Ohnivá duša ✔

76. Kapitola

Myslela som si, že to bude pokojný večer. S Markusom som polku dňa preležala v posteli a k večeru som sa rozhodla, že ho vykúpem ako za starých čias, keď sme sa ešte spolu len začali spoznávať. Pobavene sa začal predo mnou vyzliekať a mne sa vracali spomienky na to, ako som sa hanbila jeho tela.

,,Nechceš sa ku mne pridať?" Opýtal sa ma a jeho mužné telo si ľahlo do malej vane. Sledovala som ho s úsmevom a s láskou. Boli sme normálni. Dovolil mi ísť hľadať dezertéra a ja som urobila kompromis a súhlasila som, že pôjdem s Viktorom s H.

,,Nie, musel by si byť o polovicu menší a chudší, aby som k tebe vliezla. Máš malú vaňu! Neverím, že tvoj brat Milan nemá vaňu aspoň pre tri osoby." Vyplazila som na neho jazyk a on ma pohladkal po tvári mokrou rukou.

,,Takto sa mi páčiš Adalein, keď sa o mňa staráš a neprotirečíš mi." Zamračila som sa a začala som mu umývať chrbát.

,,Ja ti nechcem protirečiť Markus, ty mi však občas absolútne nedávaš inú možnosť." Položila som si ruky na vanu a podoprela som si hlavu. Markus sa ku mne nahol a dal mi bozk na čelo.

,,Možno ma baví mať ťa pod kontrolou a vedieť, že tu pre mňa si Adalein. Nechcem o teba znova prísť, týždne bez teba boli nadmerne ťažké. Bolelo ma keď som vedel že si preč a keď som si myslel, že nie si v bezpečí." Možno by som aj Markusovi odpovedala, keby sa za jeho telom neobjavila strašná špinavá tvár a neprepichla ma ľadovým pohľadom. Jej oči boli moje oči.

,,Áaa"! Zakričala som a hodila som sa zadkom na studenú podlahu. Markus automaticky zareagoval a chcel ma chytiť za ruku, no ja som sa mu vytrhla.

,,Adalein?" Pýtal sa zmätene Markusa a obzeral sa okolo seba, nechápal čo ma vystrašilo.

,,Je tu znova!" Pozerala som sa do očí Lani, ktorá ku mne pristúpila a kľakla si.

,,Adalein, musíš ma počúvať! Nemám veľa času!" Schmatla ma za ruku a ja som pocítila jej dotyk. Pri pohľade na Markusa som vedela, že aj on ju vidí. Bála som sa jej.

,,Čo znova chceš?"

,,Musíš sa držať ďalej od Shaeda, nemôžeš sa mu dostať pod ruku. A ak by ťa náhodou aj dostal tak si pamätaj, že za žiadnu cenu, nemôžeš oživiť Jacqueline Will. Proste nemôžeš!" Jej ruka bola studená a náhle ma pustila, Lana zmizla, no moje srdce neprestalo búšiť.

,,Adalein, čo ti roz..." Markus ani nestihol dopovedať, pretože niekto rozrazil dvere a ja som sa znova naplašila.

Do miestnosti nám vbehol Robert s dýkou v ruke a sledoval nás. ,,Čo robíte?" Pýtal sa nás a obzeral sa po miestnosti. Hľadal nebezpečenstvo. Musela som cez naše puto, preliať do neho svoj strach. Došlo mi, že toto Markusovi asi len tak ľahko nevysvetlím. Robert sa pozeral na mňa očami plných strach, presne takými očami sa na mňa pozeral aj Markus.

Došlo mu to. Vedela som pri pohľade Markusa, že to vie.

,,Vypadni!" Povedal mu Markus s takým chladným hlasom, že som sa naplašila. Robert sa však ani nepohol.

,,Adalein, si v poriadku?" Robertove oči prepichávali Markusa, no prehovoril na mňa.

,,Som v poriadku." Povedala som mu v miernom šoku.

,,Napadol ťa Markus?" Jeho hlas bol tak tiež chladný ako Markusov.

,,Ako sa opovažuješ!" Markus bol nahnevaný a vedela som, že keby neležal nahý vo vani, tak očividne by svojmu bratovi jednu vrazil.

,,Ublížil ti Markus, Adalein?" Opýtal sa hrubším hlasom znova Robert.

,,Nie, mala som vidinu. Prenasleduje ma férska čarodejnica." Robert si očividne spomenul na môj vzhľad, keď sme sa s Markusom vrátili do sídla.

,,Vypadni Robert, prídem sa s tebou porozprávať, no najskôr si pár vecí vyjasním s Adalein." Markus bol nesmierne vytočený, jeho hnev dokonca prechádzal aj do môjho vnútra. Nechcela som si predstaviť, čo mi povie.

Robertove oči sa pozreli na mňa. Pýtal si súhlas, chcel vedieť či môže odísť a ja som prikývla hlavou. Robert sa otočil a počuli sme, ako zabuchol aj hlavne deve. Zostala som s Markusom sama.

XXX

Ani som si nevšimla, kedy sa Markus tak rýchlo postavil z vane a zatočil sa do uteráka. Prešiel okolo mňa a mieril do izby. ,,Markus?" Ozvala som sa slabým hláskom

Neodpovedal, prešiel ku skriny a vyberal si oblečenie.

,,Markus!" Zopakovala som pevnejším hlasom. Otočil sa na mňa s vystretým prstom.

,,Ticho Adalein, musím sa upokojiť. Nechcem s tebou jednať v hneve." Cítila som sa tak neuveriteľne bezmocná.

,,Nič som neurobila! Som tvoja manželka!"

,,Čo myslíš pod pojmom, že si nič neurobila?"

,,Myslím tým to, že som sa Roberta ani nedotkla a ani on mňa!" Markus sa však nado mnou zasmial.

,,Tak to by som očakávala, keďže sme manželia. Ale ako, prečo si mi to nepovedala?" Pretože mi to Robert zakázal.

,,Pretože som ti nechcela ublížiť a načo, nič to nemení! Absolútne to ani nevnímam, zabúdam na to."

,,Myslím si však, že môj brat na to nezabúda. Ako hrdinsky sem nabehol, aby ťa zachránil. Obvinil mňa, že som ti ublížil! Mojou povinnosťou je ťa chrániť, ja sa mám o teba starať a nikto ma spochybňovať nebude!" Chápala som jeho hnevu. ,,Podvádzali ste ma spoločne."

,,Čo? Markus hovorím ti, že s Robertom nič nemám, nepodvádzam ťa s ním!"

,,Očividne niečo medzi vami bude, keď že ste spolu spojení ako my dvaja."

,,Hej a ty vieš vysvetliť, prečo som spojená s dvoma férmi? Pretože ja nie, myslela som si, že ako férka mám právo len na jedného druha!" Hromžila som a hodila som sa na posteľ.

,,Och, Adalein, keby mi verila tak som ti už mohol oveľa skôr povedať, prečo si spojená s nami dvoma."

,,Ty to vieš?" Pozrela som sa na neho nádejne.

,,Očividne áno, no nemusí to byť pravda. Žiadny kompletný fér nemôže mať dvoch vyvolených, tým mi vychádza, že si polovičná. Tvoja matka ťa musela mať s človekom, pretože nevidno na tebe ani upírske či elfské črty." Trošku dlhšie som uvažovala nad tým čo povedal.

,,Markus ty si sa zbláznil, nemôžem mať ľudského otca, však to je šialenstvo!" 

Ďakujem vám za prečítanie :)