Black Heart

41. Lucas

Domov som prišiel na obed, aby som bol viacej s Alex. V kuchyni bola len Alice.

,,Kde je Alex?"spýtal som sa a Alice mi odpovedala:,,Na prehliadke u doktora."povedala to sebaisto a ja som spýtal ešte raz:,,Je jej niečo? Nedvíha mi ani telefón."sadol som si za stôl.

,,Nie, to je len obyčajná prehliadka ako každý rok."povedala a sklopila zrak do taniera. Začala sa červenať.

,,Kde je? Vyklop to Alice."povedal som prísne a pozorne počúval.

,,Nemôžem ti to povedať."povedala a do očí sa mi nepozrela. Vedel som, že Alex kryje. Už mi to bolo dosť divne, keď si nezobral a mobil.

,,Prečo mi to nemôžeš povedať?"spýtal som sa ešte kľudne, ale trpezlivosť mi už dochádzala.

,,Pretože som to sľúbila Alex."povedala a konečne sa na mňa pozrela.

,,Čo ak sa jej niečo stane, potom mi budeš tiež hovoriť, že si jej to sľúbila?"opýtal som sa a Alice začala nad tým premýšľať.

,,No čo Alice? Ešte stále máš ten pocit, že by si mi to nemala povedať? Vieš ak sa jej niečo stane, tak budeš za to vinná ty?"ano priznávam, že toto je vydieranie, ale inak to od nej nedostanem a Alex sa môže niečo stať.

,,Prestaň, poviem ti to."povedala a ja som sa víťazne usmial.
,,Volal jej otec a dnes sa mali stretnúť v kaviarni v nákupnom centre. Viac to nepoviem, lebo mi už nič iné nepovedala."nemohol som uveriť za kým išla.

,,Prečo si jej to dovolila?"spýtal som sa v návale zlosti.

,, Myslíš si, že by som jej v tom nejako zabránila? Lucas to je Alex."začal som panikáriť. Mobil si nezobrala, v nákupnom centre je veľmi veľa kaviarní. Neviem ako ju nájdem.

,,Lucas, kľud. Možno išla do tej kaviarne, Kde sme chodievali, keď sme boli ešte na škole."povedala a ja som prikývol.

,,Ideš so mnou?"spýtal som sa a Alice prikývla. Išli sme mojim autom do nákupného centra. Zaparkoval som a rýchlo som išiel za Alice.

Už z diaľky som ich dvoch videl a Alice som chytil za rameno a povedal som:,,Zostaň radšej tu, medzi ľuďmi. Nechcem, aby vznikli nejaké problémy."prikyvla a ja som išiel smerom ku kaviarni. Ako som sa približoval, uvidel ma jej otec. Alex sa po chvíli otočila smerom ku mne a bola prekvapená, keď ma tam videla stáť.

Prišiel som k nim a jej otec sa postavil a ponúkol mi ruku. Ja som ju neochotne prijal a jej otec povedal:,, Sám veľký Lucas Montgomery. Čím som poctený tvojou prítomnosťou?"spýtal sa a ja som si sadol vedľa Alex A odpovedal som:,,Dávam si pozor na svoju ženu."pozrel som sa na Alex, ktorá vyzerala byť nahnevaná.

,,Neprišiel som robiť problémy."povedal jej otec a ja som nadvihol obočie.

,,Počul si dobre. Je mi ľúto, že ste prišli o dieťa a ja o vnuka."povedal a Alex sa prudko nadýchla. Vždy keď počula slovo dieťa, tak sa prudko nadýchla, aby zadržala slzy. Niekedy v noci ju počujem plakať. Ešte stále sa s toho nedostala.

,,Vnuka by si nikdy nepoznal. O to by som sa sama postarala."povedala mrzuto a otec sa na ňu pozrel kľudne a s ľútosťou. Vážne sa niečo také jeho v očiach nachádza.

,,Alex."povedal som potichu a chytil som ju za ruku. Nepozrela sa na mňa.

,,Čo chcete?"spýtal som sa, pretože sme stále chodili  okolo horúcej kaše.

,,Mier."povedal a ja som ostal prekvapený, bol som v šoku a nevedel som čo mám povedať.
,,Viem, že sa nad tým čuduješ, ale je mi ľúto ako tie hádky dopadli. Ja som prišiel o syna, vy o dieťa."ako to dopovedal, zazvonil mu mobil a on ho zdvihol. Oči mu stmavli a pozeral sa na nás. Položil a povedal:,,Myslím, že mier nebude. Daniel mi zabil pravú ruku a v tejto chvíli vašu priatelku Alice už vedú moji muži."postavil sa a ja tiež. Zablokoval som mu cestu a potichu som povedal:,,O to sa ani nepokúšajte. Nemám vás problém zabiť."Alex sa tiež postavila a spolu sme išli z kaviarne do podzemných garáži. Medzitým som zavolal, jednému z mojich mužov, aby uzatvorili všetky vchody do podzemných garáži.

Z diaľky som počul hlasy. Bol to Daniel  a nejaké iné mužské hlasy. Kedy mu zabil tú pravú ruku, keď je teraz tu.

,,Daniel, s kadiaľ máš zbraň?"spýtala sa vystrašená Alice a Alex tiež začala panikáriť.

,,Alice, to teraz nerieš."povedal nasrato zbraň. Zbraň som vytiahol aj ja a priložil na spánky Alexinho otca. Alex stuhla a Alice tiež, keď nás videla. Daniel mal stále oči na chlapoch, ktorí držali Alice.

,,Pustite Alice, inak vám zabijem bossa."odistil som zbraň, aby vedeli, že si nerobím srandu. Muži sa na svojho šéfa pozreli a ten prikývol. Povolili stisk a Alice odišla k Alex. Alex ju hneď objala.

Z diaľky som počul detský hlas. Do kelu, niekto ostal v garáži. Prišlo tam malé dieťa aj s rodičmi.

,,Daniel."povedal som a on sa na mňa pozrel.

,,Polícia tu bude o chvíľu."povedal muž toho malého dieťaťa a Daniel sa pozrel naňho a mieril naňho zbraňou.

,,Daniel nie."povedal som prísne.
,,Musí to už všetko skončiť, Lucas."povedal a chlap, ktorého som držal spadol na zem. Vtedy prišli policajti a chytili Daniela. Ja som zbraň ešte stihol skryť a išiel som za Alex, ktorá sa celá triasla a Alice ešte viac.

Prišiel k nám policajt a povedal:,,Pôjdete s nami. Budeme vás vypočúvať."prikývol som a bol som nahnevaný na Daniela. Spravil najväčšiu somarinu akú len vedel.

,,Pôjdeme mojim autom."povedal som policajtovi a on mrzute prikývol. Potreboval som veľa vecí prebrať s Alex a Alice. Sadli sme si do svojho auta a cez okno som videl ako Daniela dávajú do policajného auta.

,,Budú vás vypočúvať. Nesmiete o ničom ceknúť. Alex ty vieš o čom a Alice potom ti všetko vysvetlím."prikývli a ja som išiel za policajným autom.

Sedel som pred vypočúvacou celou. Prvý som išiel ja a druhá išla Alex. Alice sedela vedľa mňa.

Alex vyšla z miestnosti a povolali Alice. Alex si sadla vedľa mňa a oprela si o moje rameno hlavu.

,,Čo bude s Danielom?"spýtala sa ma potichu a ja som jej potichu odpovedal:,,Vyzerá to na väzenie, ale zaplatím kauciu, takže si budem musieť pripraviť pekný balík peňazí."

Čakali sme na Alice, keď vyšla, po chodbe išiel aj Daniel a na rukách mal putá. Strážnik s Danielom zastali pri nás a ja som sa postavil.

,,Takže tak ako sme sa dohodli pán Montfomery?"povedal strážnik a vyzeral dosť vystresovane.

,,Áno, som rád, že sme sa tak dohodli."povedal som.

,,Vidíme sa zajtra."povedal som Danielovi a Daniel prikývol. Alice podišla k nemu so slzami v očiach. Čakal som, že ho pobozká, ale dala mu poriadnu facku. Daniel si pootočil hlavu a na líci sa mu začal objavovať červený fľak.

,,Alice, zajtra sa porozprávame."povedal a ona sa naňho pozrela so slzami v očiach a nahnevane povedala:,,My sa už nemáme o čom rozprávať. Ideme?"spýtala sa a pozrela sa na mňa a ja som prikývol. Na Daniela som sa pozrel s ľútostivým pohľadom a odišiel som za dievčatami.

V aute bolo ticho. Nikto nemal chuť nič povedať. Prišli sme domov a Alice utekala po schodoch asi do svojej izby.
Išiel som za ňou. Keď som prišiel do jej izby, tak vyťahovala kufor zo šatníka.

,,Alice, môžeš prestať?"spýtal som sa, ale ona sa tvárila ako keby som tu nebol a pokračovala v balení.

,,Alice, môžeš to ostať, kým sa nevráti Daniel. Musíte si toho veľa povedať a musíme ti toho veľa vysvetliť. Viem, že ťa Daniel miluje, pretože je s neho iný chlap ako si prišla."konečne prestala s balením a sadla si na posteľ.

,,Ja neviem čo si mám o tom všetkom myslieť."povedala s plačom a hlavu si položila do dlaní.

,,Zostaň tu, kým sa nevráti ak ho ešte trošku máš rada."prikývla a nechal som ju samu v izbe. Potrebovala čas na rozmýšľanie a ja som išiel za Alex. Sedela na posteli a plakala.

,,Lucas prečo mi to každý stále musí pripomínať? Ja už nevládzem."objal som ju a plakala mi na hrudi.

,,Musíš sa s tým naučiť žiť Alex. Pre všetkých je to ťažké A pre mňa tiež."hladkal som ju po vlasoch po celý čas, kým nezaspala. Keď zaspala, odišiel som za otcom. Potreboval som sa s ním súrne porozprávať.

Vote&Comment

Toto sú už posledné časti a už ich nebude veľa, tak si užívajte.