OSUD

Vĺčatká

Čo si pomyslíte pri nadpise a obrázku ako prvé?

Valu ako nová liečiteľka mala veľa prací ako napríklad uzdravovať chorých, radiť starým i mladým pri ich vnútorných bolestiach i pomáhať matkám s ich vĺčatkami. V jeden deň jej prišla do nory vlčica aby jej povedala že jej priateľka bude rodiť. Valu okamžite prikázala aby danú vlčicu doviedla k nej do liečiteľského úkrytu. Ako povedala tak aj urobili a vlčica k nej doviedla asi o dva roky staršiu šedú vlčicu. Vlčica ťažko dýchala a prosebným pohľadom sa dívala na Valu.

"Moni ľahni si na túto suchú trávu a ty tu na ňu dohliadaj, idem za Ozim." rozkázala Valu a behom sa so svojou zranenou labkou vybrala za Ozim. "Ozi, rýchlo poď so mnou Moni bude rodiť!" zakričala na neho Valu a ťahala ho za šiju smerom k Moni.

"Valu, dosť! Nič sa nedeje a pusti ma." povedal Ozi a Valu ho pustila.

"Ale ale..."

"Nič sa nedeje, je to normálne. Každá vlčica raz rodí a vie ako to má urobiť, ty si len pomoc. Budeš nosiť bylinky proti bolesti a zisťovať či sú vĺčatká živé a zdravé. Budeš to musieť zvládnuť sama, ja idem pre liečivé rastliny aby sme na zimu mali zásoby." odpovedal jej Ozi a vybral sa do lesa. Valu sa cítila veľmi nejisto a čo najrýchlejšie sa vrátila k Moni.
"Moni, budeme to musieť zvládnuť sami pretože Ozi tu nie je. Ty, choď na lov aby si mi neprekážala." povedala Valu a hnedo-šedá vlčica odišla.

"Valu..."

"Pšt...nehovor, ľahni si, upokoj sa a hlavne dýchaj. A keď to na teba príde len dýchaj a tlač." povedala Valu a šla ku kameňu kde mala položené bylinky a rôzne liečivé rastliny. Bol to veľký kameň, skoro skala a na nej bolo veľa liečiv ale nie dosť na celú zimu. Ozi a každý liečiteľ si musí pred zimou urobiť veľké zásoby lebo v zime je liečiv málo. A rastliny ako materina dúška alebo listy čučoriedky sa v zime nenájdu. Moni šedá vlčica začala hlboko dýchať a Valu vedela že už je čas. Moni porodila najprv šedé mláďa, potom biele, za bielym išlo ryšavé, ryšavé takmer červené a posledné málo zlatú srsť. Valu vĺčatká priložila k ich matke a povedala: "Gratulujem, pôrod si zvládla výborne. Štyria sú chlapci a jedno je dievča." povedala Valu a usmiala sa na Moni- novú matku. "Keď si trocha odpočinieš choď do jednej z tých nôr kde žijú matky s mladými. Keď dôjde Xixi poviem nech ti vyčistí a pripraví jednu z tých nôr. Teraz odpočívajú pretože ty a tvoje mladé musia odpočívať." povedala Valu a vyšla z úkrytu. V ústach niesla kus kôry podobný malej miske a mierila k potoku, ktorý bol hneď vedľa liečiteľského úkrytu. Pomaly nabrala vodu, otočila sa a mierila si to rovno k Moni ale nevšimla si veľkú postavu za ňou a keď sa otočila vyliala celú misku s vodou. "Prepáč, ja...ja..." zakoktala sa Valu a utierala si vodu z tváre, pri čom nevedela koho obliala. Už čakala ranu poza uši ale nič také sa nestalo. Namiesto toho uvidela bieleho priateľa, ktorý zobral misku do úst a nabral vodu. Misku potom položil k jej labám a zobákom ju k nej posunul.

"Nemusela si ma obliať, už som sa kúpal." povedal so smiechom a Valu sa tak isto zasmiala.

"Obláčik! Ha ha." zasmiala sa aj Valu a vystískala svojho kamaráta. 

"Dávno som ťa nevidel, nemám teraz čas a..."

"A?"

"Si krajšia ako si pamätám." pochválil ju Obláčik a Valu sa začervenala. "Akurát som prišiel z lovu, lovili sme srny. A jednu z nich sme aj ulovili, veď sa pozri na Aresa, teraz sa s ňou chvastá." povedal Obláčik a ukázal na čierneho vlka pri zabitej srnke ako sa rozpráva s ostatnými. "A čo je nové?"

"Ozi išiel pre bylinky na zásoby pretože niektoré v zime nezoženieš a ja som zatiaľ asistovala pri pôrode Moni, narodilo sa jej päť vĺčat."