OSUD

Ako sme s stali učňami

    Začiatok rána sa niesol v radostnej atmosfére. Už od východu slnka sa všetky šteniatka jašili a dovádzali. Všetkých vlkov postupne prebúdzali piskľavé zvuky, štekot a kňučanie, ktoré sa nieslo naprieč celým lesom. K pokoju ich priviedla až ich matka. Tak ako vždy sa k nim priplazila celkom bez jediného zvuku a svojím pokojným hlasom im všetkým popriala dobré ráno. Vĺčatá sa už od ranného veku naučili spôsobom ich svorky a vedeli, že správne pozdravy tvoria základ ich vlčej etikety. Matka vlčica im potom rozpovedala novinu, na ktorú sa tešili celý deň.

    ,,Ako už iste viete, dnes vám bude po prvý krát predstavený váš nový učiteľ. Bude vás učiť zákonom prírody i zvykom našej vlčej svorky. A keď vyrastiete a stanú sa z vás dospelí, ukončíte svoj tréning a budete patriť medzi našich lovcov." Hnedo srstá vlčica si sadla a obrátila hlavu na oblohu. ,,Tak ako to robili vlci už od začiatku sveta, tak aj vy budete nasledovať chod svorky. Pre vlka je svorka to najdôležitejšie, je to jeho rodina. Svoju svorku je dôležité si chrániť, aj keď niektorí jej členovia už nie sú na svete." Nastala chvíľa a všetky šteniatka sa na seba pozreli s neistotou v očiach. Ich matka napokon prehovorila. ,,Každý vlk, ktorý už po tejto zemi nekráča, je stále prítomný vo hviezdach, vetru, oblakoch, ktoré práve vidíte a v každom kúsku prírody, ktorý nás obklopuje. Jedným takým vlkom je aj váš otec, milé šteniatka." Matka sa opäť odmlčala a jej deti si vymenili zamyslené pohľady. Ticho prerušil Nol, jej najmenšie šteňa, nosiace biely kožúšok.
    ,,Ako to, že je otec okolo nás? Veď ho nemôžeme počuť, vidieť ani cítiť." Jeho súrodenci nad tým chvíľu rozmýšľali a potom pokývali hlavou na znak súhlasu. Matka odvrátila svoje jasné oči od oblohy a uprela ich na syna. Jej tlama sa mierne usmiala a riekla:
    ,,My ich cítiť nemôžeme, oni naopak môžu o nás vedieť všetko. Svojou prítomnosťou nám pomáhajú v živote, dokážu nám dodávať silu keď ju najviac potrebujeme. Váš otec si na vás pamätá a pomôže vám keď ho budete najviac potrebovať." Ako to dopovedala vstala a kývnutím hlavy naznačila, aby ju šteňatá nasledovali. ,,A odteraz vás bude mať na pamäti aj niekto ďalší, predstavím vám ho." nakoniec dodala a pomalým krokom sa vydala preč od nory.

    Na druhej strane čistinky sa nachádzal neveľký kopček a skaly, na ktorých ležali traja vlci. Vo chvíli keď sa hnedo srstá vlčica priblížila ku kopčeku na desať krokov, všetci vstali a sklonili hlavy na pozdrav. Vlčica im ho opätovala a dôležito vyzdvihla chvost. Jej dlhá srsť viala v slabom vánku a ukazovala jej nesmiernu krásu. Mláďatá ju sledovali neprestajne. V tom momente sa za nimi ozvalo šteknutie. Matka i šteniatka sa otočili a ich zrak sa uprel na čierneho vlka, ktorý kráčal smerom k nim. Matka sa postavila  pred svoje deti a postavila vysoko hlavu. Čierny vlk sa približoval a mláďatá zbadali je zjazvenú tvár. Keď bol vlk od nich len na pár krokov zastal a sklonil hlavu na pozdrav. Matka mu pozdrav opätovala, no ani na chvíľu z neho nespustila svoje ľadovo modré oči. Neznámi vlk mal hlavu neustále sklonenú keď v tom prehovoril:
    ,,Prišiel som ako ste rozkázali, alfa." Šteniatka cítili to napätie a striedmo upierali pohľad na matku a toho cudzinca.
    ,,Ďakujem Kot. Tak ako predpovedala Šamanka, vôľa hviezd stať sa učiteľom mojich šteniatok a viesť ich nástrahami života učňov padla na teba." Čierny vlk so zjazvenou tvárou menom Kot zodvihol hlavu, pozrel sa jeho alfe do očí a odpovedal:
    ,,Áno, alfa. Vôle hviezd a našich predchodcov musí byť vyhovené. Preto budem robiť všetko čo je v mojich silách aby som tak učinil a mladých lovcov pripravil na život v našej svorke." Alfa kývla hlavou a pozrela na svoje šteniatka. Každé z nich oblizla na znak odlúčenia a predtým ako odišla, prehovorila:
,,Stali sa z vás učni, moje vĺčatá. Plňte svoje učňovské povinnosti riadne a správajte sa vzorne podľa zásad, akými sa riadi každý poriadny vlk." Potom zdvihla hlavu a vykročila na cestu preč.

    Vĺčatá ostali so svojím novým učiteľom, čiernym vlkom menom Kot, a potichu s s ním začali zoznamovať. Na ich prekvapenie, tento strašidelne vyzerajúci vlk nebol vôbec hrôzostrašný. Naopak, je trpezlivý prístup k mladým vlkom si u šteniat získal rešpekt a úctu. Prvé čo Kot predviedol svojím mladým učňom bol zbytok čistinky, ktorý z nory vidieť nemohli. Zoznámili sa aj s mnohými vlkmi z ich svorky, medzi ktorých patrila napríklad aj Šamanka, ktorá ako jediná zo svorky rozprávala s hviezdami a vlčími predchodcami. Vedela vyjadriť ich vôľu či varovania. Inou zaujímavou vlčicou bola Mirami, vlčica liečiteľka. V lese zbierala bylinky, mineráli a kosti a vďaka svojím širokým znalostiam o vlčom tele a rôznych chorobách, vždy vedela ako iným vlkom v núdzi pomôcť.  Vĺčatá tiež zaujala jedna konkrétna vlčica s troma šteňatami. boli malinké a slepé, narodili sa len nedávno. Zlato srstá vlčica Sara a jej dve sestry sa takmer nad ich maličkými tváričkami od roztomilosti roztopili. Celý deň bol pre tieto šteniatka hotový zážitok, ich nový učiteľ Kot a celá čistinka boli pre nich nové a vzrušujúce. O to viac sa tešili že zajtra ich čaká ich prvá potulka po lese. Kot ich bude učiť zákonitostiam lesa a povahe prostredia v ktorom sa nachádzajú. Skutočne zážitok, ktorý nie je radné zmeškať.

--------------------

    Ďalšie týždne boli pre vĺčatá celkom nové a plné objavovania. Ich učiteľ ich naučil takmer všetko čo vedel o lese, v ktorom žijú, o tamojších zvieratách a počasiu. Rozprával im ako mach rastúci na stromoch ukazuje na sever, ako sťahovavé vtáky na jar a jeseň tiahnu z jedného kraja na druhý, že pri stopovaní zveri je kľúčové si všímať okolité prostredie, a že lovec nesmie byť nikdy nepozorný. Tiež im vysvetlil ako pri love spolupracuje celá svorka, ako sa vlci vymieňajú pri prenasledovaní zveri, až kým ju nevyčerpajú a neskolia na zem. Aké dôležité je si vybrať správnu korisť, pre mladších a menej skúsených vlkov je lepšie priorizovať zver menšiu, zranenú alebo staršiu, mršiny či napríklad si pochutiť na vajíčkach netušiacich vtákov. A presne na takej zveri aj cvičili.

    Kot išiel ako prvý a ukazoval správny postup na ulovenie lesného králika. Pohyboval sa skrčený, v lesom podraste, tak aby ho zver neobjavila. Našľapoval potichu a vždy išiel v smere vetra, lebo ináč by ho králik zacítil. Až keď bol celkom pri ňom, vyskočil z úkrytu a svoju korisť nahnal k rýchlemu potoku. Králik nemal ako utiecť a keď v zúfalosti skočil do vody, silný prúd ho odniesol. Čierny vlk bol ale silnejší ako prúd vody. Skočil za králikom a schytil ho do tlamy. Keď vyšiel na breh, králika zahryzol a hodil na zem. Otriasol si svoj hustý kožuch a hlasno zavyl. Vtedy z hustého porastu vyšli jeho učni a každý z nich si králika prezrel. Bol malý a ledva by s z neho najedli dvaja vlci, ale na ukážku techniky stačil. Najväčší z vrhu, šedý vĺčik Salos do králika strčil a s úžasom na tvári vyjadril svoju radosť z úspešného lovu. Kemžimu, najrýchlejšiemu učňovi zo skupiny sa najviac páčil rýchli beh a manévrovanie, ktoré jeho učiteľ predviedol. Por nakoniec zhodnotil celý zážitok.
    ,,Lovec musí pri love využívať nie len svoje vrodené sily, ale aj rozum. Králika ste totiž nedostihli vďaka svojej rýchlosti či sile, ale múdrosti. Taktika vám napovedala nahnať králika na miesto odkiaľ nie je úniku, aby ste mali víťazstvo zaručené." Nad týmito slovami začali všetci silno rozmýšľať, až napokon ich učiteľ prehovoril.
    ,,Si pozorný a múdry Por, vlka ako si ty bude naša svorka v budúcnosti potrebovať."

    Po vydarenom love sa učni začali učiť loviť sami. Kot im ale pri všetkom pomáhal, pri samotnom prenasledovaní koristi si ale zanechával odstup. Vedel aké dôležité je nechať vĺčatá uvažovať samé a tak ich pripraviť na život lovca. Výsledky jeho ťažkej práce nastupovali rýchlo. Už len týždeň od začiatku lovenia sa Kemžimu a Sare podarilo uloviť malú myš, ktorá pred nimi nestihla uisť. Onedlho na to sa z lovu vrátil zbytok učňov, ktorý so sebou doniesli dve káčatká, čo sa v nesprávny moment pohybovali na nesprávnom mieste. Kotovi to robilo hrdosť. A vždy keď sa večer vrátili na čistinku cítil vľúdny pohľad jeho alfy, ktorá mu ďakovala za kus dobre odvedenej práce. Zlepšovanie a loveckých schopností týchto mladých vĺčat znamenalo prosperitu pre budúcnosť svorky. Veď práve týchto sedem vĺčat sa bude onedlho starať o chod svojej rodiny a budú zodpovedať za ich naplnené bruchá.