Ohnivá duša ✔

18. Kapitola

Markusova nervozita sa začala prelievať do môjho tela. „Nič sa mi nestalo, vládca. Úprimne vám poviem, že ma zabavila Charlotta a pri rozhovore som na vás trošku zabudla." Všimla som si, že Markus bol stále nervózny.

„Tak ty si na mňa zabudla, Adalein." Povedal to divným trošku pichľavým hlasom a ja som sa pod jeho pohľadom začala cítiť nepríjemne. Potrestá ma za to? Nikdy som nebola príliš dochvíľna. „Tak ona na mňa zabudla, to sa asi ženám stáva často. Občas proste zabudnú asi na svojich druhov." Zamračila som sa na neho a na chvíľku som uvažovala nad tým, že mu vylepím jednu facku, aby sa prebral. To by ma možno potom už ani netrápila zjazvená dlaň, pretože Markus by mal právo, mi tú ruku odseknúť.

„Vidím v tom však niečo pozitívne. Spomenula som si na vás vládca a práve som za vami išla." Markus nado mnou pokrútil hlavou.

„Musíme sa vážne porozprávať Adalein," povedal mi naozaj vážny tónom hlasu.

„Prosím vás vládca, prepáčte mi to. Už sa to opakovať nebude, len na mňa nežalujte Anne." Anna mi naháňala strach, čo by mi urobila za to, keby sa dozvedela, že nechodím včas za vládcom a nestarám sa o neho? „Bolo to len po prvýkrát."

„Nechcem sa s tebou rozprávať o tvojej zábudlivosti. To je v poriadku, na to si časom zvyknem a ako si poznamenala, dokážem sa o seba postarať aj sám, no som radšej, keď sa o mňa staráš ty. Musím sa s tebou porozprávať o mojom bratovi Milanovi, ktorý sa vracia z dlhej cesty a ktorý keď zistí, že si v našom dome, no úprimne ti poviem Adalein, nebude to pekné. Robert, bol mierny, pretože vedel, že Milan jeho problém vyrieši."

„Aby som vám rozumela aj ja. Vetou, Milan jeho problém vyrieši, hovoríte o tom, že ma zabije?" Bolo bláznivé, že som si už zvykla hovoriť o mojej smrti. Markus, ma nechcel mŕtvu, možno pred tým áno, no už nie a moje srdce sa zvláštne rozbúchalo, keď som si to uvedomila. Chránil ma.

„Nechcel som to takto netaktne povedať, ale je to pravda."

„Chcete aby som nejako prerušila puto medzi nami, nech sa vám nič nestane?" Určite tu musel byť spôsob, ako zrušiť naše spojenie. Ak mám zomrieť, Markus nemusel.

„Zbláznila si sa, Adalein? O nič také by som ťa nikdy nežiadal a ani by som to nechcel! Proste len musíme byť inteligentnejší ako moji straší bratia a myslím si, že som prišiel na spôsob, ako ich donútiť, aby ti už dali navždy pokoj a prijali ťa."

„Počúvam vás, vládca." Stále sme sa rozprávali na schodoch.

„No, popravde som ešte neprišiel na spôsob, ako ti to povedať bez toho, aby si ma nezhodila z týchto schodov alebo neutopila." Zatrepotal mihalnicami a ja som sa na jeho pohľade úprimne zasmiala. On však stále vyzeral nejako neisto.

„Nemyslím si, že to bude horšie, ako moja smrť."

„O tom nie som dosť presvedčený, či by si radšej neprijala smrť."

„Vládca, vy ma desíte, no tak sa už vykoktajte."

„Tu na schodoch? Bože Adalein, takéto veci chcú svoje súkromie! Dokážeš stáť na nohách? Nie si unavená alebo slabá?" V skutočnosti som bola dosť vzrušená, to by som však Markusovi neprezradila.

„Dnes ma, Líza, kŕmila celý deň a unavená nie som. Som popravde dosť zvedavá, pretože chcem vedieť, čo ste vymysleli."

„Čiže sa dokážeš ešte dnes o mňa postarať a vypočuť si ma?" spýtal sa ma a čakal na moju odpoveď.

„Nehovorili ste o tom, že sa dokážete o seba postarať aj sám? Myslela som si, že ste sa už dávno umyli, keď som nechodila."

„Hm, trošku som bol dneska zaneprázdnený vymýšľaním a keď som vymyslel plán, uvedomil som si, ako je veľa hodín a že si za mnou neprišla," priznal sa mi. Naozaj boli všetci muži takýto zábudliví? Ja som mu však nemala čo vyčítať.

„Chce to viac súkromia," odpovedala som mu, keď okolo nás prebehla banda chlapov.

Spoločne sme sa vydali do jeho komnaty. On bol stále nervózny a ja som chcela vedieť na čo narážal. Každým dňom som vnímala naše puto silnejšie. Na nepatrnú chvíľku som sa ocitla v Markusovej hlave a započula som jeho myšlienku. Myslel si, že som krásna. Myslel to úprimne a možno ani nevedel, že som to vedela. Prišlo mi to zvláštne, nie nemôžem ho nenávidieť. Môžem neznášať celý Freos, no Markusa by som nedokázala nenávidieť. Niečo vo mne mi v tom bránilo.

Markus, rovno zamieril do kúpeľne. „Zvládnem si vodu napustiť sám." zakričal mi. Ja som zatiaľ pozapaľovala sviečky a zatiahla som závesy. Odstlala som Markusovu posteľ, aby si do nej mohol rovno ľahnúť. Len včera som tam sedela a on sa ku mne nakláňal, utiekla som. Všimla som si, že na nočnom stolíku, má na servítke položené triesky, ktoré mi vytiahol z ruky. Odložil si ich tu?

„Adalein?" počula som ako na mňa zakričal z kúpeľne. Prestala som hľadieť na triesky a pobrala som sa za ním. Vchádzala som však so zatvorenými očami a on sa zasmial. „Je to tu bezpečné," povedal mi a ja som otvorila oči. Už bol celý namočený a z vlasov mu kvapkala voda do očí.

„Vládca, urobili ste tu neporiadok!" pokárala som ho, pretože vylial vodu z vane. „Budem to musieť utrieť."

„Nemusíš to robiť ty, zavolám Elizabeth." Pokrútila som len nad ním hlavou a handrou som utrela vodu. „Keby som vedel, Adalein, že radšej budeš utierať vodu, ako sa venovať mne, dával by som si pozor."

„Venujem sa vám. A tiež som samé ucho."

„Nemyslím si, že je toto správna príležitosť. Hovoril som ti, že sa bojím, že ma utopíš."

„Vau, vládca, to bude musieť byť veľmi vážne." Prestal sa opierať o vaňu a uchopil moju ruku. Náhle som pocítila úžasný pokoj. Naozaj ma dokázal jedným dotykom takto ľahko upokojiť?

„Si rozrušená Adalein, stalo sa dnes niečo?" Ako to mohol spozorovať? Moju roztržku s Rorry, som mala pochovanú hlboko vo svojom vnútri.

„Niekto mi dnes povedal, že tu neprežijem. Vraj som príliš slabá na to, aby som dokázala žiť vo Freose."

„Kto ti povedal takú hlúposť? Si jedna z najnásilnejších žien, ktoré som poznal. Už dávno som nestretol ženu, ktorá by svoje jazvy nosila s hrdosťou." On si vážne myslel, že jazvy nosím s hrdosťou? Možno som sa za svoje ruky nehanbila preto, lebo oproti zbytku môjho tela, vyzerali stále pekne. To však Markus nevedel.

„Vládca, proste mi povedzte o vašom pláne. Urobím čokoľvek."

Videla som, že váha. Váhal až príliš dlho, no napokon to konečne vyslovil. „Chcem si ťa zobrať za manželku. Stala by si sa právoplatnou vládkyňou Freosu a môj brat by ti už viac nemohol ublížiť." Čakala som na jeho smiech. Vedela som na isto, že žartuje. Zasmiala som sa, ale prekvapilo ma, že on sa k môjmu smiechu nepridal.

„Markus, to je šialené!" 

Ďakujem vám za prečítanie. :)