Ohnivá duša ✔

79. Kapitola

Ak som to dobre pochopila, práve sa Viktor Freos, snažil ísť vykecať z toho, aby ma musel spolu s ním zobrať na misiu. Jeho krok bol dlhý, pretože bol vysoký, no ja som nemala problém s tým aby som za ním bežala. Museli sme vyzerať dosť komicky. Obaja sme sa predbiehali, aby sme boli pri vládcovi Robertovi prvý. 

,,V žiadnom prípade vládkyňa." Povedal posmešne, keď mi jeho mohutná ruka zabránila v tom, aby som do pracovne Roberta vletela ako prvá. Viktor ma mierne odstrčil a slušne zaklopal na dvere.

,,Toto ti body k plusu nepridá." Zašomrala som popod nos a on sa usmial.

,,Možno nie, ale aspoň nebudem riskovať, že prídem o hlavu." Bola som rada, že som z jeho sídla zdrhla a že som sa mu ani nepoďakovala, že má tú noc zachránil. Mal tak vysoké ego, nemusela som mu ešte pridávať. 

Robert sa ozval a povedal ďalej, Viktor otvoril dvere. Bola som prekvapená, keď ma strčil dnu do pracovni, ako prvú. Nechápavo som sa na neho pozrela, no jeho tvár bola vážna. Nežartoval pred vládcom Robertom. 

,,Rád ťa vidím Viktor. Aká bola cesta?" Pýtal sa Robert a jeho oči preskakovali medzi nami dvoma. 

,,Výborná, vôbec nie som ani unavený. Bol som pripravený s mojim učencom vyraziť na cestu, no ale akosi sa to poplietlo, že? Nie je možné, aby tu vládkyňa sa nemýlila v tom, že má ísť na takú nebezpečnú misiu s nami. Nebolo by to vhodné jej postavenia." Vážne sa snažil takto z toho vykecať?

,,A keď ti dám pohube, bude to vhodné môjho postavenia?" Zavrčala som po ňom, no s ním to ani nemyklo. Držal vážnu tvár a jeho oči stále hľadeli na Roberta, ktorý sa na mňa zamračil. Správal sa ku mne ako ku decku. 

,,Adalein!" Napomenul ma Robert,  no ja som nad ním prevrátila očami.

,,Nehraj sa tu! Tá misia bola moja a ty si mi sľúbil, že budem môcť ísť..." nepekne som sa pozrela na Viktora ,,...s ním. Nesnaž sa to tu teraz zmeniť Robert len za to, že ti tu prišiel falošne vyplakávať." Stále sa ani neusmial, ani sa na mňa nepozrel.

,,Je mi ľúto, že ma považujete vládkyňa za falošného. Bolo by mi cťou s ňou ísť na misiu, no oprávnene sa obávam o jej bezpečie." Toľko kecov, že som na neho hľadela len s otvorenými ústami. Ako mu môže toto niekto zožrať? Tá faloš priam sršala z jeho mŕtveho hlasu, bez žiadneho citového zafarbenia.

Robert prikývol, čo ma vytočilo. Chcela som varovne na neho zdvihnúť prst, no uvedomovala som si, že nie sme v miestnosti sami dvaja.

,,Ďakujem za tvoje obavy Viktor, no Adalein je školená vrahyňa. Trénovala ju samotná Hayes." Viktor sa znova na mňa pozrel. 

,,A kde sa stala chyba?" Tak konečne prestal byť zdvorilý. Očakávala som, že ho Robert napomenie a bude ma brániť, no on sa namiesto toho, len zasmial.

,,Je ti niečo vtipné?"

,,Och, naša vládkyňa je trošku tvrdohlavá. Bol by som povďačný, ak na pár dní budeš dávať na ňu pozor. Potrebuje sa dostať na vzduch a zbaviť sa niektorých nepekných myšlienok."

,,Ty vieš, že nie som stavaný na to, aby som ochraňoval tvoju princezničku." Jeho hlas bol čoraz viac mrzutejší.

,,Nie je moja ale Markusova a myslím si, že si presne na to stavaný." Roberta však dobrá nálada neprechádzala. 

,,Princezničku?" Odvrkla som znechutene a pozrela som sa na Viktora. ,,Stavím sa, že mám sto krát viac jaziev, ako máš ty." Bola som na neho hnusná a tiež mi hral do kariet fakt, že som bola mučená Ľudským prorokom.