Ohnivá duša ✔

75. Kapitola

,,Markus! Markus preber sa, nemôžem spať!" Sedela som potme v našej posteli a mykala som Markusa, ktorý si pokojne spal. 

,,Spi." Zamumlal ospalo a odstrčil moju ruku. 

,,Ja sa však musím s tebou rozprávať. Potrebujem ťa." Znova som ním mykla a Markus si nahlas povzdychol. 

,,Počúvam Adalein, čo trápi tvoje srdce." Všimla som si však, že oči neotvoril. Povzdychla som si.

,,Radšej spi Markus, môžeme sa porozprávať aj ráno." Ľahla som si na vankúš, no Markus sa posadil.

,,Naozaj Adalein? Však si ma zobudila, môžeš pokojne rozprávať, ja ta počúvam."

,,Rozmyslela som si to už." Povedala som mu a došlo mi ako sprosto to vyznie.

Markus sa hodil späť na vankúše a jeho ruka nahmatala tú moju. Vedela som že inokedy by sa to snažil  zo mňa dostať, no očividne pochopil, že niekedy mnou nepohne.

,,Dobru noc Adalein."         

XXX

,,Daj mi aspoň jeden dobrý dôvod, prečo by som sa tej misie nemohla ujať práve ja!"  Naháňala som Roberta, ktorý behal po sídle a koordinoval svojich mužov, aby pripravovali slávnosť. Nechápala som, prečo chce Robert s Markusom robiť slávnosť, keď tá posledná skončila tak katastrofálne. 

,,Pretože zostaneš v sídle pod naším dohľadom!" Kázal mi Robert a aj som si povzdychla. Mierili sme smerom von ku pracujúcim mužom, viedol ma ku Markusovi aby sa ma zbavil.

,,Deje sa niečo?" Pýtal sa nás spotený Markus a Robert ukázal na mňa prstom.

,,Skroť si ju trošku, je dosť otravná a absolútne nepočúva. Asi by si jej mohol vysvetliť, že to že sme rodina neznamená, že bude podkopávať našu autoritu!" Mračila som sa na Roberta a kopla som ho nohou. ,,Vidíš o čom hovorím? Rozmaznal si si ju!" 

,,Adalein, čo potešuješ od Roberta?" V Markusovom hlase bola počuť žiarlivosť. Pozeral sa na mňa a skúmal ma.

,,Keďže ty si mi zakázal ísť toho dezertéra nájsť, rozhodla som sa, že požiadam o dovolenie Roberta." Markus sa na mňa zamračil a založil si ruky v bok. Robert sa otočil a vracal sa bez slova späť do sídla.

,,Ty vieš veľmi dobre, prečo som ti zakázal ísť. Nie je to len nejaký obyčajný dezertér, bol to trénovaný vrah ktorý pre nás slúžil, zabil by ťa Adalein! Ak chceš robotu, môžeš mi pomáhať alebo skúsiť radiť sídlo za Milana." 

,,Och prečo ste obaja taký úzkoprsý?" Hnevala som sa na neho.

,,Možno pretože nechcem aby ti niekto odťal hlavu a tiež si neželám aby si ma podkopávala u môjho staršieho brata. Nepáči sa mu, ako sa ku mne správaš, mala by si ma viac rešpektovať, aby naše manželstvo bolo pokojné." 

,,Och sľubujem ti, že naše manželstvo bude pokojné, keď ty pochopíš, že ma nebudeš držať na vodítku. No tak čo, tak mi niekto odtrhne hlavu a čo? Aj tak raz zdochnem, nie nechcem zdochnúť v tejto zlatej klietke pod tvojou sukňou. Rozhodne pôjdem toho dezertéra hľadať! Nepresvedčíš ma o opaku." Hromžila som a niektorí féri sa na náš pobavene pozerali. 

,,Adalein prestaň sa rozkrikovať a skús trošku uvažovať už ako dospelá!" 

,,Zaujímavé že v posteli ma obmedzovať nechceš a dovolíš mi všetko." Bola to podpásovka a pár férov sa zasmialo. Ani som si nepovšimla, keď ma Markus chytil pevne za ruku a ťahal ma do sídla. 

Uvedomila som si, že ma ťahá za Robertom. Rozrazil dvere a mňa postrčil do pracovne. Robert sa na nás pozeral so širokým úsmevom.

,,Dovolím jej ísť hľadať dezertéra, no nie samej. Priraď prosím ťa ku nej niekoho zodpovedného, ktorý sa nedá očariť jej tváričkou a bude imúnny voči jej rečiam." 

,,Si si istý Markus, že niekto taký aj existuje?" Spýtal sa pobavene Robert.

,,Hej! Zvládnem to aj sama!" Ignorovali ma.

,,Priraď ku nej Viktora s H. Oni dvaja si s ňou poradia a vysvetlia jej, čo to obnáša hľadať dezertér." 

,,Akého Viktora s H?" Znova ma však ignorovali.

,,Výborný nápad Markus, to našu vládkyňu naučí sa správať slušne. Pochopí že naša spoločnosť, je omnoho príjemnejšia." Mračila som sa na oboch a Markus ma znova schmatol za ruku.

,,Kam ma to ideš znova ťahať?" Pýtala som sa agresívne.

,,Predsa do postele." Pocítila som žiarlivosť, obrovskú žiarlivosť a keď som zatvárala dvere na Robertovej pracovni, vedela som, že to on žiarli na Markusa. Netrápilo ma to, vybral si miesto mňa Katarínu, ani sa nepokúsil ma mať rád, odpísal ma okamžite. Vedela som prečo to urobil, chcel sa zachovať správne, no určitá moja časť bola sklamaná.

Moje myšlienky sa však vyparili z mojej hlavy, keď sa Markus zohol a zdvihol ma ako vrece zemiakov. Smiala som sa búchala som ho po zadku. 

XXX

,,Katarína?" Mykal ňou v posteli Milan, aby sa zobudila. Uvedomovala si, že je rozvalená na celej posteli, pretože spala na bruchu a Milanovi nechávala len kúsok miesta. Určitá jej časť si myslela, že si to proste rozmyslí a pôjde spať do inej postele, no Milan s ňou stále zostával. Niekedy keď sa zobudila si uvedomovala, že on nespí, neriešila to. 

,,Áno?" Myslela si, že ju budí už preto lebo je ráno, no v izbe bola stále veľká tma. 

,,Ako to že spíš?" Opýtal sa jej zvláštnu otázku a ona otvorila oči, nechápala ho, čo tým myslel.

,,Je noc a ja som mimoriadne unavená. Po ťažkých týždňoch som konečne v teplej posteli, skôr sa pýtam samej seba prečo nespím a rozprávam sa tu s tebou." Milan si hlavu otočil jej smerom.

,,Ako môžeš spať s myšlienkou na to, že práve ja som tvoj druh? Nepríde ti to absolútne praštené? Nemôžem spať, musím nad tým stále uvažovať. Myslíš si, že sa môžeme nejako ehm rozpojiť?" Katarína absolútne teraz nemala náladu, aby riešila Milanove starosti. 

,,Och kašli na to, nič to medzi nami nemení. Prídem do sídla a tam požiadam tvojho brata, aby mi dovolil pokojne zomrieť. Nemusíš sa absolú..." Neodpovedala, pretože Milan sa posadil na posteľ a schmatol ju pevne za ruku.

,,Zomrieť? Scvokla si sa Katarína? Ty chceš naozaj môjho brata požiadať, aby ťa zabil? Prečo si mi to rovno nepovedala, môžeme si uľahčiť túto hlúpu cestu a ja ťa zabijem tu a teraz!" Bol nahnevaný a začal po nej ziapať. Katarína bola prekvapená, nechápala prečo Milan takto zareagoval. 

,,Preplo tebe? Netvrď mi, že ti záleží na mojom živote."

,,Och možno mi aj trošku záleží, keďže som počul o tom že keď zomrie jeden z druhov, druhý tak isto otrčí klepetá." Zostala na neho hľadieť. ,,Nehovor mi, že si to nevedela."

Ďakujem vám za prečítanie :) Včerajší deň bol hrozne lenivý. V škole som zaspávala, na internáte som spala a tak isto u môjho priateľa. Nemala som čas ani napísať kapitolu a keďže túto píšem v hluk na intráckej izbe, dúfam že bude dávať aspoň trošku zmysel :D