Black Heart

2. Alex

Ráno som vstala s tým zlým pocitom, že idem do školy. Problém bol však v tom, že do novej školy, kde absolútne nikoho nepoznám. Rýchlo som sa osprchovala a vysušila si vlasy. Skazím vám predstavu o dokonalej babe. Moje vlasy neposlúchajú ako väčšinu žien a robia si čo chcú. Preto to ranné sprchovanie.

Obliekla som si čierne rifle a biele tričko s nápisom, ktorý ma dokonale vystihoval. Na tričko som si obliekla čiernu koženku. Nechcela som veľmi vytŕčať z davu aj keď viem, že budem keďže idem do novej školy plných bohatých a rozmaznaných detí. Už tam zapadám aj ja, keďže si ma adoptovali ľudia, ktorí majú peniaze na rozdávanie. Mám ich rada, pretože ma dostali z decáku a ľúbia ma ako svoju aj za tie prúsery čo som mala. Preto tá nová škola, rodičia chcú, aby som začala od znova.

,, Alex, môžme už ísť?"vošla do mojej izby mama s úsmevom na perách ako vždy. Moja mama sa nevedela hnevať, ale tá biologická sa hnevala aj za to, že som sa jej narodila. Usmiala som sa a odpovedala som jej: ,, Áno mami."akceptovala už len to, že ma nemá volať Alexandra. Už len za to som ju mala rada. Ráno som neraňajkovala, takže som hneď išla vonku za ockom, ktorý už sedel v aute a čakal na mňa a na mamu. Jane sa s nami rozlúčila. Jane je naša slúžka.

Ocko zaparkoval pred školou a ja som vystúpila z auta ako prvá. Porozhliadala som sa po okolí. Nie je to tu až tak strašné, dá sa povedať, že moje obavy boli zbytočné, ale nechcem to zakríknuť. Pri bráne stál chalan a fajčil cigaretu, to bude určite ten typ chalana, ktorý má prúsery za celú knihu. Aspoň tak vyzerá. Prestala som si ho všímať a išla som za rodičmi do veľkej bielej budovy školy.

Mama sa rozprávala zo sekretárkou a potom nám s úsmevom povedala, že môžme ísť za riaditeľom. Na sekretárku som sa usmiala a potom som znova nahodila môj výraz tváre, ktorý som používala všade. Bez úsmevu.

Riaditeľ s nami zvítal a celý čas sa usmieval. Povedal, aby sme si sadli, takže sme si sadli. Ja som sedela v strede a rodičia po okrajoch, riaditeľ oproti.

,, Vítam vás a obzvlášť teba Alexandra Robertsová."hneď som mu do reči skočila: ,, Len Alex, poprosím."usmiala som sa a riaditeľ sa opravil a pokračoval: ,, Alex, dúfam, že sa ti tu bude páčiť. Budeme ti k dispozícií a dúfam, že tie problémy, ktoré si mala sa nebudú opakovať."prikývla som a mamina tiež.

,, Dnes máš ešte voľno, ale tvoja budúca spolužiačka ti ukáže školu a potom môžeš ísť ešte domov."povedal a ja som prikývla. Počula som otvorenie dverí a tak som sa pozrela za seba. Vo dverách stálo dievča. Kvetované šaty s bielymi balerínkami a v blond vlasoch čierna jednoduchá čelenka. To sa ešte nosí? Pravdepodobne áno. Postavila som sa a postavila som sa oproti nej.

,, Ahoj, ja som Lauren Brownová."nastavila ruku a ja som ju prijala a predstavila som sa: ,, Ja som Alexandra Robertsová, ale volaj ma len Alex."usmiala som sa a ona tiež.

,, No ako vidím ste sa zoznámili a Lauren, ukáž Alex školu."Lauren prikývla a povedala mi, aby som ju nasledovala. Riaditeľ sa rozprával s rodičmi.

,, Ukážem ti všetky učebne, aby si zajtra nezablúdila."povedala a ja som prikývla a kráčala som mlčky, za to ona bola ukecaná a stále niečo hovorila. Nevadilo mi to, aspoň vyplnila to ticho, ktoré medzi nami bolo len päť sekúnd ak vôbec bolo nejaké ticho.

Ukázala mi všetky učebne a keď sme išli dlhou chodbou do jedálne, tak sa spýtala niečo na mňa: ,, Predpokladám, že to neboli tvoji rodičia. Nechcem sa ťa nejako dotknúť, necháp to zle, ale ani na jedného si sa nepodobala. Ani náznak..."prerušila som ju, pretože už som sa zažala strácať: ,, Som adoptovaná, pred dvomi rokmi si ma adoptovali a som im za to vďačná, aj keď to možno tak nevyzerá."dopovedala som a ona prikývla a potom začala hovoriť o jedálni ako to u nich funguje a išli sme sa pozrieť do telocvične, ktorá bola veľká. Nebola som veľmi športovo veľmi nadaná, takže mi to bolo jedno.

Keď som už poznala celú školu Lauren ma zaviedla k riaditeľni a pred dverami ma objala. Bola som s toho šokovaná, keďže ma ľudia neobjímali často. Skoro vôbec. Usmiala som sa a keď odchádzala tak mi zakývala. Ja som odkývala a vošla som do riaditeľne. Do kelu, nezaklopala som: ,, Prepáčte mala som klopať."ospravedlňovala som sa a riaditeľ to našťastie zobral ako človek a neriešil to.

......................................................................................................

V aute nebolo ticho, ale prekvapivo som odpovedala na všetky otázky, ktoré mi rodičia dávali.

,, Lauren je veľmi príjemné dievča."nebola to otázka, ale konštatovanie od mami, ale ja som aj tak prikývla.

,, Čo keby sme išli nakupovať?"opýtala sa ma mama a pozrela sa na zadné sedadlo, kde som sedela.

,, Jasné."povedala som s nadšením, no nešli sme hneď. Doma sme sa naobedovali a až potom sme vyrazili. A to som išla ja a mama. Ocko nemá rád nakupovanie. Pobehali sme po všetkých obchodoch a ja som si kúpila čierne rifle s dierami a čierne a biele trička a tenisky. Mama nebola s mojím výberom veľmi spokojná, ale ja iné farby neobľubujem.

Na konci nákupu sme sa zastavili na kávu. Teda ja len na horúcu čokoládu. Kávu nemám rada, ale mama hej.

,, Dúfam, že sa tešíš do školy."povedala, keď čašník odišiel s objednávkou. Prikývla som a spýtala som sa jej: ,, Prečo sa pýtaš?"neodpovedala mi hneď, len po chvíli: ,, Vieš mala si ťažký život a nechcem, aby si sa viacej trápila."povedala a ja som sa usmiala a odpovedala som jej až keď čašník odišiel.

,, Mám u vás všetko a som veľmi spokojná čo pre mňa robíte aj keď viem, že vám to nebudem môcť vrátiť."povedala som a ona ma chytila za ruku a povedala: ,, Nemusíš nám nič vracať. My s ockom sme len radi, že máme dcéru, ktorá nás má rada ako vlastných rodičov. A neviem ako ti to mám povedať, ale rozmýšľame, že by sme si adoptovali ďalšie dieťa. Mala by si sestru alebo brata. Chcem sa ešte o niekoho starať."bolo na nej vidno, že má strach a bojí sa mi to povedať.

,, Ja budem len rada. A ja to chápem."povedala som a mama sa usmiala a ja tiež.

Vote&Comment