Ohnivá duša ✔

23. Kapitola

Markus vyzeral, že rozmýšľa, či to naozaj má nechať tak. „Stojíte predo mnou nahý," pripomenula som mu. A on ako keby si to len práve teraz uvedomil. Vrátil sa späť do vane a snažil sa tváriť vážne. Ja som však cudne držala oči preč od jeho mužstva.

„Je mi to ľúto, Adalein. Je mi ľúto, čo som ti povedal v ten prvý večer. Nevedel som, aký sviniar som v tej chvíli bol." Markusa to skutočne trápilo, dokonca sa mi ani nepozeral do očí, len hľadel pred seba.

„Už som na to aj zabudla." Popravde nikdy nezabudnem na to, čo mi povedal. Že to oni zavraždili moju matku, že ma tam nechali pohodenú ako malé dieťa a vraj bol nahnevaní keď zistili, že ľudia ma zachránili. Ľudia ma zničili a on si to začínal uvedomovať.

„Tvoje srdce je tak krásne, nezaslúžim si ťa na celý náš život. Zaslúžila, by si si niekoho lepšieho."

„Ja však nikoho lepšieho, práve teraz, Markus nepotrebujem. Potrebujem ochrancu a tým ty si. Možno sa ti to nezdá, no nie si mi ľahostajný." Jeho mokrá ruka mi umyla tvár.

„Nemusíš spať v tých obrovských nohaviciach, Adalein. Nebudem sa na tvoje nohy pozerať, ak si to nepraješ. Pre mňa sú však krásne rovnako, ako tvoje ruky." Chytil mi dlane a na každú jednu mi dal bok. Započul, ako sa moje srdce rozbúchalo a milo sa na mňa usmial.

Mala to byť perfektná chvíľa na to, aby som svoju manželovi venovala náš prvý bozk. Mohla som sa nakloniť a priložiť moje pery na tie jeho, on by vedel, čo s tým robiť. Nemohla som však, pretože ma prepadla vnútorná panika. Čo ak by som urobila niečo zlé? Čo ak by Markus, uvidel všetky moje jazvy a povedal mi, že ako odporne vyzerám? Počula som jeho slová o Kataríne, nazval ju mrzáčkou s ktorou by v žiadnom prípade nezdieľal svoju posteľ. Ja som vyzerala stokrát horšie ako Katarína. Ublížilo by mi, keby sa práve teraz na mňa vykašlal.

Bez slov som mu umyla vlasy a dokonca som mu podržala rozprestretý uterák so zatvorenými očami, do ktorého som ho zabúšila. Markus sa nad tým zasmial že si myslel, že od môjho rumenca mi zbĺkne tvár.

„Čiže sme dohodnutý, zajtra ideme preč zo sídla?" Hovoril a ja som prikyvovala. „Chcela si ma pobozkať, Adalein." Nebola to otázka, konštatoval to.

„Boli ste v mojej hlave." Moje vykanie znamenal obranný postoj a tiež som dúfala, že nepočul moje myšlienky.

„Ak chceš odo mňa bozk, môžeš mi to povedať." Kľakol si pri mňa a ja som sa oprela o mäkké kreslo. Samotný vládca Freosu, mi kľačal pri nohách. Keby mi to niekto povedal pred pár rokmi, asi by som ho k smrti ubila.

„Vážne?" povedala som to až príliš piskľavým hlasom.

„Rád by som ti venoval bozk, no nie bez tvojho dovolenia."

„Myslela som si, že sa nezaujímate o mrzáčky." Určite vedel, na čo som myslela, musel to vedieť. No, jeho tvár vyzerala prekvapivo.

„Na čo narážaš?" Nechápal, žeby si už nepamätal na to čo mi povedal?

„Hovorili ste, že by ste o Katarínu nemali záujem kvôli jej jazve. Videli ste, že ja mám oveľa viac jaziev ako ona." Markus len pokrútil hlavou a prevrátil očami.

„Adalein, chcel som sa len hrať na veľkého a hrozného vládcu Freosu. Preto si to ani poriadne nepamätám, pretože to bolo klamstvo." Svoju ruku položil na členok mojej pravej nohy a trošku ju posunul vyššie. Hladkal ma po mojich nohách, aj keď ich videl zjazvené. Možno som sa mýlila, možno Markusovi naozaj nevadili moje jazvy.

„Nikto ma ešte nikdy nepobozkal," priznala som sa mu a znova som pocítila, ako mi horia líca.

„Tušil som to."

„Pobozkajte ma vládca, chcem to vyskúšať." Bola som o tom presvedčená, no Markus si chcel byť tiež istý. Skúmal moju tvár, musel v nej vidieť iba túžbu. Chcela som viac ako len hlúpy bozk, po jeho romantický slovách, by som sa mu celá oddala. Bola som jeho manželka, mal právo na moje telo ako aj na moju dušu, ktorú som mu pomaly odovzdávala.

A Markus sa po neznesiteľných sekundách ku mne nakoniec nahol. Priložil svoje pery k mojím a ja som ich mierne pootvorila. Jeho jazyk jemne vošiel do mojich úst a automaticky si ho preplietol s mojím. Bolo to krásne a nechcela som, aby sa Markus odo mňa oddialil. Chytila som ho mojou rukou a bližšie si ho pritisla k telu. Prečo som bozkávanie nevyskúšala už skôr? Neverila som však, že by to s niekým iným, bolo tak krásne.

V túto chvíľu, som chcela, aby pokračoval ďalej. A na moje prekvapenie ma Markus ladne zdvihol na ruky a opatrne ma položil do postele. Moje srdce sa splašene rozbúchalo, čo ak naozaj bude pokračovať? Bozkával ma na pery, na krk a na čelo. Je ruky zatiaľ skúmali moje nohy a ja celá vzrušená som absolútne nevedela, čo som mala v takejto chvíli robiť.

Markus sa presunul nižšie a na moje prekvapenie, mi dal pusu na každú nohu. „Stačilo, vládkyňa?" Bolo pre mňa priam nemožné skrotiť môj dych. Ľahol si pri mňa a sledoval ma s pobaveným úsmevom. „Obleč sa do pyžama Adalein, musíme sa vyspať."

„Už sme skončili?" môj hlas znel sklamane.

„Máme množstvo nocí na pokračovanie." Znova mi dal pusu na čelo. Na mojej tvári sa objavil prihlúpy úsmev. Poslúchla som Markusa a natiahla som si na seba jeho väčšie tričko. Späť do miestnosti som sa vracala bez nohavíc a dúfala, že Markus svoje slovo dodrží.

Keď si všimol, že nohy mám odhalené, odvrátil odo mňa pohľad a počkal, pokým som si nevliezla do postele a neschovala ich pod perinou, až potom sa otočil smerom ku mne.

„Dáš mi aj dnes svoju ruku?" spýtal sa ma a ja som ju vystrčila a pevne som ho chytila. Tiež som si však dovolila aj vlastné nohy, prepliesť s tými jeho. 

Ďakujem vám za prečítanie. :)