Ohnivá duša ✔

9. Kapitola

Táto pravda mnou otriasla. Hovorila to stále s úsmevom, ktorý ma však neoklamal. Videla som, že ju to v hĺbke duše naozaj bolelo. Ako sa mohla cítiť? Nevedela som si predstaviť, že by niekto zneuctil moje telo. „Charlotta!" Napomenula ju znova Líza. Charlotta sa však len zamračila a otočila sa na kuchárku.

„Má právo to vedieť, Líza! Chcem ju varovať, nie je zlá a ani namyslená, nezaslúži si trpieť. Muži v tomto sídle sú monštrá. Radím ti, aby si sa im vyhýbala oblúkom, pretože im nezáleží na tvojich pocitoch. Užívajú si, keď kričíš," jej slová boli úprimné. Sledovala som, ako sa Líza zatriasla.

„A čo vládcovia? Oni s tým nič nerobia? Však je to také zvrátené!" A nechutné, chcela som dodať, ale radšej som si zahryzla do jazyka.

„My sme otrokyne Freosu a oni sú právoplatní členovia. Môžu si veci, totiž aj nás, používať ako sa im zachce. Vládcom to nepríde nechutné. Ak sa nám niečo stane, nahradia nás."

Zatriasla som sa, pretože som sa úprimne bála. Kataríne, chceli ublížiť! Ublížili dokonca aj tomuto dievčaťu, ktoré čaká na svojho princa tam vonku. Ako to, že jej už dávno nezobrali všetky jej sny? Čaká aj mňa podobný osud? Nie, to by predsa Markus nedovolil. Samotný vládca ma označil za svoju družku, kto by len na mňa mohol siahnuť bez trestu? Čo ale ak na mňa siahne Markus? Bola som jeho slúžka a podľa Charlott, Markus so svojimi slúžkami pravidelne spával.

S Charlottou sme pilne pracovali až do obeda, kedy do kuchyne chodili, pekne vyobliekané slúžky a odnášali porcie s jedlom, vraj do veľkej jedálni. My ostatné sme si spolu sadli za stôl a jedli sme kašu, ktorú nám Líza pripravila a pekne naservírovala. Bolo to málo, no mne to bohato stačilo. Môj žalúdok by ani do seba viac nedostal. Nemohla som sa dosýta najesť, pretože potom som vracala. Túto slabosť spôsobilo moje hladovanie, keď som bola v zajatí.

Po obede, sme sa znova dali do roboty a mne došlo, že sa tu nezastavím. Trikrát som sa porezala a Charlotta sa vždy len zasmiala a prelepila mi zranenie. Zvykala som si na kolobeh a do rytmu som mazala chleby. Čo keby som na pár naniesla jed? Zabili by celú kuchyňu?

Po suchej večeri som si myslela, že ma už Líza pošle do postele, aby som ráno skoro vstala. No to sa začali ďalšie prípravy, vraj na raňajky. Začala som nahlas zívaž a už som skôr nepomáhala, ako pomáhala Charlotte. „Budeš si musieť na to zvyknúť. Ja som už vitálna ako rybička!"smiala sa Charlotta na mojej ospalosti.

,,Ako dlho tu už si?"

,,Za chvíľku to bude rok a pól."

Našu konverzáciu prerušil buchot.

Do miestnosti vstúpila Rorry, moja dokonalá ošetrovateľka, ktorá sa mi hneď vyhrážala, a ktorá ma nenávidela. Prišla so zdvihnutou hlavou a podľa posmechu Charlotty a ostatných som usúdila, že ju nikto nemal rád. „Hej ty tam, poď sem! Vládca si ťa žiada." Najskôr som si pomyslela, že myslí Charlottu, teda vlastne som v to dúfala. Rorry však myslela mňa a čakala.

„Pracujem," odsekla som na svoju vlastnú obranu a ona nadvihla obočie.

„Áno, pracuješ! Vládca si ťa vyžiadal a ty sa naučíš, ako sa máš o neho starať. Si hlavne jeho otrokyňou, tak nemárni mojim časom, inak ťa dáme hodiť psom!" Charlotta do mňa strčila, aby som išla. A ja som sa vystrašene postavil na nohy. Rorry, sa ani nepozerala, či za ňou kráčam, bolo jej to jedno. Vlastne by ju určite potešilo, keby ma potrestali za neposlušnosť.

V hlave som si predstavila tie najhoršie scenáre. Čo ak chce, aby som mu poslúžila v posteli? Nezvládla by som to, triasla som sa a Rorry si to všimla. Zasmiala sa.

Zaviedla ma na druhé poschodie a ocitli sme sa na chodbe s tromi nádhernými dverami. „Prvé dvere patria najstaršiemu vládcovi Robertovi, druhé dvere patri prostrednému vládcovi Milanovi, občas by som ti tam radila vstúpiť, trošku by ti upravil tvoju fasádu. Ty však máš dovolené vstúpiť do posledných dvier k vládcovi Markusovi. Choď, čaká ťa!" Pozerala som sa na ňu nedôverčivo. Nepôjde so mnou? „Chceš aby som ťa videla za ručičku, maličká?" V tom mi došlo, že Rorry možno vyzerala tak staro ako ja, no rozhodne bola o dosť staršia, ktovie koľko mala vlastne rokov.

Ja som sa vydala k posledným dverám a potichu som ich otvorila. Vošla som dovnútra a zostala som stáť potichu ako myška tváriac sa, že som do miestnosti vlastne ani nevošla. Najskôr som uvidela krásnu drevenú obrovskú posteľ a množstvo knižníc s knihami a pár skríň. Boli tu však aj nádherné obrazy.

Vládca si všimol môj príchod, no Markus ma totálne ignoroval. Uvidela som ho, ako sedel v kresle a nohy mal vyložené na malom stolíku, čítal si knihu. „Vládca," oslovila som ho, nechcela som prísť o hlavu. Markus však zdvihol jeden prst.

,,Ešte jedna strana a hneď sa ti venujem, Adalein," povedal mi milým hlasom. Ja som si však spomenula na slová Charlotty. Ako sa mi chcel Markus venovať? Čo ak mi ublíži? Skántrim sa, zabijem sa, bola by som odhodlaná to urobiť.

Stála som pri tých dverách a sledovala som jeho profil. V tom knihu zatvoril a hodil ju na stôl, postavil sa na nohy a prekvapene si ma obzrel. „Si špinavá!" Čakala som hocičo iné, len nie to čo povedal.

„Pracovala som, vládca." Charlotta mi vysvetlila, že pokiaľ budem robiť čo mám, nikto mi neublíži. Nemala som sa zdržovať moc na iných poschodiach, len v podzemí a vládcov som mala slušne oslovovať.

„Poď, postaráš sa o mňa." Stále som tam stála a trieštila som na neho vystrašené oči. „Stalo sa niečo Adalein?" istotne nerozumel tomu, prečo sa tak bojím.

„Podľa toho, čo ste mysleli tým, že sa o vás postarám, vládca." On na mňa nechápavo hľadel a ja som sa ho tak veľmi bála, že by som najradšej na mieste odpadla. Vedel to, vedela som, že moje pocity sa do neho prelievajú skrz naše puto.

„Chcem aby si mi umyla chrbát a vlasy. Pripravila posteľ, zastrela závesy a odišla späť do svojej izby. Niečo sa ti nezdá?"

„Ja vás mám umyť? Ja ťa umývať nebudem!" Slušnosť išla preč.

„Adalein, nič na tom nie je, každá slúžka to robieva."

„Ja však nie som ľahká žena, neskočím ti s radosťou do postele! Nedovolím ti, aby si sa ma dotýkal!" vrieskla som po ňom a dúfala som, že nezobudím Roberta, teda ak už spal.

„O čom to preboha hovoríš? Prečo by som sa ťa mal dotýkať? Nemusíš sa ma dotknúť, môžeš ma umyť hubkou!" bránil sa a rozhorčene a krútil pobúrene hlavou.

„Nechcem vás vidieť nahého!"

Ďakujem vám za prečítanie. :)