Tento príbeh sleduje ranný život šiestich vĺčkov. Ich život je bezstarostný a plný radosti. Čo sa však stane keď im do života vstúpia nečakané udalosti, ktoré im obrátia ich pokojný život o 180 stupňov?
(Tento príbeh sa updatuje, preto sa môže meni...
Keď sa Salos zobudil na hlučné zavitie bol v nore sám. Nikto, len on. Ako tak vychádzal upútala ho zlatohnedá vlčica. To včerajšie divadlo ho poriadne zaskočilo. Veď kto by si myslel že práve takto to je keď zomrie niekto blízky vlčej svorky. Vybral sa teda za zlatohnedou vlčicou do jej nory, chcel sa jej toľko opýtať ale nestihol to. Predbehol ho nejaký veľký vlk. Nikdy ho nevidel a ani nemal v pláne sa s ním zdržiavať. Bol veľký a jeho srsť bola hnedá až gaštanová. "Hej prepáčte predbehly ste ma." upozornil ho Salos. "Tak máš smolu budeš čakať." povedal ten veľký vlk. Salosa to úplne ohromilo. Čo si o sebe myslí? rozmýšlal Salos. Dlho sa mu rozmýšlať nechcelo a tak povedal: "Čo si o sebe myslíš?! Bol som tu prvý a tak to aj bude! Vieš ty kto ja som?!" " Áno náhodou viem, si malý drzý vlk menom večera čo zabil svoju sestru!" toto Salosa úplne odrovnalo. On a vrah? Kým nad týmto rozmýšlal vyšla zo svojej nory zlatohnedá vlčica. Jej srsť sa priam leskla od slnečného svitu. V papuli nosila nejaké bylinky a milím hlasom povedala: " Ahoj Ban teba som tu nečakala ako môžem pomôcť?" "Ahoj zlato rád by som nejaké bylinky na bolesť." " Teba niečo bolí" ustráchaným hlasom povedala zlatohnedá vlčica. "Nie mňa nie ale starcov áno." "Dobre, hneď idem ale najprv by ma zaujímalo čo tu robí ten krpáň?" " Ja neviem, ale je to pekný drzáň" s úškrnom povedal Ban. "Chcel som sa opýtať..." ale skôr ako to mohol dopovedať začala zlatohnedá vlčica: "Čo tu robíš prečo nie si s ostatnými?" "Ja neviem kde sú." odpovedal jej Salos. " Sú pri skale, tam jak ste mali to slávnostné uvítanie. Prosím Ban ak nevie kde to je tak ho tam zaveď a vráť sa pre tie byliny na bolesť.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Salos naozaj nevedel kde to je lebo si skoro nič nepamätal od toho šoku s jeleňom. Ban to vedel a tak rozkázal nech ho Salos nasleduje. Po ceste sa rozprávali a neodpusili si ani podpichovanie toho druhého. "Si odvážny a silný môže z teba byť dobrý lovec." povedal Ban. Salosovi to hneď zlepšilo náladu. "Budeme priatelia Ban?" skromne sa opýtal Salos. "Áno ale iba v tedy ak nebudeš vraždiť svoje sestri." s úsmevom povedal. Ale toto bolo trocha cez čiaru. Salos nasadil vážny výraz. Ban to hneď pochopil ale bolo neskoro aby sa ospravedlnil pretože už voli na mieste. Salo sa bezváhania vmiesil medzi svojich súrodencov. "Kde si bol tak dlho?" opýtal sa ho Por ale Salos už nemohol rozprávať pretože začala rozprávať vodkyňa/ ich alfa. Jej mimoriadne dlhý preslov všetkých nudil. Keď dorozprávala prišiel ich učitel Kot. "Kôli tomu že ti zomrela Dem moja dcéra a tvoja žiačka nemôžeš už učiť. Učňom bude pridelený učitel, ktorý nebude tak nepozorný." keď to dopovedala v jej očiach Kot klesol. Všetkým bolo smutno, mali totiž svpjho učitela radi. Ale dúfali že keď stratili tohoto učitela tak ich budúcim učitelom bude niekto rovnako dobrý ako on alebo lepší. "Kde je tak dlho?" pýta sa vodčia samica nejakého vlka. Všetci sú veľmi netrpezlivý, najmä vodčia samica. Po chvíľke napätia príde mocný vlk. Kemžimu pripadá povedomý. A ostatným sa tiež začína niečo vybavovať. To je jeden z tých vlkov z lovu! "Apri bude nový učitel!" hlasne zvolala vodčia samica. Apri na súhlas pokýval hlavou. Keď sa všetci rozišli Apri sa vydal za svojimi novými učnami. Všetci sa ho báli, už z dialky bolo vidieť že ten predchádzajúci bol lepší. Jeho srsť bola trojfarebná možno štvorfarebná, jeho čiernu šiju bolo vidieť už z diaľky. Mal dlhú hustú srsť, ktorá ho chráila pred chladom a kúsancami. Keď dorazil ku svojim novým žiakom povedal: "Ty si ten čo zabil svoju sestru?" "A a áno." so sklonenou hlavou povedal Salos. "Si zbrklý a myslíš len na seba, nikdy si nepomyslíš aké budú mať tvoje rozhodnutia následky." "Áno, viem." podal Salos. Jeho sebavedomie kleslo na bod mrazu.
