OSUD

Znova nočná mora

Prešlo pár dní a znovu zima dokázala že stále trvá. Bol stred dňa a veľké slnko bolo v strede svojej púte, Bi bola medzitým v tábore a hrýzla korisť, ktorú včera priniesla lovecká skupina. Našli uhynutého jeleňa a tak ho doniesli do tábora. Ako Bi jedla zvyšky a nevšímala si okololie prišiel za ňou jeden vlk. Bi videla len jeho čierne laby a tak nadvihla hlavu aby mu pozerala do očí. Bol to Any a šťastne sa na ňu usmieval. Ľahol si vedla nej a oblizol ju na tvári. Ona mu lízanec opätovala a položila si hlavu na jeho laby.

"Nechceš ísť na prechádzku? Len tak." spýtal sa Any a Bi zodvihla hlavu.

"Áno poďme, nudím sa tu." odpovedala mu Bi a postavila sa. Any to po nej zopakoval a nasledoval ju k severnému vchodu. Prešli cez úzky vchod a pozdravili stráž. Pomalým krokom sa vydali po svojej vlčej cestičke až nedošli k malému potôčiku. Napili sa vody a pokračovali v ceste. "Prečo si ma zavolal? Ja viem žeby to nebolo len tak bezdôvodne." povedala Bi a Any sa zastavil. Bi na neho otočila hlavu zatiaľ čo on hľadel do zeme. Teda na sneh pretože bola zima. Keď nabral odvahu nadvihol hlavu tak aby sa jej mohol pozerať priamo do očí. Keď uvidel jazvu, ktorá Bi siahala od obočia cez oko až pod neho spomenul si na tú chvíľu ako s ňou ležal v liečiteľskom úkryte.

"Bi...ja nedokážem povedať to čo k tebe cítim ale myslím si že je to láska." ako to Any povedal Bi sa zarazene na neho pozerala a po chvíľke mu povedala:

"Any, nemôžeš hovoriť všetkému láska. Ja ťa mám rada ale...neviem. My dvaja...neviem či by to vyšlo."

"Prosím daj mi šancu, aspoň jednu šancu. Uvidíš, budem dobrým partnerom!"

"Vo svorke je veľa iných vlčíc a ja myslím že s tými ti to pôjde oveľa lepšie."

"Ja nechcem iné ale teba!" zvolal Any a Bi sa na neho usmiala. Pomaly k nemu prišla a potichu mu povedala:

"Tak to je potom o niečom inom." Bi Anyho potom oblizla a znovu sa dala na prechádzku. Any ju potom šťastne nasledoval. Po chvíľke sa Bi zase zastavila a povedala:" A nedáme si závod?" Any len neisto prikývol a keď Bi zakričala: štart, rozbehol sa. Boli to vyrovnané preteky. Raz bola Bi prvá inokedy zas Any. Utekali veľmi ďaleko, ani nevedeli kam, len rovno za nosom. Ako bežali ani si nevšimli že vybehli z lesa a už bežia po lúke pokryej snehom. Bolo pod bodom mrazu takže sa sneh neroztápal. (Na slovensku a v BA sa to povedať nemôže*-*). Any naraz Bi predbehol a ona sa na neho mierne zamračila. Keď bola pri ňom dostatočne blízko odrazila sa a vyskočila nad neho. Keď padala trafila svojho priateľa a on sa od prekvapenia neudržal na nohách a spadol na sneh. Obidvaja sa potom kotúľali po snehu až sa nezastavili. Bi potom pritlačila Anyho na sneh a výťazoslávne zavyla.

"Ja som myslel že hráme závod a nie naháňačku." povedal Any keď sa vyslobodil zo zovretia pieskovo-hnedej vlčice.

"Ja tiež nie ale chcela som ťa dobehnúť, ale..." začala Bi ale Any ju prerušil.

"Musela si ma zhodiť. Jasné." dokončil za ňu Any a posadil sa. Bi ho napodobila a začala sa čistiť ako mačka. Any si len zívol a postavil sa. "Idem si nájisť miesto na odpočinok, lúka bez úkrytov nie je na to veľmi vhodná." povedal Any a už sa vybral si hľadať úkryt. Keď došiel k okraju lesa uvidel kry, ktoré pod ťarchou snehu vytvorili akúsi striešku. Any si tam ľahol a len tak tak sa tam zmestil. Nakoniec zavrel oči a poddal sa snom. Zakrátko došla Bi, ktorá ho napodobila a ľahla si vedľa krovia. Keď zavrela oči dostala tú najhoršiu možnú nočnú moru. Bola mladá vlčica, ešte bez zranení aké počas svojho života dostala vrátane jazvy cez oko. Vo svojej tlame niesla králika, ktorého ulovila. Došla do malej jaskyni, ktorá sa ukrývala pod popadanými stromami a zajaca tam položila. Keď zodvíhala hlavu zo zeme jej pohľad upútala čierna vlčica, z ktorej ostali len kosti a koža. Vedľa nej ležalo niekoľko malých slepých vĺčat prosiacich o mlieko, ktoré im však chudá vlčica nemohla dať. Bi bola vychudnutá ale nie tak ako tá čierna vlčica. Dokonca aj zajac, ktorého doniesla bol vychudnutý a nebolo na ňom skoro žiadne mäso. Ako to Bi uvidela nemohla zastaviť slzy. Zrazu sa za ňou objavila jej sestra a so smutným a zároveň tvrdým pohľadom na ňu pozerala.