Black Heart

33. Lucas

Zostal som dosť prekvapený, keď som prišiel domov. Nemal som ani poňatia kto je to dievča v našej obývačke. Až keď nás Alex predstavila som pochopil. Nehneval som sa na ňu, len som bol sklamaný, že mi o tom nič nepovedala. Ráno som vstal o pol šiestej. Nemohol som spať. Na to ako mám málo spánku, tak nie som unavený. Len niekedy to na mňa doľahne.

Prezliekol som sa do športového oblečenia a odišiel som si zabehať.
Zabehol som až ku parku a od nášho domu je to ďaleko. Pozrel som sa na hodiny a bolo šesť hodín. Ešte za chvíľu som si oddýchol a vrátil som sa naspäť domov behom. Odomkol som a vošiel som do domu. V dome bolo teplo, bolo to tým, že som práve vošiel zo zimy. Nebola až tak zima, ale pocítite zmenu teploty. Išiel som sa hneď osprchovať, pretože som bol spotený od behu.

Alex ešte spala. Všetko som spravil potichu, aby som ju nezobudil. Osprchoval som sa a obliekol som sa. Ako vždy som si obliekol oblek šitý na mieru, pretože za chvíľu odchádzam do skladu. Máme poradu.

Keď som sa vrátil do spálne, Alex tam už nebola. Pravdepodobne bude v kuchyni raňajkovať. Keď som si spomenul na raňajky tak aj mne nejako vyhladlo. Po behu sa ani nečudujem. Išiel som dole do kuchyne. Všetci sedeli za stolom a raňajkovali. Všimol som si Daniela, ktorý sedel pri Alice a horlivo sa rozprávali.

,,Tu je naša spiaca krásavica."podotkol Daniel, keď si ma všimol.

,,Už som bol behať."povedal som a sadol som si k Alex. Pobozkal som ju a usmial som sa na ňu. Vzal som si zo stredu stola francúzske toasty a začal som jesť. Už som bol poriadne hladný.

,,Dnes máme poradu Daniel."pripomenul som mu to, aby na to nezabudol.

,,Viem."povedal a usmial sa na Alice.

,,Kedy zase prídeš?"spýtala sa ma Alex, ale nie tak príjemne. Smutne.

,,Budem sa snažiť čo najskôr."povedal som a dojedol som svoje toasty.

,,My by sme mohli ísť dnes niekam von."povedala Alice a ja som hneď povedal:,,Nie."Daniel sa na mňa pozrel a nadvihol obočie.

,,Prečo?"spýtala sa Alice a pozrela sa na mňa a potom na Alex.

,,Len s ochrankou."povedal som a na Alicinu otázku som neodpovedal. Postavil som sa a pobozkal som Alex. Rozlúčil som sa a Daniel tiež. Odišli sme do skladu. Boli sme tam prví.

,,Lucas, dávaj si pozor. Bolo to dosť zlé čo si Alice povedal."

,,Nemôžu ísť len tak samé do mesta. Je to nebezpečné."povedal som a sadol som si za stôl. Daniel stál a prechádzal sa po sklade.

,,Ja viem, že je to nebezpečné, ale stále Alex držať doma. Vždy sledovať jej krok je trošku už veľa. Je tam sama, preto si zavolala Alice. Domov chodíš len večer a hneď ideš spať. Myslíš, že ju to stále baví?"spýtal sa ma nahnevane.

,,Sťažovala sa ti?"spýtal som sa a začal som byť už nahnevaný aj ja.

,,Nie, stačí že mám oči."to bolo posledné čo povedal, pretože potom prišiel otec aj so starým otcom. Bola to poradu len s pár členmi z mafie. To čo mi povedal Daniel ma trápilo. Ja jej nechcem brat slobodu len sa o ňu bojím. Slobodu jej berie jej brat a ja ju len chránim.

,,Ako sme na tom?"spýtal sa ma otec.

,,Otec je v španielsku a jej brat je stále tu. Nevieme čo chce urobiť. Isté je, že Alex je v nebezpečenstve."povedal som zúfalo. Nikdy som sa o nikoho tak nebál a cítim sa za každý jej krok zodpovedný.

,,Čo budeme robiť?"opýtal sa ma starý otec a ja som sa nadýchol.

,,Neviem, neviem a ešte raz neviem."povedal som. Skôr zakričal. Nezvládam to. Nezvládam to už. Všetko sa na mňa valí z každej strany.