Ohnivá duša ✔

33. kapitola

„Lukrec mnou nemanipuluje! Bola to prvá osoba, ktorá ma mala kedy rada. Pomohol mi dostať sa z ťažkých časov, ty si ma Markus nepoznal. Nevidel si ako som vyzerala, keď som sa dostala od ľudí. Bola som chodiaca mŕtvola. Nezáleží mi na tom, čo sa udialo medzi ním a Mirandou, Lukrec ju úprimne miluje a o mňa sa úprimne stará."

Markus položil oba zväzky na stôl. „Môžeš si ich zobrať do Freosu, no nepovedz Robertovi, že ich máš. Keď budeš vedieť čítať, sama si ich prečítaš. Myslím si, že by ťa mohlo zaujať, ako tvoja babička žila. Inak vy dve nemáte povahovo skoro nič spoločné."

„Ako to, Lukrec rozprával, že som ako ona."

„No, podľa tohoto je Miranda dosť rozmaznaná. Je tiež pomstychtivá a tvrdohlavá. Neprídeš mi tvrdohlavá tak veľmi ako bola ona. Okolo rozmaznanosti si ani neprešla. A na pomstu máš dôvod, ona nemala." Išlo mu to od srdca a mňa to nejako divno zahrialo. Markus nalial víno do pohárov a jeden mi podal.

„Pochop ma Markus, keby som sa dozvedela, že jediná osoba, ktorá ma má rada mi klame, nemala by som už nikoho." Zamračil sa na mňa.

„Jediná osoba, ktorá ťa má rada? To hovoríš o Lukrecovi? Zbláznila si sa Adalein? A čo som ja vzduch? Možno to tak nevyzerá, no mám ťa rád, zvykám si na teba, ochraňujem ťa. Nemusíš si to vyjasniť s ním hneď, no aj ja by som bol rád, keby si zistila kto je v skutočnosti Lukrec." Kľakol si predo mňa a prameň mojich vlasov mi zastrčil za ucho. Zacítila som jeho mužnú vôňu, všetky bunky v mojom tele túžili po tom, aby sa ma Markus znova dotýkal. Sama sebe som sa snažila nahovoriť, že to prejde, no neprechádzalo to. Naklonila som sa k nemu a položila som si nos o ten jeho.

Hlboko sa mi zadíval do očí a ja som sa pod jeho pohľadom lámala. „Spýtam sa ho na minulosť, ale nemôžem to urobiť dneska. Dnes mám lepšie plány." Markus prekvapivo nadvihol obočie. To vážne necítil tie iskry, ktoré medzi nami lietali? Ja som ich priam videla žiariť a vybuchovať v maličké ohne. Pôsobila som na neho rovnako? Na nepatrnú chvíľku som mu vliezla do mysle, nie Markus nemyslel na to isté na čo ja. On nedôveroval Lukrecovi, neveril mu a bál sa, že by mi mohol Lukrec ublížiť.

Na chvíľku som si dovolila úplne vypnúť môj rozum a nechať sa viesť svojimi inštinktami. „Adalein," vyslovil moje meno a ja som sa škodoradostne usmiala a odtiahla som sa od neho. S nadšením som sa chcela napiť vína. Avšak mi žiaľ zaskočilo a nahlas som sa rozkašlala, pričom som polku vína rozliala na bielu plachtu.

Markus mi zobral pohár z ruky a pobúchal mi dvakrát po chrbte. Zdvihla som ruku aby prestal, pretože mi absolútne nepomáhal. Utierala som si slzičky ktoré mi vyšli. Markus mi zatiaľ pohotovo doniesol pohár studenej vody, ktorú som pomaly začala piť.

„Zaujíma ma, aká myšlienka ťa mohla takto zaskočiť, Adalein." Doberal si ma. Vážne si ma Markus teraz doberal? Hodila som po ňom vankúš a ešte raz si poriadne zakašlala.

Kretén, keby len vedel, že som mala v pláne ho požiadať aby sme pokračovali v tej noci, keď mi dal prvý bozk, určite by sa takto na mne nesmial.

„Adalein, hneváš sa na mňa?"

„Hej, hnevám!" Zdvihla som zo zeme vankúš, ktorý som pred tým po ňom hodila.

„Občas ma baví si ťa doberať."

„Ale nehovor, hahaha, vidíš? Aj ja sa úžasné bavím." Ukázala som mu moju mrzutú tvár, čo Markusa ešte viac rozosmialo.

„Fajn, nabudúce budem okolo teba vystrašene pobehovať."

„Chcem sa ta na niečo spýtať. Vieš minulú noc, keď mi tvoj brat ponúkol slobodu." Akonáhle som to spomenula, Markusa automaticky dobrá nálada rýchlo opustila.

„Pamätám si to dosť živo. Rozhodla si sa oneskorene jeho ponuku prijať?" Z jeho tváre zmizol všetok humor a hlas mu prudko ochladol. Prekrútila som nad ním očami.

„Aj mi povedal, že ak sa rozhodnem zostať, tak po našom výlete zo mňa urobí naozajstnú vládkyňu Freosu." Markus znova zmenil vyraz svojej tvare z mrzutej na prekvapenú.

„To ti naozaj povedal? Nemyslel som si, že by zašiel takto ďaleko."

„Čo to znamená? Teda čo sa zmení, keď budem právoplatnou vládkyňou?"

„Budeš stáť pri mojom tróne po mojom boku a budeš slávnostne pomazaná a uvedená pred bohov."

„Pomazaná? Tvoj brat sa zbláznil, cirkev ma nenávidí! Skôr by ma zlynčovali ako pomazali." Keď som to vyslovila nahlas došlo mi, čo som vlastne povedala „Samozrejme, takto sa ma tvoj brat zbaví. Dovolí im aby ma roztrhali na kusy."

„Nie, nenechá! Zabúdaš stále na to, že som tvoj druh a manžel. Nemôže ťa zabiť."

„On ma nezabije, za neho to však s radosťou urobia fanatici. Bude sa tváriť, že on za to nemôže." Postavila som sa z postele a Markus si na ňu sadol.

„Adalein, nič sa ti nestane. Môj brat je svojský, no nikdy by neurobil nič, čo by ublížilo mne a Milanovi. Neublíži ti, pretože svedomie mu to nedovolí." Začala som si obliekať plášť. „Kam ideš? Je neskoro." Naozaj je neskoro? Keby to nevyslovil ani by som si nevšimla tmu, ktorá vonku vládla.

„Idem sa prejsť," povedala som mu a dúfala som, že sa v tom nebude špárať. To by sa však Markus tak tiež, nemohol postaviť na nohy a hľadať si oblečenie.

„Idem s tebou," navrhol mi, teda mi to skôr oznámil, ja som len začala krútiť hlavou.

„Dokážem ísť na prechádzku aj sama. Potrebujem sa nadýchať studeného vzduchu."

„Zase ti je zle, Adalein? Nevybuchneš dúfam tak ako dnes."

„Dobre, že to spomínaš, Markus. Mohol si za to aj ty, zažila som si toho príliš veľa a fakt neznesiem, aby mi niekto hovoril, že ma bude bičovať."

„Adalein, myslel som to tak, že ťa bude bičovať vietor, bežne sa to hovorí."

Pokrútila som len hlavou. „Kašli na to Markus, teraz na tom už nezáleží."

„Prečo si tak strašne náladová? Pred chvíľkou medzi nami vládla celkom priateľská atmosféra a teraz hovoríš, že mám kašlať na to. Čo sa to s tebou deje, Adalein? Dovoľ mi aby som ti mohol pomôcť." Len som tam na neho hľadela a on sa na mňa prosebným pohľadom pozeral.

„Vrátim sa za chvíľku. Ak chceš môžeš ma aj počkať, no potrebujem chvíľku byť o samote Markus. Prosím ťa, pochop to." Pevne som zovrela päste a pocítila som pálenie v krku.

„Počkám ťa, Adalein." Usmial sa a mne ako keby začal opadávať veľký kameň z môjho srdca. Naozaj, čo sa to so mnou dialo? Markus mal pravdu, som náladová, bola som až príliš náladová tak ako som bývala voľakedy.

Ďakujem vám za prečítanie. :)