Ohnivá duša ✔

24. Kapitola

Zobudila som sa na šušťanie. Automaticky moja ruka vystrelila na miesto, kde by mal spať Markus, on tam už však viac nespal. Bol preč. Prepadol ma pocit strachu. „Markus?" ozvala som sa, keď som započula kroky pri okne. Otočila som sa a pozrela som sa na osobu, ktorá tam stála. Bola to žena, mala oblečenú nočnú košeľu a krásne učesané vlasy.

„Spi, Adalein!" Jej hlas bol panovačný a ani sa na mňa nepozrela. Pocítila som tú nechuť z jej strany z toho, že musela na mňa prehovoriť.

„Kto si?" Nemala som náhodou utekať? Pozrela som sa na dvere a počítala som, koľko by mi zabral útek. Čo ak ma prišla popraviť? Prečo by potom však chcela, aby som spala?

„Nie je to jedno? Nemám záujem sa s tebou kamarátiť. Vládca ma o niečo poprosil a ja som mu s radosťou vyhovela."

„O čo ťa poprosil?"

Prestala hľadieť von oknom a zadívala sa mojím smerom. Krásna, bola to dokonalá žena s hnedými vlasmi a zelenými očami. Jej zjav bol osobitný a príťažlivý, tvárila sa však, ako keby tu niečo veľmi smrdelo.

„Si hlúpa. Prečo proste nemôžeš spať?" Postavila som sa z postele.

„Kde je vládca, odpovedz mi, inak ho pôjdem nájsť."

„Skús to a budeš o hlavu kratšia a mňa vládca vyženie. Išiel za svojimi bratmi. Vládca Milan sa dnes v noci vrátil do sídla. Vládca Markus sa chcel len uistiť, že mu Milan neprekĺzne a neodtrhne ti hlavu. Mám ťa strážiť." Vycerila na mňa svoje zuby a ja som si všimla, aké sú ostré. Neprirodzené, takéto zuby nemali ani upíri! Vyzerala, ako keby si ich brúsila.

„Ako sa voláš? Už mi odpovieš?"

„Naozaj si otravná. Som Kristen Freos."

„Si staršia členka Freosu. Vybrala si si tu žiť, prečo?" Nemyslela som si, že by sa mi niekedy naskytla príležitosť na to, aby som sa rozprávala s právoplatnou členkou Freosu, ktorá si odslúžila službu u vládcov a stala sa ich priateľkou.

„A prečo nie? Kde ma čaká lepší život ako tu pod ochranou najmocnejších vládcov sveta?" Pri zmienke o najmocnejších vládcov ma napadol Ľudský prorok, muž ktorý mal takú moc, a ktorý mi poubližovať. Neporovnávala som ho s vládcami vo Freose.

„Hocikde, kde je sloboda!" odvetila som jej. Kristen, pristúpila ku mne bližšie a sadla si na posteľ. Prekvapene na mňa hľadela.

„Čo ty vieš o slobode, Adalein?"

„Viem len to, že keby som mala možnosť odslúžiť si roky vo Freose a potom odísť, neváhala by som. Vždy som túžila po slobode a nepochopím tých, ktorí sa jej dobrovoľne vzdali," vysvetľovala som jej a Kristen len nado mnou pokrútila hlavou.

„Čo vieš o svete tam vonku? Ja ti poviem to, čo som videla. Nič len smrť a boj o holý život! Všade vládne chudoba a nadprirodzení sa boja smrteľných ľudí. Skúsila som žiť mimo Freos, vydržala som týždeň. Tam vonku sa nikto o mňa nepostaral, nikto mi neponúkol strechu nad hlavou. Radšej budem večne slúžiť pod vládou niekoho iného, ako hladovať a mrznúť. Zdá sa ti rozprávkovo ľahké, odísť do sveta? Počula si tie šťastné príbehy iných? Sú to klamstvá, každí máme svoje miesto ,Adalein. Ide len o to, ako sa narodíme. Ty si sa žiaľ narodila horšie, ako veľa z nás. Buď šťastná, že si dostala možnosť na to, aby sa niekto o teba staral. Sama by si prežiť nedokázala. Ja by som sama neprežila a to som oveľa silnejšia ako si ty." Nechcela som jej na to odpovedať, chcela som si jej slová premyslieť. Čo ak má pravdu?

„Tam vonku je niekto, kto sa nikdy nepokúšal o seba starať. Musím ju nájsť."

„Ako vieš, že je ešte stále nažive?"

„Pretože je to princezná Katarína, tá prežila už horšie veci."

„Princezná? To je len titul. Tam vonku, nič neznamená. Bosorkám či čarodejniciam je absolútne jedno, že si nejaká férska princezná. Aj tak ťa s radosťou naporcujú do polievky. Vieš o tom, že keď zabiješ bosorku, navždy za sebou budeš zanechávať pach, ktorí budú cítiť ostatné bosorky a nezastavia sa, pokým ťa nezabijú? Čo ak tá tvoja princezná ublížila nejakej bosorke a teraz sa skrýva niekde vystrašená a volá tvoje meno."

„Nekričala by moje meno. Nemá ma až tak veľmi rada."

„Ale aj tak som počula o tvojom hrdinskom kúsku, keď si jej dopriala náskok. Zabavila si mužov, aby ona mohla ujsť."

„Bolo to vlastne len o tom, koho chcú vládcovia viac. Mňa alebo férsku princeznú? Vybrali si mňa, férsku čarodejnicu."

„Vybral si ťa Markus, si jeho družka. Aká je to náhoda, ako sa to mohlo stať?"

„O čom to hovoríš?" opýtala som sa jej a Kristen sa zasmiala.

„O tom, že ja som utešovala Markusa, keď boli jeho rodičia zabití. O tom, že on utešoval mňa, keď som prišla o jeho matku, o moju priateľku. O tom, že som súhlasila s tým, že ťa budem chrániť. Si dcéra ženy, ktorá ich zabila, vládcov Freosu. Aký je to pocit, stať sa vládkyňou Freosu?"

„Ak ma chceš urážať Kristen, nemusíme sa vôbec rozprávať." Na to len pokrútila hlavou.

„Nejdem ťa urážať, idem ťa zasvätiť do našej histórií. Nič o Freose nevieš. A ja mám pocit, že ty budeš presne taká istá zhuba pre Freos, ako bola aj Anastasia Dollitle."

„Kto bola Anastasia?"

„Najkrajšia férska žena v časoch, keď som prišla na tento svet. Freos nemal len jedného vládcu, mal ich štyroch. Bol ním otec Markusa, Ernest. A priatelia Alexs s Chrisom a jediná žena Anastasia. My ženy sme dosť vypočítavé. Freos bola nádherná myšlienka slobody pre našu rasu. Keď prišli žiť jeho zakladatelia do ľudského sveta a videli, ako nepekne sa k nám ľudia správajú, rozhodli sa vytvoriť útočisko. Niečo čoho sa ľudia budú báť a féri budú slobodní." Pri slove sloboda som sa len pousmiala. „To by však nemohli k sebe prizvať Anastasiu, ktorá očarila dvoch najlepších priateľov Alexsa a Chrisa. Chladnokrvná beštia Anastasia, si vybrala toho silnejšieho féra Alexsa. Chcela vládnuť sama a preto nahovorila Alexsa, aby sa zbavil Chrisa, ktorý ju obťažoval. A Alexs uveril tomu, že ak sa zbaví kamaráta, Anastasia bude už len navždy patriť jemu." Tentokrát sa pousmiala Kristen nad minulosťou na ktorú spomínala.

„Muselo to skončiť dosť zle."

„To si ani nevieš predstaviť. Prišla s dokonalou výhovorkou a Ernestovi nahovorili, že Anastasia zabila Chrisa v sebaobrane, keď ju chcel znásilniť. Ernest bol príliš dôverčivý. Naletel im obom a zostal sám s dvoma férmi, ktorí plánovali, ako sa ho zbaviť. Nechceli však vzbudiť podozrenie u slúžiacich a preto čakali. Anastasia otehotnela a manipulovala s Alexsom ešte viac. Urobil by čokoľvek pre ňu. To bola obrovská láska, žiaľ jednostranná. Jej nervy praskli, keď si Ernest do sídla nasťahoval svoju družku Katrinu, matku Markusa. Anastasia začala žiarliť, chcela byť jedinou vládkyňou. Keď si vymýšľala pred Alexsom, ako počula Ernesta rozprávať, že chce zabiť ich syna, ktorého nosila pod srdcom, absolútne jej nevadilo, že Alexs bol slabší od Ernesta. Bola tak zaslepená svojim presvedčením že si myslela, že sa jej nič nemôže stať. Poslala muža, ktorý ju miloval, na smrť. Ernest samozrejme Alexsa premohol a zabil ho. Chcel si vypočuť vysvetlenie od Anastasií, tá ale aj s dieťaťom pod svojim srdcom, navždy zmizla. A tak sa stal Ernest jediným vládcom Freosu."

„Prečo ma porovnávaš s Anastasiou?"

„Pretože si myslím, že ty rovnako poštveš bratov proti sebe."

„Nikdy by som nechcela nikomu ublížiť."

„Možno si to teraz myslíš, ale keď budeš zatvorená v tomto sídle, bez možnosti sa nadýchať čerstvého vzduchu, si uvedomíš, že moc má nevyčísliteľnú hodnotu, a že by si ľahko mohla manipulovať niekým, kto ti odovzdal svoje srdce." Prekvapene som hľadela na Kristen.

„Nie som manipulatívna beštia a nikoho srdce mi nepatrí!"

„Si hlúpa," povedala mi Kristen a otočila sa mi chrbtom. 

Ďakujem vám za prečítanie. :)