Ohnivá duša ✔

60. Kapitola

,,Robert zober ju prosím ťa hore." Povedala som mu a podala som Robertovi Charlottine telo. ,,Ako vážne je Markus zranený?" Robert zdvihol Charlottu a rýchlo ju niesol hore. Neodpovedal mi, išiel len predo mnou a ponáhľal. ,,Robert?" Zase nič. Uvedomovala som si, že aj on bol v naprostom šoku ako ja. S Markusom to muselo byť veľmi zlé.

Vyšli sme z podzemia a mne došlo, že tu boli krvavé jatka. Všade bola krv, na stene, stropoch a hlavne na podlahe. Mŕtve telá rytierov nechávali tam kde padli. Upratovali telá Freosov. Bolo mi zle na vracanie, nemohla som sa zrútiť.

Robert mieril do jedálne a ja som si až vtedy uvedomila, koľko férov bolo zabitých. Skoro celá jedáleň bola naplnená Freosmi. Ich mŕtve telá ukladali do radu. Charlotta bude jedna zo stoviek medzi Freosmi, ktorí boli zabití. Straty boli obrovské a tela boli veľmi zmrzačené.

Zostala som ta len zarazene civieť. Nevedela som absolútne, ako by som mohla pomôcť. ,,Adalein okamžite utekaj hore za Markus. Nechcem aby bratove telo, som sem musel položiť." Keď Robert dokázal vysloviť niečo takéto, prudko sa mi rozbúchalo srdce.

Ako to, že som cez puto necítila Markusovu bolesť? Necítila som nič. V mojej mysli bolo len ticho, ktoré ma tak príliš bolelo. Otočila som sa a od mŕtvych diela bežala k schodom.

Pred schodmi som sa však pošmykla na krvi a spadla som. Pomocnú ruku mi podal Freos, ktorý nemal oko. Bol celý od krvi, no keď som sa pozrela ja do zrkadla, zistila som, že vyzerám ešte horšie ako on. Ja som sa v tej krvi priam vykúpala. Bola som tak veľmi špinavá krovu nepriateľov. Ignorovala som ju a bežala som do našich komnát.

XXX

Dvere od komnaty boli otvorené a ja som do nich vošla. Najskôr som len zostala stáť a hľadela som na tú situáciu. Okolo Markusa behali dvaja liečitelia a Rorry sedela na posteli a utierala mu čelo. Jej oči sa na mňa pozreli.

,,Adalein prišla. Je v poriadku, je tu už s tebou." Naznačila mi aby som pristúpila. Jej hlások bol sladký ako med, moje meno vyslovila s úľavou. Nechápala som prečo sa Rorry, ktorá ma nenávidí, tak ku mne správala. Pochopila som, keď som sa dostala bližšie k Markusovi. 

Robert ma mal na to upozorniť.

Rorry sa postavila a prenechala mi miesto pri Markusovi. Podala mi do rúk handru a ja som utrela jeho spotené čelo. ,,Adalein si v poriadku? Si zranená, pozrite ju."

,,Nič sa mi nestalo Markus, ani sa ma nedotkli." Bola som celá špinavá od krvi ale práve v takejto chvíli som chcela rozprávať čo najmenej, pretože Markus by mohol počuť môj plačlivý tón.

Jeho tvár bol zjazvená podobne ako princeznina. Tvár však nebola nič v porovnaný s tým že Markus nemal ľavú ruku. Trpel obrovskou bolesť a aj tak sa zaujímal o mňa. Liečitelia sa mu snažili zastaviť krvácanie.

Markus na chvíľky strácal vedomie. ,,Adalein si zranená." Povedal keď sa znova prebral.

,,Nie nie som Markus, to nie je moja krv." Ubezpečovala som ho stále dookola.

,,Rorry. Rorry je tiež v poriadku?" Pýtal sa a ja som mu vždy s láskou odpovedala.

,,Áno je tu, blízko pri tebe, stará sa o teba." Všetká nenávisť išla preč. Všetke pohŕdanie išlo preč. Rorry mi povedala, že ho musím udržať v pokoji, pretože šok by ho mohol veľmi rýchlo zabiť. A ja som jej ďakovala že mi hovorí, čo mám robiť. Sto krát som bola veľmi zranená, no nie nikdy až takto. Katarína prepadla v plač keď jej tvár bola zjazvená, no neprišla o ruku. Nevedela som, ako sa mám chovať. Nevedela som, či ho mám ubezpečovať, že bude všetko v poriadku. Ja som svetlú budúcnosť cez krv nevidela.