Ohnivá duša ✔

1. Kapitola

Niesol ma na svojich pevných rukách a ja som mu zaspávala v náručí. Či od toho, že som bola nevyspatá a napätá alebo som už stratila príliš veľa krvi, to som netušila. V náručí tohto neznámeho muža, som sa cítila nejako bezpečne. Vo svojich ušiach, ako keby som započula jeho pospevovanie, no nerozprával. Mal nadanie vstupovať do mysli? Počula som o féroch, ktorí to dokázali.

,,Pane, stalo sa vám niečo?" Iný hlas, iného muža, ktorý sa k nám približoval. Neodvážila som sa otvoriť oči. Och, ja hlúpa, samozrejme, že neznámy očividne nebol sám v tomto temnom lese. Musel tu byť s priateľmi, nazvali ho však pánom. Velil nejakej skupinke? Ku komu som to vlastne prišla hľadať pomoc? Túžila som mať teraz po svojom boku princeznú Katarínu, ktorá poznala množstvo férov.

,,Ponáhľam sa do sídla. Našiel som zranenú ženu, treba ju ošetriť." Priam som cítila ako na mňa dotyčný čumí. Chvíľku bolo trápne ticho, asi uvažoval, ako má na svojho pána prehovoriť.

,,Pane, ale to je férska čarodejnica. Mali sme ju radšej nechať v lese, nech sa zvieratá nažerú." Mykla som sa v náručí muža, neušlo mi však, že on sa mykol tiež.

,,Prosím!" zvolala som omámená. Bola som tak slabá a bezmocná. Zabijú ma aj títo neznámi muži? Možno by bolo lepšie, keby ma zastrelili.

,,Žiadnym zvieratám ju nehodím!" Znel nahnevane, pobúrilo ho to.

,,Pane, prepáčte ale ak ju prinesiete do sídla a dostane ju váš brat, skončí to pre ňu ešte horšie. Stačí len jeden rez a nebude už trpieť." Privinul si ma bližšie k telu a pohodlnejšie mi uložil hlavu. Znova začal kráčať.

,,Robert, jej neublíži."

,,Markus, ty si blázon! Samozrejme, že jej ublíži. Pátrate po nej celú večnosť!" Muž sa neudržal a oslovil svojho pána menom, bol to Markus. Uvedomila som si, že preto poznal moje meno, pretože ma chceli. Neboli ani prví a ani poslední, ktorí ma chceli pre seba, aby som im slúžila, alebo aby ma zabili. Vládca Alan, ma chcel pre moju moc, ktorá mi spala vo vnútri. Moc, ktorú som odmietala ovládať. Ľudský prorok, chcel, aby som tú moc darovala jemu, šialenec! A títo muži si očividne mysleli, že lepšie bude, keď otrčím kopytá. Mala som zomrieť namiesto Asheina, ak ma zabijú, jeho obeť bola zbytočná.

,,Nie som blázon. Cítim to, je to moja Elena." Obaja muži zastali,  ja som im však nerozumela. Ich slová boli zvláštne a mne bola strašná zima. Čo som bola jeho, Elena? Nie, volala som Adalein! On vedel, ako znie moje meno. Chcela som protestovať, ale nakoniec som aj tak mužovi zaspala v teplom náručí.

XXX

Prbudila som sa na vôňu spáleného mäsa. Za stotinu, keď môj mozog precitol, som si uvedomila, že to spálené mäso je moje mäso! Vykríkla som do bolesti a silno kopla osobu, ktorá mi vypaľovala železom, ranu na nohe.

,,Au!" zvolal ženský hlas. Moje oči boli pevne zatvorené a snažila som sa predýchať obrovskú bolesť na nohe. Ešte nikdy som nezažila vypaľovanie rany, nemohli mi ju proste nejako obviazať? Šialenci! ,,Si šibnutá? Prečo ma kopeš!" Žiadna etika, nič. Žena nemala vštiepené správanie, inak by si ma nedovolila nazvať šibnutou.

Cez bolesť som otvorila oči a pozrela som sa na jej tvár. Bola krásna, nie bola nádherná. Mala čierne havranie vlasy a prenikavé fialkové oči. Bola však oblečená ako obyčajná slúžka a nepekne sa mračila na môj zjav.

,,Bolí to!" povedala som jej a ona sa len nad mojou bolesťou zasmiala. Bola to fanatička, verila tomu, že jej životné poslanie je, aby ma priviedla do hrobu.

,,A čo tí ostatní féri, ktorých ste zabili, keď ste sa oháňali svojou mágiou? Ich nebolí už nič!" Nenávidela ma a neobratne mi obväzovala nohu.

,,Ja som medzi nimi nebola! Nemôžem za to, čo robili moji predkovia."

,,Každý férsky čarodejník, je rovnaký. Ty si tiež odpad. Nechápem, prečo vládca nariadil, aby sme ťa dali do poriadku. Ráno si aj tak vládca Robert, užije tvoju smrť a krv na jeho rukách. Dúfam, že mi dovolí, aby som sa na to mohla pozerať." Odtiahla som sa od ženy preč.

,,Kto si?"

,,Som Rorry. Opováž sa na mňa žalovať, čarodejnica."

,,Nie som čarodejnica, som férka, ako si aj ty!" Energiu na hádku som nemala, no úsmev Rorry ma tak iritoval, že by som jej najradšej jednu dala do huby. Všetkým zaostalým férom, ktorí ma vinili z toho, že moji predkovia zapríčinili smrť 60% populácie. Ja som sa narodila len pred nedávnom! Mala som len devätnásť rokov!

,,Ty nikdy nebudeš ako ja, môžeš mi len slepo závidieť. Si obyčaj..." Rorry nedopovedala a urýchlene sa postavila z postele na ktorej som ležala. Nerozumela som tomu, nevedela som, čo mam od nej očakávať. Miestnosť však naplnila pre mňa známa vôňa.

Rorry, sa poklonila a ja som uvidela konečne môjho záchrancu. Miestnosť v ktorej som ležala, bola osvetlená sviečkami. Preto som teraz dokonale mohla vidieť, črty Markusa. Mal mužnú tvár, ešte som nevidela takého vypracovaného a mužného muža. Bola som zvyknutá na upraveného Asheina, ktorý niekedy vyzeral roztomilejšie ako ja. Samozrejme, že som videla aj mužov s hrubším obočím, napríklad aké mal Tristan King, generál po ktorom som tajne pokukovala.  Markus mal krátku bradu, ktorá svedčala jeho zeleným očiam a hnedým vlasom, ktoré mal utiahnuté do malého copíku. Na tvári sa mu tiahla pri ľavom uchu až po bradu, malá jazva, ale pridávala mu skôr na kráse. Spomenula som si na jazvu princeznej Kataríny, ktorá navždy zmrzačila jej tvár.

,,Rorry!" vyzval slúžku, aby zdvihla hlavu a prehovorila.

,,Pán môj, ranu som jej pripálila, aby nestratila už ani kvapku krvi. Boh vie, že to by už neprežila. Vyzerá v poriadku, infekcia nehrozí a jej telo sa do dvoch dní úplne vylieči." Bola som nervózna a v hlave som znova započula jeho pospevovanie. Rýchlo som pohľad obrátila na neho a všimla som si, že sleduje moju reakciu.

,,Úžasné!" zamrmlal si popod nos a Rorry sa usmiala. Myslela si, že vládca pochválil jej prácu. ,,Odíď." Jej úsmev z tváre okamžite zmizol a nepekne sa zamračila na Markusa. Niečo mi v mojej hlave vravelo, že nechcem aby Rorry odišla. Nechcela som s Markusom zostať sama, čo ak si to rozmyslel, čo ak prišiel aby ma zabil? ,,Povedal som, aby si odišla!" Jeho hlas bol mrzutý, bez emócií.

Rorry sa na mňa zaškľabila, poklonila sa Markusovi a rýchlo odišla. Ja som s ním zostala sama v miestnosti a napätá som sledovala, ako sa ku mne približoval.

Ďakujem vám za prečítanie :))