Black Heart

15.Lucas

Nedokážem žiť bez jej pier, ktoré mi jej brat berie. Tak veľmi mi chýbajú, každý deň je pre mňa utrpením. Áno, Lucas Montgomery, ktorý neverí na lásku a všetko okolo toho sa zamiloval.

Išiel som domov, nemal som chuť ďalšie dve hodiny sedieť v škole.

Sadol som si do svojho auta a hlavu som si oprel o sedačku. Na chvíľu som zatvoril oči a potom som ich otvoril. Naštartoval som a  išiel som rovno domov.

Keď som prišiel domov, zaparkoval som svoju Žanetku pred garáž. Žanetka, moje milované autíčko.

Vystúpil som z auta a hneď som si pohľadal kľúče, ktoré som mal vo vrecku. Odomkol som si dvere. Naša slúžka musela niečo dobré variť, keďže dom rozvoniaval dobrou vôňou.

Išiel som hneď do svojej izby, kde som sa prezliekol. Obliekol som si len kraťasy a išiel som do posilky. Na ruky som si dal boxerske rukavice a začal som boxovať do vreca, tak silno ako som len vedel.

Niekto zaklopal, neregristroval som toho človeka a ďalej som udieral do vreca.

,,Si doma nejako skoro."skonštatoval otec. Otočil som sa naňho. Stál pri dverách a jeho oči ma prebodávali.

,,Prišiel som skôr."odpovedal som a otec nad odpoveďou ani nerozmýšľal a hneď povedal:,,Kvôli čomu alebo sa mám spýtať kvôli komu?"uškrnul som sa. Vedel o koho ide.

,,Je v tom dievča?"opýtal sa znovu. Vedel, že sa jedná o Alex, ale aj tak sa chcel uistiť.

,,Ano, mám taký pocit, že som sa zamiloval."povedal som a zasmial som sa ako keby som tomu sám neveril.

,,Ale nechceš si to priznať."povedal otec. Prikývol som. Otec si sadol na stoličku.

,,Vieš, bol som s ňou na chate. Samozrejme, že to medzi nami neostalo len medzi kamarátstvom."povedal som a otec sa uškrnul.

,,Spali ste spolu, chápem. Len to?"spýtal sa a ja som pokrútil hlavou.

,,Oco nechápeš to. Od začiatku to bolo divné. Najprv sme sa hádali a ešte aj v chate a potom sa to nejako zvrhlo. A bolo to."povedal som mu to zjednodušene.

,,Nenávisť ma veľmi blízko k láske."povedal a uškrnul sa a potom pokračoval:,,Aký je problém?"rozmýšľal som mu či mu to mám povedať alebo si to mám nechať pre seba.

,,Jeho brat sa mi vyhráža."povedal som a otec sa hneď zatváril nahnevane. Keď nič nehovoril, tak ja som teda pokračoval:,,Povedal, že ak stále sa budeme stretávať, tak ohrozí môjho brata. Nemôžem to riskovať."povedal som mu to a nahnevane som buchol do vreca.

,,Dá sa to riešiť. Prečo si mi to nepovedal skôr?"opýtal sa a bol kľudný, čo som sa čudoval.

,,Nie, Oco nechaj to tak, nechcem ťa dostať do problémov."povedal som.

,,Musíš sa rozhodnúť ty sám. Brániť ti nebudem, keď budeš potrebovať pomoc, vždy tu budem pre teba."povedal A odišiel. Ostal som tam stať dosť zmätený, keďže toto mi oco často nevraví. Teraz to povedal prvýkrát. Vždy ma podporovala len mama.

Na večeri sme boli všetci. Celá rodina. Bohužiaľ musel som sa na tejto trápnosti zúčastniť aj ja.

,,Ako sa pripravuješ na pozíciu bossa?"spýtal sa ma starký. Nadvihol som obočie a zatváril som sa nechápavo. Otec sa na mňa prísne pozrel a Vedel som, že ak ho neposlúchnem bude to omnoho horšie.

,, Ide to celkom fajn."odpovedal som jednoducho a ďalej sa k tejto téme nevyjadroval.

Dojedol som a čakal som, kým sa táto trápnosť skončí. Ako mama hovorí je neslušné odísť od stola, keď ešte niekto je.