Black Heart

23.Lucas

Chcel som ísť k Alex do jej novej izby, ale na chodbe ma zastavil môj otec so slovami, že sa musíme porozprávať. Nemal som ani poňatia čo odo mňa chcel. Poslúchol som ho a bez rečí som ho nasledoval do pracovne.

Sadol som si na stoličku oproti nemu. Otec sedel za stolom a v tvári mal prísny výraz. Nemal som strach, ale niečo mi napovedalo, že toto nebude veľmi prijateľná téma.

,,Neviem ani ako mám začať, hovorí sa mi to dosť zle."povedal a ja som bol stále ticho, aby on mohol pokračovať.

,,Ide o to, že tvoj starý otec mal so mnou veľmi vážnu výmenu názorov. To znamená, že sa to týkalo veľmi zlej tému o ktorej radšej nikdy nechceš počuť."hneď ako to dopovedal som mu skočil do reči a povedal som:,,Samozrejme, že to je ohľadom mafie."prikývol a ja som čakal na najhoršie.

,,Za chvíľu máš už devätnásť a buď si nájdeš ženu ty alebo to bohužiaľ budem musieť spraviť ja aj keď by som to nerád urobil. Budeš ma musieť zastúpiť a ja ťa do ničoho nechcem nútiť, ale tvoj starý otec je toho istého názoru."povedal a na chvíľu medzi nami nastalo ticho.

,,Na jednej strane to chápem a na druhej nie. Veď mám len devätnásť a už mám robiť prácu čo ty a  to neviem ani zbraň udržať v rukách."povedal som mu a postavil som sa zo stoličky. Pozrel som sa von cez okno ako keby mi to malo pomôcť.

,,No a to je ďalšia téma, ku ktorej som sa chcel dostať. Začne ti príprava. Lucas pochop to. Nemôžeme za to, že sme sa narodili v takej rodine."povedal ako keby mi chcel zlepšiť náladu. Nepomohlo to. Život je už raz taký a ja s tým nič neurobím. Nemám na to také práva ako ostatní v tejto rodine.

,, Ľutuješ, že si sa v takejto rodine narodil?"opýtal som sa ho a otec zostal na chvíľu zaskočený mojou otázkou, ktorú som sa ho opýtal.

,,Pravdu?"opýtal sa narovinu a ja som prikývol.

,,Áno, niekedy to ľutujem, pretože sa o vás bojím. Každú sekundu, keď si v škole s bratom trpím či ste v poriadku a či sa vám niečo nestalo. Aj keď máte ochranku stále mám ten zlý pocit. Pocit, keď nie som pri vás a nemôžem vás chrániť. Keď si uvedomím, že na nás číha nebezpečenstvo zo všetkých strán, tak mám chuť s tým skončiť. Mám chuť prestať s mafiou, chcel by som, aby to bol len sen, ale potom je tu krutá realita. Krutá realita, ktorá ti stále vráža koly do srdca. Musíš s nimi bojovať, ináč všetko v jednej sekunde stratíš."dopovedal a ja na nad všetkým rozmýšľal. Rozmýšľal som nad jeho slovami, ktoré mi povedal. Bol ticho a nič mi nehovoril, rešpektoval ma, ale pravidlá sú pravidlá. 

,, Bojím sa toho, že to nezvládnem. Nedokážem nikoho ochrániť, nedokázal som ochrániť ani len seba nie to ešte rodinu."povedal som mu a on sa na mňa pozrel a povedal: ,, Všetko sa dá naučiť ak chceš. Viem, že nechceš, ale si do toho donútený, neboj sa, pomôžem ti."prikývol som a usmial som sa. 

Večera prebehla celkom fajn, až na to, že som stále rozmýšľal nad slovami, ktoré mi otec povedal. V niečom mal určite pravdu, ale aj tak si neverím. Mafiu už musíte mať v krvi, ale ja neviem či ju mám. Alex si to na mne všimla, takže chcela vedieť prečo sa tak správam. Vyrozprával som sa jej, musel som. Už som to nedokázal držať v sebe. Keď som si myslel, že na terase sme len my dvaja, tak som si myslel zle. Vyrušil nás Daniel. Chce sa so mnou o niečom rozprávať. 

,, Deje sa niečo?"opýtal som sa ho. Vytiahol si krabičku cigariet a jednu cigaretu si z nej vytiahol. Krabičku naspäť odložil do vrecka a zapálil si cigaretu. Vyfúkol dym a pozrel sa na mňa. 

,, Idem ti pomôcť stať sa mafiánom."povedal a ja som sa zasmial.

,, To si ma kvôli takejto hovadine vyrušil, keď som sa s Alex bozkával?"opýtal som sa ho. Daniel znovu vyfúkol dym a povedal: ,, To je dôležitá vec Lucas. Všetci sme ohrození a ty za chvíľu budeš boss, takže všetko bude na tebe."