Ohnivá duša ✔

21. Kapitola

V noci som sa zobudila na búrku a na šuchot papiera. Otvorila som oči a uvidela som, ako Markus už nespí, ale číta si knihu pri svete sviečky. „Vládca?" prehovorila som ospalo na neho.

„Som Markus, Adalein. Zobudil som ťa? Nechcel som," odpovedal mi šeptom. Pokrútila som hlavou.

„Zobudilo ma hrmenie. Prečo nespíte? Za chvíľku vstávame."

„Rád si občas čítam, keď sa mi nedá spať." Priblížila som sa k nemu bližšie.

„Vadím vám ja? Nemôžete spať kvôli mne?"

„Adalein, som rád že si tu. V takéto noci, mám však problém zaspať." On sa tiež ku mne priblížil bližšie a hladkal mi moje vlasy.

„Čo čítate?" Otočil si knihu tak, aby videl na jej názov. Závidela som mu, že on to prečítať vie.

„Férske puto, snažím sa pochopiť, ako je možné, že nás osud tak nečakane spojil."

„Nie je to už vlastne jedno? Už aj tak sa to vrátiť nedá. Sme navždy spojení, vládca. To puto sa nedá zrušiť." Znova som zavrela oči a rukou som ho strčila, aby si už aj on ľahol. Knihu položil na stolík a sfúkol sviečku. Moju ruku som však nechala prehodenú cez jeho telo, on si však nedovolil tú svoju prehodiť cezo mňa. Vedela som, že ma sleduje a počúva môj pomalý tlkot srdca.

„Obľúbil som si ťa, Adalein," zašepkal. Obaja sme znova zaspali.

Ráno ma zobudila ženský plač. „Ako si mohol Markus?" Okamžite som spoznala hlas Rorry, ktorá veľmi plakala.

„Rorry odíď, už ťa v mojich komnatách viac nechcem. A buď ticho, inak zobudíš Adalein!" Tvárila som sa, že spím. Markus bol ku Rorry dosť tvrdý a vyhadzoval ju preč.

„Čo so mnou teraz bude? Mali sme to byť my dvaja, Markus!"

„Nikdy sme to nemali byť my dvaja. Nezáleží mi na tebe, si len obyčajná slúžka, ktorá mi slúžila."

„Čiže mi chceš povedať, že na férskej čarodejnici ti záleží? To ja som počúvala tvoje náreky, keď tvoji rodičia zomreli. Hentá, ktorú si si nasťahoval do postele, je presne taká istá vrah..." Rorry ani nedopovedala, pretože som šmarila po nej vankúš.

„Čo že som? Čo keby si mi to povedala do očí?" Jedna moja časť na mňa kričala, aby som sa upokojila. Presne som vedela, čo bude nasledovať. Vybuchla som a neovládala som sa, moc ktorá spala v mojom vnútri sa zobudila a drala sa cez moje nervy na povrch.

„Nemám s tým absolútne problém, si psychopat, Anna to len potvrdila." Chcela som jej ublížiť a Markus neočakával, čo urobím. Vrhla som sa na Rorry a obe sme spadli na zem. Môj dych sa ešte viac zrýchľoval a hnev sa zhoršoval, už bolo neskoro na to, aby som zostala pokojná.

„Okamžite prestaňte! Prikazujem vám aby ste prestali!" Rorry ma prestala mlátiť, no ja som Markusove príkazy ignorovala. Vládca ma nečakane od nej odtrhol svojou silou a postavil ma na nohy.

„Hovorím, je to psychopat." Rorry sa postavila na nohy a rýchlo odišla z miestnosti.

„Pusti ma!" Húkla som po Markusovi, ale jeho ruky ma stále držali.

„Adalein, musíš sa upokojiť."

„Samozrejme, že ju pustíš do našich komnát. Že ju nepotrestáš za urážky, ktoré mi adresovala. Okamžite ma pusti!" Tentokrát ma musel pustiť, no nie preto lebo by chcel, ale pretože musel. Moja pokožka sa priam premenila na oheň. Znova som horela, nemala som pod kontrolou svoju mágiu. Rýchlo som prichádzala o kyslík a dychčala som, moje srdce splašene bilo.

„Au, Adalein!" Ignorovala som fakt, že som Markusa poriadne popálila. Nastala čas vyskúšať vaňu. „Adalein, čo sa ti stalo?" Nemohla som mu odpovedať, zadusila by som sa a uvarila zaživa.

Rozrazila som dvere a pustila som ľadovú vodu, do ktorej som si oblečená ľahla. Markus ma sledoval so strachom v očiach a ja som cítila, ako sa voda otepľoval a stúpala z nej para. Vypustila som ju a nechala som na seba tiecť len studenú, ktorá sa pri kontakte s mojou pokožkou premenila na vriacu.

Po chvíľke sa môj dych vrátil do pôvodného stavu, tak tiež aj moja teplota a Markus tam len stál a všetko to sledoval. Musela som sa znova začať kontrolovať. Prišla som o kontrolu nad mojou mocou, nahnevala ma.

„Donesieš mi, prosím ťa, uterák a moje šaty? Je mi veľká zima." Stále tam však zostal stáť.

„Čo to bolo, Adalein? Tvoje telo ma popálilo. Nikdy pred tým som to nevidel."

„Moja mágia mi ubližuje, keď sa príliš nahnevám a nemám ju pod kontrolou."

„Nikdy som o tom nepočul."

„Ani si nemohol. Ja odmietam svoju mágiu ovládať, ostatní ju používali. Hromadí sa vo mne a občas vybuchuje."

„Zabije ťa to, Adalein. Čo by sa stalo, keby si svoje telo neschladila?"

„Asi by som sa udusila, neviem Markus, zatiaľ som sa vždy schladila." Pokrútil nado mnou hlavou.

„Nemôžeš sa tak hnevať. Jej slová ti nemôžu ublížiť. Je to len hlúpa slúžka, ktorá na teba žiarli a ty sa ňou nechávaš vyprovokovať."

„Bože Markus, ja to viem! Nechcem tu ženu viac vidieť. Už dvakrát sa mi vyhrážala a už len keď vidím jej tvár, tak sa mi zvýši tlak!"

„Bola to moja chyba, Adalein. Úplne som na ňu zabudol, že ráno príde. Nenapadlo mi to, Chcel som, aby ťa nezobudila."

„Postarám sa o teba sama, musí naše manželstvo vyzerať aspoň trošku reálne pred tvojimi bratmi. Nechcem v tvojich komnatách inú ženu, moje ruky nám vystačia," povedala som mu. „Donesieš mi prosím ťa náhradné veci a uterák?" Markus rýchlo prikývol a zmizol preč. Triasla som sa v studenej vode. Nie, nemal ma takto vidieť, čo ak si pomyslí, že som naozaj nebezpečná? Popálila som ho.

„Mám ti pomôcť vyzliecť mokré veci?" Urýchlene som pokrútila hlavou a zobrala som si od neho uterák.

„Odídeš, prosím ťa?" spýtala som sa ho a on sa len pousmial.

„Samozrejme, idem sa zatiaľ obliecť do pracovného." Zavrel dvere a ja som chvíľku počkala, či sa náhodou nevráti. So strachom som si začala vyzliekať mokré oblečenie a nahradila som ho tým suchým.

Vošla som späť do miestnosti, už oblečená a Markus zatiaľ ustieľal posteľ. Vyzeral nervózne. „Čo idete robiť, vládca?" Zamračil sa na mňa, keď som mu znova začala vykať.

„Idem za mojím bratom Robertom, aby som mu oznámil, že som sa včera oženil. Chceš ísť so mnou?" Pozrela som na neho, či to myslíš vážne. „Neboj sa, len trošku žartujem. Milan sa vracia dnes na obed, teda ak sa ešte niekde nezdrží."

„Čo mám zatiaľ robiť ja, vládca?"

„Vravela si mi, že ti nevadí práca v kuchyni. Mohla by si ísť pomôcť Líze. Samozrejme, že nemusíš, si mojou manželkou, tým pádom si vládkyňou Freosu. Množstvo osôb, si na to spočiatku nezvykne, ale raz sa ti budú klaňať." Vážne som si zobrala vládcu za manžela? Vážne som bola paňou osôb, ktoré ma chcú zabiť? 

Ďakujem vám za prečítanie. :)