Ohnivá duša ✔

70. Kapitola

,,Adalein!" Vykríkol na mňa ženský hlas, no už bolo neskoro. Otočila som sa za hlasom a uvidela som, ako na mňa kričí Amber, ktorú držali dvaja veľký chlapi. Pocítila som ostrú bolesť v pleci keď sa mi jeden zo šípov zapichol do pleca. Hneď som videla ženu, ktorá po nás z diaľky striedala. Nabrala som silu a hodila som po nej svoju dýku, zasiahla som ju, pretože sa ozval krik.

Vytrhla som si šíp z pleca, no tak tiež bol otrávený. Nemala som veľa času, ak mi ranu nevyčistia, tak buď zomriem vo veľkých bolestiach, alebo stratím vedomie.

Rozmazane som videla na Amber, ktorá sa dokázala vytrhnúť chlapovi a druhému zapichla dýku do srdca. Pustil ju a ona obratne zlomil väz tomu druhému. Ľudia boli slabý, nemali na nás, no boli prefíkaní.

Amber nie žeby sa rozbehla ďalej do boja, ona utekala mojím smerom. Padala som na zem na kolená a pocítila ako sa môj srdečný tep zrýchlil. Naozaj ma teda Amber zabije? Zabije ma po tom všetkom čo sme si povedali?

Ona mi však pevne stlačila ranu. Neušlo mi že je celá dohryzená a ruky mala zranené. ,,Čo to robíš?" Pýtala som sa jej ako omámená no ona si pevne odtrhla časť z tuniky a ranu mi stlačila.

,,Musíme ťa dostať za liečiteľkou, inak ťa to zabije. Sídlo je však pod útokom a ja ťa samú neodnesiem, potrebujeme pomoc." Ignorovala moju otázku a hovorila si svoje, rozhliadala sa po pomoci.

,,Prečo ma zachraňuješ? Neznášaš ma!" Znova som sa jej pýtala, neprišlo mi to moc pravdepodobné.

,,Ak zdochneš z koho si budem robiť srandu Adalein?" Povedala mi, no jej hlas znel nervózne. ,,Nevydržala si ani chvíľku v boji, to ťa tvoja trénerka nenaučila, aby si bola viac obozretnejšia? Keď zabili Erika, mala si sa schovať za jeho telo a zistiť, z kadiaľ strieľajú šípy!" Kárala ma. Ona vedela meno nášho spolužiaka, ja nie.

,,Niekoho mi pripomenul." Prečo som sa jej priznávala? Rovno som jej mala povedať o Asheinovi, o mojej slabosti nevedieť správne uvažovať v takýchto situáciách, keď sa špatné spomienky znova ku mne život vrátia.

,,Adalein, musíš mi pomôcť. Musíš sa postaviť na nohy a kryť nám chrbát. Zvládneš to ak ti dám meč do rúk? Budem ťa pridržiavať. V sídle nám už určite niekto pomôže." Prikývla som, nechcela som si čerpať sily na zložité odpovede. Amber zobrala meč od mŕtveho Erika a podala mi ho do rúk. ,,Nebojuj ak nemusíš, musíme sa dostať do podzemia. Bude strážené!" Prikývla som a pomáhala som jej ako som vedela s mojou váhou. Nebola som ťažká, no Amber mohla vážiť rovnako ako ja. Neunesie ma samú.

Pridržiavala ma a ja som sa o ňu opierala. Nie nezvládnem to, nezvládla som ani poriadne vidieť, videla som dvojmo a zahmlene.

,,Sakra, Adalein!" Povedala a priam ma ťahala za sebou. Došla mi krutá pravda, ak ma tu nenechá, bude stratená aj ona.

,,Amber kašli na to, utekaj pomáhať ostatným." Vyzvala, som ju.

,,Och sklapni, inak ťa tu naozaj nechám. Rozhodne si nezoberiem smrť vládkyne Freosu na svoju zodpovednosť. Ak ti nepomôžem, aj tak by ma zabili." Pevne ma držala a spolu so mnou krívala. Aj Amber bola zranená, nemala v tele jed, no jej rany krvácali.

,,Robíš to pre seba." Povedala som jej s čoraz slabším hláskom.

,,Nemám ťa rada Adalein, nepáčila si sa mi už od prvej chvíľky!"

,,Ani ty mne."

XXX

Amber mala so mnou problém, no bola šikovná. Dostala ma do sídla a tam ma konečne zobral do náručia majster. Keby som mala v tele ešte jeden šíp, otrava by ma okamžite zabila. Prikázal jej, aby nám strážila chrbát a ona to urobila. Čistila nám cestu a ja som musela uznať, že som jej krivdila. Bojovala výborne, nebolo to len dievča do postele, Amber bola odvážna do svojho boja dávala určitú dravosť. Zachránila mi život, och naozaj to znie tak hrozne! Prečo práve Amber zo všetkých, prečo práve jej som mala byť dlžná?