."

"Tak čo teda urobíme? Je z nás cítiť stále omegy z bývalej svorky."

"Neviem ale v niečom máš pravdu, musíme ísť do nejakej svorky. Je mi už jedno či budem omegou alebo nie, nechcem totiž žiť v strachu každý deň za dňom že ma môže niekto zabiť." povedal Xandu a dojedal zvyšky po svojom bratovi. Keď králika už nič neostalo Xandu si sadol a oblízol svojho brata od krvi z králika. Ten deň celý čas chodili cez lesy, lúky a prešli aj cez malú pahorkatinu. Xandov brat Čil mal hnedú srsť, ktorá perfektne splývala s okolitou krajinou. Ako išli započuli neďaleké stádo karibu. Veľké stádo sa rúcalo krajinou pred vlkmi ktoré ich napadli. Toto bola pre Xandu a jeho brata šanca. Čil nevedeľ na čo sa jeho brat chystá ale nechcel ho trápiť zbytočnými otázkami. Xandu sa prikrčil a keď sa stádo karibu dostalo pred neho. Stádo robilo naozaj veľký hluk, a každý múdry vlk,ktorý nebol v tejto krajine doma by odišiel ale Xandu bol iný alebo netušil o nebezpečenstve ktorý tento lov prináša. Videl prekrásnu vlčicu v strede stáda a vyskočil a bežal smerom k nej. Jeho brat ho nasledoval a nevšimol si ostatných vlkov. Xandu pribehol k vlčici a v behu ju pozdravil. Ona ale nechápala a tak nevedela čo má povedať a tak sa bez odpovedi rozbehla k vlkovi, ktorý sa práve zahryzol do karibua, ktorý utekal medzi prvými. Vyskočil mu na zadok a tam ho uhryzol, druhý vlk ,ktorý k nemu pribehol ako najrýchlejšie vedel sa karibuovi zahryzol do zadnej nohy aby neutekal. On mal v ten moment svoju nohu nefunkčnú a tak jediné čo urobil bolo že sa potkol a spadol. Pripučil pritom prvého vlka ale jemu sa našťastie nič nestalo. Prišla na pomoc aj vlčica a vrčala na okolitých karibuov aby náhodou neublížili niektorému vlkovi z jej svorky ale čo ju prekvapilo bolo keď uvidela ryšavo-hnedého vlka ako stojí po jej boku a šteká tak isto ako ona a popritom sa na ňu pozerá. Xandu v ten moment započul svojho brata volajúceho o pomoc. Xandu mrkol na vlčicu a bežal na pomoc Čilimu. Bolo ťažké prejsť všetky tie nebezpečné parohy a kopytá bez toho aby sa ho len dotkli. Xandu sa napokon dostal k svojmu bratovi, ktorý ležal na zemi popri veľkom šedom vlkovi. Celý skrvavený ležal na zemi a tráva, ktorá bola v tej ročnej dobe zelená alebo skôr žltá bola teraz červená od jeho krvi.