Ohnivá duša ✔

53. Kapitola

„Práve si mi oznámil že je veľká pravdepodobnosť, že princezná skončila ako potrava pre hnusných upírov? Ako to môžem brať pokojne? Za to všetko môžem ja! Keby som sa ako hlupaňa nehrala na obrovskú hrdinku a Katarína by zostala vo Freose..." Robert mi ani nedovolil dokončiť vetu a skočil mi do reči.

„Tak ja osobne by som nakázal, aby ju zabili," dopovedal za mňa.

„Čože?"

„Adalein, nepamätáš sa na naše milé stretnutie? Aj teba som chcel nechať zabiť. Stálo ma to všetky nervy, aby som nezabil spolu s tebou aj môjho malého bračeka. Stálo ma to všetky nervy na svete, aby som nezabil aj sám seba, že som ti dovolil žiť. Katarína je dcérou Alana, nášho obrovského nepriatelia. Alan a Freos, nikdy medzi sebou nebudú mať mier, čo si Markus veľmi dobre uvedomuje. Nie po tom, čo Freosi Alanovi urobili. Nenávidí nás oprávnene a Katarína by musela zomrieť, aby sa Alan nedozvedel, že bola v našom sídle."

„Čo tak veľmi zlé ste urobili Alanovi, že vás tak hrozne nenávidí? Viem, že ste jeho konkurenti. On ako vládca férov by mal vládnuť všetkým, no vám nevládne."

„Och, tu nejde o konkurenciu. Ide o to, že sme zabili jeho vládkyňu Syndru." Najskôr som tam len zarazene na Roberta hľadela a nechápala som jeho slovám. V myšlienkach som stále bola s Katarínou a hľadala som dôkaz, že je ešte nažive. Okamžite som však prestala na ňu myslieť, keď Robert vyslovil niečo takéto. „Zabili sme Syndru, ktorá chránila svoju jedinú dcéru. Freos chcel uniesť princeznú Katarínu ešte keď bola malá. Chceli Alana postrašiť a prinútiť ho, aby za Katarínu podpísal mierovú dohodu a uznal nás ako ďalších vládcov férov. Veci sa však zvrtli a Syndra položila za ňu život. Moji muži ušli. Keby som vedel čo to napácha, nikdy by som Milanovi nedovolil, aby vstúpil na Alanov dvor. Bolo však neskoro a Syndra bola mŕtva."

„A preto mala Pandora príležitosť sa dostať k moci a k priazni Alana a naočkovala mu mozog veľkými klamstvami."

„Nemohol som vedieť, že Alan si tak skoro do sídla prinesie novú ženu. Podľa našich plánov mal byť skoro odstavený, alebo on sám mal spáchať samovraždu, aby bol so Syndrou. Mladučká Katarína mala nastúpiť na trón a Freos ju mal ovládať. Nikto nečakal ako to skončí. Nikto nemohol vedieť, že Alanova láska ku Syndre bola falošná." Zaujalo ma to čo Robert povedal.

„Ako to myslíš, že bola falošná?" opýtala som sa ho.

„Ešte keď existoval náš svet bolo tradíciou, že po smrti druha, zomrela aj jeho spriaznená duša. Alebo prišla o schopnosť cítenia. Sám na vlastné oči som takéto prepojenie nevidel. Nerozumel som, že ako može z ničoho nič zomrieť vitálny fér, no pár mojich starých priateľov mi povedalo, že je to pravda. Keď už náhodou bola zabitá Syndra, mal s ňou zomrieť aj Alan. Keďže sa to ale nestálo, Viktor mi povedal, že ich láska bola falošná. Neúprimná."

„Viktor Freos?" opýtala som sa Roberta a spomenula som si na muža s bielymi vlasmi, ktorý mi zachránil život

„Áno. Mala si ho pozdraviť odo mňa," pripomenul mi Robert.

V hĺbke svojej duše som znova pocítila zvláštny pocit. Priam som mohla cítiť jej vôňu. Bol to pre mňa určitý signál. „Robert, ja viem, že je Katarína živá. Cítim ju." Ako by som obyčajnému férovi mohla vysvetliť takýto pocit?

„Adalein, ty používaš mágiu?"

„Nie. Nemyslím si, že toto má niečo spoločné s mágiou. Skôr je to nejaký dar s ktorým som sa narodila. Lukrec mi povedal, že niektoré férske čarodejnice mali dar. Miranda dokázala predpovedať budúcnosť. A ja proste ako by som to nazvala? Cítim ako keby som cítila život. Dávno som sa snažila takto zacítiť moju matku, tá však bola mŕtva. Keď sa snažím zacítiť Asheina, tiež je tam prázdnota. No silu života Lukreca cítim prenikavo v každej mojej bunke. A keď cítim Katarínu, je to slabý pocit, priam nespozorovateľný, no nejaké náznaky tam sú. Katarína je nažive, no trpí. Zomiera."

„Adalein..." snažil sa mi Robert niečo povedať, no ja som mu skočila do reči.

„Musíme ju nájsť skôr ako naozaj zomrie."

XXX

Felix pevne držal princeznú a podopieral ju. Katarína sa nevedela dostatočne poďakovať za jeho láskavosť. Felix sa snažil princeznú znova naučiť chodiť. Aj keď hodinu opakovali žalostne pokusy, aj tak to s ňou nevzdal a bol trpezlivý. Keď to Katarína chcela vzdať, on jej pripomínal kým je. Katarína mu povedala pravdu o jej živote a Felix jej zase povedal pravdu o tom jeho.

Ona má byť vládkyňou, ktorej chcú ukradnúť trón. On však bol vládcom, ktorému trón už ukradli. Nie len trón, ale aj životnú lásku a rodinu.

Po dlhom čase strávenom v upírskom sídle, začali byť ostatní upíri na Katarínu zlí. Felix ju všemocne chránil. Upíri chceli od Kataríny peniaze alebo prácu. Nerozumeli jej zraneniu a Katarína vedela, že ak nechce mať roztrhané hrdlo, musí čo najrýchlejšie odísť.

Lámalo jej srdce, keď požiadala Felixa, aby sa pokúsil priviesť právu liečiteľku. Felix však bol chápavý, rozumel tomu, že Katarína musí odísť.

Priviedol férsku liečiteľku, nie však dobrovoľne. Žena najskôr odmietla vyšetriť Katarínu, no keď jej princezná povedala kto v skutočnosti je, žena sa nad ňou zľutovala. Nechcela byť však v prítomnosti žiadneho upíra a tak ich Felix musel nechať osamote.

„Princezná, musíte sa vrátiť späť! Je množstvo férov, ktorí vám pomôžu získať späť trón."

„Ďakujem vám za podporu, avšak môj zdravotný stav nie je na tom tak dobre, aby ma niekto nasledoval. Už dávno nie som tou princeznou ktorou som bývala." A keď to Katarína vyslovila nahlas, došlo jej, že je to pravda. Naozaj kto by nasledoval niekoho ako bola ona?

„Nemôžem vám dať nohu do poriadku." Z ničoho nič vyhlásila liečiteľka, keď si jej nohu prezrela.

„Prečo? Za to, že sa nemôžem vrátiť a bojovať?"

„Samozrejme nie, princezná. Nemôžem vám pomôcť, pretože je to dielo mágie. Jedine mágia môže vaše zranenie vyliečiť. Veľmi silná mágia." Liečiteľka odišla a Katarína prepadla do mierneho šoku. Nepoznala žiadneho mága, ktorý by jej pomohol. Väčšinou všetci čarodejnici slúžili jej otcovi. Zabili by ju, keby u nich hľadala pomoc.

Felix sa trápil spolu s ňou. On však na rozdiel od Kataríny hľadal riešenie. „Alexander Witcher." Prišiel raz nadšený do Kataríninej izby. Princezná už sama chodila, no hrôzostrašne krívala a bolesť sa jej odrážala v tvári.

„Mýtus, legenda. Alexander nie je skutočný."

Felix nad jej vyjadrením pokrútil hlavou. „Alexander je skutočný. Už od nepamäti je náš obrovský nepriateľ. Niektorí sa s nim snažili vyjednávať. Je skutočný, Katarína. Mohol by ti pomôcť."

„Alebo ma na mieste zabiť! Rozprávkami o Alexandrovi ma strašili už ako malé dieťa. Bol to nesmierne zlý čarodejník, ktorý zabíjal všetko nadprirodzené! Neloví len upírov, loví aj férov."

„Možno sú to len rozprávky."

„A čo ak je to pravda? Vleziem mu presne do rany. Moju dušu bude mať ako ďalšiu v zbierke."

„Alebo ti vylieči nohu a ty budeš bojovať o trón."