Ohnivá duša ✔

62. Kapitola

Po troch mesiacoch

Zvŕtala som sa a cítila som sa ako tanečnica, ktorá sa zvŕta v tónoch hudby. Mierne som pokrčila nohy a rýchlo som spravila výpad na pravú stranu. Až príliš ľahké, poznala som každý jeden pohyb, ktorý som musela urobiť.

Meč mi mieril smerom na hlavu, no ja som sa zaklonila. Bola som omnoho rýchlejšia, obratnejšia a Hayes ma nemohla seknúť. Znova ako každý deň už tri mesiace, sme spolu s mojou trénerkou boja Hayes trénovali. Mala ma pripraviť na to, aby som bola nesmrteľná bojovníčka, aby ma nič len tak ľahko nezabilo a aby som práve ja bola tá, ktorá bude prinášať smrť do všetkých kútov tohto sveta.

Nemala som po ruke žiadnu zbraň, ktorou by som mohla odraziť Hayesin útok. Stačila by najmenšia chyba, najmenšia nepozornosť a mohla som skončiť s ťažkými zraneniami. Okamžite som si zakázala myslieť, na zranenia. Nemohla som váhať.

Hayes znova švihla mečom a ja som spravila mlynské koleso na ľavú stranu, neprestala som, pretože znova išla na mňa zaútočiť. Nedokázala to.

Usmiala som sa na moju trénerku a tá odhodila svoj dlhý a nemotorný meč, prišli na rad dýky. Boli mojou špecialitou, tak ako Hayes aj ja som uprednostnila pri boji práve dýky, rýchle nenápadné a smrtiace.

Prikrčila som sa ako mačka a odrážala som ruky Hayes tak opatrne, aby som sa nedotkla ostrých častí. Hayes však bola nekompromisná a veľmi dobre si uvedomovala, moje slabé stránky. Mala som malé štíhle telo, no rozhodne som nemala takú silu, ako mala práve ona. A preto keď som jej držala ruky, šikovne sa mi vytrhla zo zovretia a jednu mi s päsťou vrazila do nosa.

Zapotácala som sa a utrela smo si krv z mojej tváre. Rozbila mi nos, znova. Chcela som si vybrať prestávku, no ona v boji pokračovala. Začala na mňa útočiť oveľa drsnejšie, oveľa smrteľnejšie a ja som sa snažila vyhýbať, väčšinou však neúspešne. Sekla ma najprv do ľavého ramena, potom na pravé zápästie a nakoniec mi spravila dlhý ostrý rez aj na ľavej nohe. Mne sa však kolená nepodlomili, pokým mi nepekne nestupila na pravú nohu.

Skríkla som od bolesti, keď som počula puknúť moje kosti. Kolená sa mi podlomili a ja som spadla na zem. Hayes však pokračovala. Schmatla ma za moje vlasy a pevne potiahla. Mala ma ako na vodítku a šmarila moju hlavu o tvrdú kamenistú dlažbu. Pocítila som, že mi začalo krvácať už aj obočie.

Nekľakla si len položila svoju nohu na moje srdce a špatne sa na mňa pozrela. Ja som bola dosť na tom zle, nedokázala som jej ani nohu zhodiť z môjho tela. Proste som znova prehrala, ako som si na začiatku myslela, že sa niečo zmenilo a že som sa naučila poznať Hayesine pohyby, teraz som zistila ako veľmi som sa mýlila.

Bola som nesmierne rada za to, že Hayes na mňa nemohla prehovoriť tak, ako ja na ňu. Rozhodne by mi povedala aká som neschopná a že s takýmto prístupom sa nikdy nestanem právoplatnou vrahyňou Freosu. Ja by som jej poriadne štipľavým jazykom vyhubovala za to, že je hnusná odporná ženská, ktorú nenávidím.

Konečne zložila svoju nohy z môjho tela a chvíľku sa na mňa pozerala. Rozhodne som neplánovala len tak rýchlo vstať, najprv som si chcela chytiť zlomenú nohu. Bolelo to a ja som s miernou bolesťou vrátila kosť späť, aby sa mi noha zahojila.

Na moje prekvapenie ma Hayes pozorovala a podala mi ruku, aby mi pomohla vstať. S vďakou som sa na ňu pozrela a jej pomocnú ruku som prijala.

Hayes ma vyšvihla na nohy a ja som mierne zastenala, keď som stupila na boľavú nohu. V tom sa stalo niečo zvláštne, Hayes sa na mňa usmiala, a ja som sa znova ocitla na zemi so stočenou rukou, ktorá nepríjemne praskla.

Pri veľkej bolesti a smiechu Hayes, ktorá sa mi otočila chrbtom a s úsmevom na perách odchádzala mi došlo, že to bola skúška. Nemala som prijať pomocnú ruku od nepriateľa, pretože ten ma vždy napadne vtedy, keď som najbezbrannejšia. Bola to tvrdá lekcia a veľmi bolestivá a ja som zostala schúlená na zemi.