Ohnivá duša ✔

54. Kapitola

Prešiel mesiac. Už mesiac som bola vraj váženou vládkyňou Freosu. Dobrý vtip! Nenávideli ma ešte viac ako pred tým. Miesto rešpektu o ktorom mi hovoril Markus sa na mne smiali. Nenávidela som tie chvíľky, kedy som musela niekam prejsť a videla všetky tie pobavené pohľady, ktoré sa na mňa pozerali. Každým dňom to bolo horšie a horšie. Mohla som niečo nakázať a vysmiali ma. Dokonca aj Charlotta pre mňa mala oveľa väčšie problémy ako v minulosti. Veľmi radi si Freosi vytypovali kamarátku svojej vládkyni, aby sa jej cez ňu pomstili.

Koľko krát som žiadala Markusa, aby zakročil? Aby si už nechali Charlottu na pokoji? Markus však s tým nič nemohol urobiť, mohol napomenúť, no  Charlottu vlastne vlastnil Milan, ktorý sa s radosťou pozeral na to ako som sa trápila. 

,,Adalein, čo jej mám napísať?" Vrátila ma späť do skutočného života Charlotta, keď lúska prstami. Boli sme v podzemí v jej izbe. Charlotta sedela za dreveným stolom a písala v mojom mene list vládkyni Elfou. 

,,Napíš jej, že som nesmierne poctená jej listom. Napíš jej, že sú to klebety a že nečakám dediča trónu." Diktovala som Charlotte a tá rýchlo písala. Keď dopísala posledné slovo otočila sa na mňa.

,,Očakáva sa to od teba. Porodiť dediča trónu."

,,Šialenstvo." Namietla som a Charlotta sa na mňa usmiala. 

,,Nechcela by si takéto listy písať ty sama?" Charlotta ma elegantne podpísala.

,,Och raz určite budem. Teraz mám však na to teba Charlott. Moja myseľ šalie." Mohol nás hocikto počúvať, no ja som potreboval Charlotte pár veci vysvetliť. 

,,Žiadne správy o princeznej Kataríne?" Nádejne som sa na ňu usmiala. 

,,Špióny zistili, že Robert mal pravdu. Naozaj Katarína bola u starej upírskej rodine, no odišla keď sa zotavila."

,,Bola zranená?"

,,Vraj to bolo s ňou príliš zlé. Postarali sa o ňu a ona vraj po vlastných odišla. Kam? To nikto nemá najmenšieho tušenia. Možno je to tak lepšie, že to ani mi nevieme. Nebude to vedieť ani Pandora. Len aby Katarína bola nažive. Proste sa prepadla pod zem." Chytila som Charlottu za ruku. ,,Nemôžem tu zostať. Nevydržím tu. Každým dňom sa tie steny približujú bližšie nad moju hlavu. "

,,To preto lebo celé dni nič nerobíš Adalien! Neber si to ako urážku, no je to pravda. Len sa pofľakuješ po sídle a necháš a od ostatných týrať. Jasne že sa steny približujú, tvoja myseľ totiž vôbec nie je zamestnaná. Mala by si znova začať pracovať." Pokrútila som však nad jej návrhom hlavou.

,,Nemá to nič s tým spoločné. Nemôžem dýchať preto, lebo som tu zatvorená."

,,My všetci sme tu Adalein zatvorení .Nič s tým nemôžeme robiť, sme majetok Freosov. Myslíš si, že ja tu zatvorená nie som? Keby ma tu nedržali, už dávno by som bola s láskou môjho života, bola by som šťastná. Musím tu však zostať, lepšie žiť tu ako zomrieť." 

,,Každým dňom si myslím že je to klamstvo. Možno by bolo lepšie zomrieť ako žiť v zajatí."

,,Mučia ťa? Nemučia ťa. Sú na teba vládcovia hnusný? Ak nerátame vládcu Milana, tak nie sú. Rešpektujú ťa Adalein. Máš o toľko viacej možností aké ja nikdy mať nebudem." Pocítila som v tom malú výčitku. 

,,Vyčítaš mi to?"

,,Možno sa ti snažím len povedať, že by si mala pevne otvoriť oči. Adalein si vládkyňou a ja obyčajnou otrokyňou ktorej hovoríš aký je osud nespravodlivý a že trpíš. Spíš v nádhernej mäkkej posteli a ja spím tu v starom prádle a v obrovskej zime. Počuješ už ten rozdiel?" 

,,Niektoré veci ktoré hovoríš Charlotta sú dosť netaktné." Charlotta však pokrútila hlavou. 

,,Adalein mýliš si to. Toto nie je netaktnosť, toto je druhý názor, ktorý je odlišný od toho tvojho." Charlotta mi podala hotový list. 

,,Mám ho nechať skontrolovať či ti môžem veriť čo si napísala?" Spýtala som sa jej a na jej tvári sa objavil pobavený úsmev.

,,To je len na tebe priateľka moja. Možno by si ho fakt mala dať skontrolovať, aby si nespôsobila vojnu. A neurážaj sa, tvoja pisateľka ťa očakáva."

,,Už sa neurážam Charlotta." Povedala som jej a odišla som z jej izby. 

XXX

Za svetla sviečky som sa vracala späť do izby. Od Charlotty som išla fakt neskoro. Bola tu možnosť, že Markus už aj bude spať. Snažila som sa ísť čo najtichšie, aby som nikoho nezobudila. Po ceste som nestretla žiadneho iného féra.

Otvorila som potichu dvere a prekvapilo ma, že Markus ešte nespal. Dokonca ani sviečky neboli sfúknuté. V skutočnosti ich tu však bolo omnoho viac ako je normálne. Prekvapene som vošla do komnaty, ktorá bola prázdna. Obzerala som sa, no Markusa som nikde nevidela. 

Položila som list na stôl a zľakla sa, keď sa otvorili dvere z kúpelne. Vyšiel z nich Markus celý mokrý a okolo seba mal natočený uterák. ,,Adalein myslel som si, že sa ťa už nedočkám." Povedal mi a usmial sa na mňa. Chcela som sa spýtať, prečo ma čakal, no otázku som radšej prehltla. Chcela som mať aspoň trošku taktu. 

,,Vraciam sa od Charlotty. Dopísali sme ten list." Markus a s úsmevom ku mne priblížil a mňa to vyrušilo. ,,Teda Charlotta ho napísala a ja som diktovala." 

,,Ten list od vládkyni bol milý."

,,Bol hlúpy Markus." Namietla som sa mierne som sa otočila, pretože sa mi zdalo, že Markus ma chcel objať. Preplo mu? 

Spojila som si všetky tie sviečky a krásnu vôňu s Markusovým chovaním. Vážne pre mňa chcel urobiť romantickú noc? 

,,Chceš si dať kúpeľ Adalein? Mohol by som ti pomôcť." Dal mi veľmi milý návrh .Stál predo mnou môj muž. Nebol mojim mužom týždeň, boli to skoro dva mesiace. Staral sa o mňa a ani raz na mňa nenaliehal. Mne však náš vzťah vyhovoval taký, aký bol doteraz. 

,,Markus." Začala som, chcela som mu to vysvetliť, nechcela som ho trápiť. Na to mal až príliš dobrú dušu. 

,,Nezačínaj prosím Adalein." Pristúpil ku mne bližšie a chcel ma pobozkať. 

,,Ja to však takto nechcem Markus!" Mierne som skríkla na Markusa a ten odo mňa šokovaný odstúpil.

,,Pretože chceš môjho brata?" V jeho hlase bolo toľko cynizmu až mi to trhalo uši.

,,Čože?"

,,Robert? Nechceš pretože chceš Roberta?" Zmätene som zostala na neho hľadieť. 

Ďakujme vám za prečítanie :)