Ohnivá duša ✔

16. Kapitola

„Pridajte tam viac tých bubliniek!" prikázala som Markusovi, pretože si chcel zo mňa uťahovať. Znova som si umývala zuby jeho kefkou a on robil moju robotu. Splnil moju požiadavku a jeho kúpeľ bol plný bubliniek. Otočila som sa, aby som ho nevidela a on si zatiaľ ľahol do vane. „Mám v rukách triesky," povedala som, keď som si prezrela svoje dlane.

„Potom si ich môžeš vybrať, mám odložené ihly pre takýto prípad."

„Nikdy som si triesku z ruky nevyberala" priznala som sa mu šeptom a on prevrátil nado mnou očami.

,,Ja ti ich teda vyberiem, ale nebudeš plakať. Poď sem, Adalein, a daj si ruky do teplej vody. Zmäkne ti koža a pôjde to rýchlejšie." Poslúchla som ho, no bolo mi divné, ponoriť ruky do vody, kde sa on kúpal nahý.

Sadla som si na zem a oprela som si hlavu o vaňu. „Si až taká unavená, ako vyzeráš?" spýtal sa ma a ja som zívla, no pokrútila som hlavou.

„Som celkom čulá, zvykám si. Charlotta mi povedala, že zajtra si môžem trošku dlhšie pospať. No, aj tak ma Anna bude ráno budiť trieskaním na dvere." Markus sa zamračil.

„To vás všetkých tak budia? Trieskajú ti na dvere, nenaplašíš sa?"

„Samozrejme, že sa naplaším, no čo s tým urobím? Aspoň som skôr na nohách. Zajtra však plánujem, že na chvíľku jej klopanie odignorujem. Nemám vám už umyť chrbát?" Túžila som po tom, aby som už mohla odísť do svojej malej izbičky.

„Ešte nemusíš Adalein, mám rád dlhé kúpele."

„Rozumiem vám, tiež som sa rada dlho kúpala. Koľkokrát ma Grace hrešila, že prechladnem, aj tak som ju nepočúvala. Tu vo Freose si môžem o dlhých kúpeľoch len posnívať."

„Prečo?"

„Kúpali ste sa niekedy v podzemí? Už v samom podzemí je dosť zima, nie to ešte keď na vás steká ľadová voda." Markus sa nepríjemne pohol a mne sa trošku ruka obtrela o neznámu časť jeho tela.

„Och, prepáč Adalein o takýchto veciach veľa toho neviem. Môj brat Milan, má na starosť chod domácnosti. Ja mám na starosti naše pozemky a zásoby a Robert riadi celé sídlo a nás všetkých. Ak by si chcela niekedy využiť moju kúpeľnú, môžeš kedykoľvek. Nebude mi to prekážať." Bola to milá ponuka, no ja som si spomenula na hrozný výraz, ktorý sa objavil na tvári Charlotty, keď uvidela moje telo. Čo ak by ma nedopatrením uvidel Markus? Tú hanbu by som neprežila. Jeho telo bolo krásne, nie ako to moje.

„Ja..." začala som, no nevedela som, čo mu mám povedať.

„Znova sa ma bojíš, Adalein? Nemusíš sa báť, nenarušil by som tým tvoje súkromie. Táto miestnosť, by vtedy patrila tebe a pokiaľ by si ma nezavolala, tak by som tam nevkročil." Na moje prekvapenie ku mne prišiel pocit, ktorý nepatril mne. Pocítila som neistotu, Markus sa cítil neistý. Bolo to zvláštne, on mne takto videl do hlavy celý čas?

„Bojím sa vás menej. Stále ste však ten hrôzostrašný vládca Freosu, ktorý tu však predo mnou leží v bublinkovom kúpeli." Vybrala som svoje rozmočené ruky z vane a hrdo som ich Markusovi ukázala. Uvedomila som si, čo som spravila až vtedy, keď mi ich Markus chytil do vlastných rúk a prezeral si moje hnusné jazvy.

„Odrežem mu ruky. Odrežem ruky mužovi, ktorý ti spravil tieto jazvy. To ti prisahám Adalein, prisahám ti na svoj rod." Myslel to úprimne, naozaj sa chcel pomstiť len za jazvy na mojich rukách. Čo by povedal, keby ma uvidel nahú? Pokrútila som hlavou.

„Nerobte si starosť, vládca. Moje ruky už viac nebolia a pomsta ich žiaľ nedá do poriadku."

„Do poriadku? Nič s nimi nemáš, sú výnimočne krásne." S úsmevom sa prehol čo znamenalo, že som mu mala umyť chrbát. Poctivo som ho vydrhla a potom som Markusovi umyla aj vlasy. „Otoč sa, prosím." poprosil ma a ja som tak urobila. Markus sa zatiaľ obliekol len do pyžamových nohavíc. Prišlo mi to zvláštne, keď som vedela, že pod tou tenkou látkou, nemá už nič. Hruď si neschovával, pohľad na jeho vypracované telo, bol úžasný.

„Bolí to?" spýtala som sa Markusa, ktorý vyťahoval ihlu zo šuplíka a vyčistil ju v alkohole.

„Sadni si." Kývol mi na jeho posteľ. Radšej by som si sadla do kresla, no on poručil posteľ. Budem ešte niekedy sedieť na posteli vládcu? „Vystrč ruku, bojko," vyzval ma a ja som s povzdychom obe dlane vystrčila a zavrela som si pevne oči.

Pocítila som menšie škrabanie ostrou ihlou na mojej ruke. Najprv sa venoval ľavej a následne pravej dlani. Po chvíľke som už nič necítila, no cez zatvorené oči som nič nevidela. „Už je to hotovo? Či ste ešte ani nezačali?" Oči som otvorila vtedy, keď som započula zvučný smiech Markusa, ktorý sa s úsmevom na mňa pozeral.

„Skončil som už dosť dávno, pohľad na teba však bol zábavný, Adalein." Zamračila som na neho a pozrela som sa na Markusovu dlaň, kde som uvidela päť malých triesok. „Zostávaš radšej pri varení, alebo mi pôjdeš pomáhať s drevom?"

„Radšej zostanem pri varení, no pobyt vonku mi prospel."

„Som prekvapený, že sa Robert u mňa nezastavil a nenakričal na mňa. Celé sídlo si o nás dvoch šepká. Už všetci vedia, že si moja Elena. Bol to pre nich dostatočne veľký šok. Neodišli od stola len kvôli tebe Adalein, odišli aj kvôli mne. Chlapov to však prejde, majú ma radi a ak majú radi mňa, musia rešpektovať aj teba. Bude to však trvať trošku dlhšie."

„Poznáte ma tri dni. Pred troma dňami ste mi povedali, že ma nenávidíte. Ako mi teraz môžete rozprávať niečo takéto?"

„Nedokážem ťa nenávidieť Adalein, nedokážem ťa nemať rád. Prečo to aj ty tak necítiš?"

„Možno pretože mám dobrú pamäť. Moja mama, zabila vašich rodičov a vy ste zabili moju mamu. Už len kvôli tomuto faktu, by sme sa mali nenávidieť."

„Mali by sme sa nenávidieť, čiže ani ty ma nedokážeš neznášať." V jeho hlase som počula nádej.

„Staráte sa o mňa a ste ku mne milý. Moje pocity voči vám vytvárate vy, nie nejaké hlúpe puto medzi nami."

„Pocity?" Usmial sa na mňa a keď sa začal nakláňať ku mne som si uvedomila, že stále sedím na jeho posteli. A že Markus nemá pod pyžamom nič, a že má nahú hruď, a že ma chce očividne pobozkať. Panika ktorá zachvátila moje vnútro, ma však prezradila. Pocítil ju aj on a s úsmevom, sa rýchlo odo mňa odvrátil.

„Nechcela by si dnes spať so mnou?" lišiacky sa spýtal a ja som až príliš rýchlo vyskočila na nohy. Pobrala som sa celá červená k oknám a zatiahla som závesy.

„Prepáčte vládca, ale radšej sa vrátim do vlastnej postele. Dobrú noc." Keď som odchádzala počula som, ako mi so smiechom zakričal.

„A pusa na dobrú noc nebude?"

Ďakujem vám za prečítanie. :)