27.Lucas

791 36 2
                                    

Svadba dopadla veľmi dobre. Lepšie ako som si myslel. Od svadby prešli už tri týždne. Nemohli sme ísť ani na nasu svadobnú cestu, keďže sme v takejto situácii akej sme.

Teraz sedím v otcovej kancelárií aj s členmi našej mafie. Rozprávame sa o tom, kedy sa stanem nástupcom. Za tie tri týždne som makal na sebe, aby som sa aspoň kúsok vyrovnal otcovi. Môžem sa pochváliť. Ide mi to.

,,Cítiš sa byť bossom?"spýtal sa ma zrazu otec. Myslel tú otázku vážne, pozeral sa mi do očí a čakal na moju odpoveď.

,,Ano."povedal som rozpačito, ale otcovi táto moja chabá odpoveď nestačila a spýtal sa znovu:,,Naozaj? Si pripravený tomu všetkému čeliť?"
Chvilu som nad tým premýšľal. Naozaj som pripravený to všetko zvládnuť? Zvládnem to čo otec? Budem tiež taký aký je on? Na čo som sa to potom všetko učil. Ano som pripravený.

Pozrel som sa na otca a s hrdosťou som mu odpovedal:,,Áno som pripravený."táto odpoveď otcovi stačila. Bol som si tým istý ja aj on. Už nemal nikto s nás pochybnosti.

,,Dobre, spravíme to zajtra."povedal rozhodnuto. Ja som zostal prekvapený, že tak skoro, ale raz by to aj tak prišlo. Raz by prišiel ten deň aj keby to bolo o mesiac.

,,Dobre."povedal som a otec prikývol.

Keď sa naša spoločná porada skončila, išiel som hľadať Alex. Bola na terase a pila nejaký koktail. Sadol som si k nej a pobozkal som ju. Je to zvláštne byť ženatý. Teda nič sa nezmenilo, ale mám s toho zvláštny pocit. Je to niečím iné, ale neviem čím.

,,Mám nové správy."povedal som a odpil som si z jahodoveho koktailu.

,,Aké?"spýtala sa Alex nedočkavo.

,,Zajtra sa stanem bossom."povedal som a Alex sa na mňa prekvapene pozrela.

,,Neviem či ti mám pogratulovať alebo ťa mám ľutovať."povedala a napila sa.

,,Ja sám neviem. Všetko som sa už naučil, ale nemám takú odvahu sa na to dať ako otec. Mám s toho obavy, ale raz to aj tak muselo prísť."povedal som jej.

,,Bude pri tebe rodina, ktorí ti pomôžu a zvládneš to."povzbudila ma. Takéto slová som potreboval v tejto chvíli a nasledujúcich štyridsať rokov.

***

Obliekol som si tmavo modrý oblek, ktorý bol šitý na mieru. Alex si obliekla modré úzke šaty nad kolená.

Pozrel som sa na ňu, keď si česala svoje hnedé vlasy. Keď si ma všimla v zrkadle povzbudzujúco sa na mňa usmiala a ja som jej úsmev opätoval.

Keď sme obaja boli oblečení a pripravení ísť, cela rodina sme sa zišli v hale.

Táto veľká slávnosť sa koná v sklade, ktorý nie je od nášho domu ďaleko, takže cesta netrvala dlho.

Vystúpili sme z auta pre skladom. Alex ma chytila za ruku a ja som bol za toto gesto neskutočne vďačný. Vošli sme do skladu, kde som hneď uvidel veľa známych tvári z našej rodiny, ale aj mužov z mafie. Prišiel za mnou otec, ktorý nám povedal:,,Lucas ty pôjdeš so mnou a Alex ty choď k Zoey."prikývli sme a každý sme išli svojim smerom.

Ja som si sadol za stôl, kde bola celá najväčšia rada našej mafie. Aj starý otec tam bol, otec samozrejme a ostatní.

Pohľadom som stále hľadal Alex. Vyzerala prekvapene a trošku sa aj bála. Nevie čo ju čaká. Ja aspoň trošku viem, ale tiež mi toho otec nepovedal veľa. Keď v sklade boli už všetci, postavil sa otec.

,,Vítam vás a som rád, že ste prijali pozvanie. Ako už iste viete, dnes je ten najdôležitejší deň v mojom živote. Moj syn Lucas sa dnes stane bossom. Odovzdávam mu problémy, ktorým musíme čeliť všetci. Preto ti prajem, aby si to všetko zvládol s chladnou hlavou a sľubujem, že budem vždy pri tebe, keby si ma potreboval. Máš pred sebou veľkú úlohu, tak držím palce Lucas."povedal som ďakujem a otec si sadol na svoje miesto. A teraz nasledovala Alex. Postavila sa a celý čas sa pozerala na mňa. Úprimne, tak ako sa na mňa pozerá vždy.

,,Môj priateľ, moja láska na celý život, Môj manžel. Pri tebe som si prešla už všeličím a len tak ľahko sa nevzdám. Sľubujem ti, že ti budem vždy pomáhať. Tak ako sme si sľúbili, v dobrom aj v zlom. Môžeš sa na mňa kedykoľvek spoľahnúť. Vždy budem pri tebe blízko, budem ti verná. Milujem ťa a to sa nikdy nezmení za žiadnych okolností Lucas."

,,Ďakujem."povedal som a usmial som sa na ňu. Úsmev mi opätovala.

Znova sa postavil otec a pozrel sa na mňa a povedal:,,Týmto ti odovzdávam moje miesto. Si bossom New Yorskej mafie Lucas Theo Montgomery."všetci mi začali v sklade tlieskať. Neviem či mám byť aj ja s toho šťastný ako ostatní v sklade. Je to veľká slávnosť pre členov rady a mala by byť aj pre mňa.

Po tejto veľkej slávností sme išli domov. V chodbe nás čakali kufre. Veľa kufrov. Pozrel som sa na otca s nechapavym výrazom, pretože tie batožiny boli moje a Alex.

,,Je to oneskorený svadobný dar. Keďže si už ten boss, chcem aby si mal vlastné sídlo. Kúpil som vám dom. Nie je ďaleko od nášho. Je o trošku menší, ale je tam všetko. Bude tam s vami aj Daniel. Daniel je tvoja pravá ruka. Môžeš sa s nim radiť o všetkom, o čom len chceš. Môže za teba aj zaskočiť, keď ty nebudeš môcť."povedal a ja som prikývol.

,,Nevyhadzujeme ťa, ale chcem aby ste mali súkromie. Veď ste novomanželia."objala ma mama. Začalo sa mi to páčiť. Mám vlastný dom, pravú ruku Daniela, to som nejako nevyhral. Zasmial som sa pre seba.

,,Chápem a som rád."povedal som a mama zostala na chvíľu prekvapená.

,,Samozrejme ste tu vítaní vždy."Pozrel sa na mňa a potom na Alex. Prikývol som a usmial som sa.

Rozlúčili sme sa s rodinou a išli sme do nášho nového domu. Daniel tam už bol, takže nás tam zaviedol. Keď som dom prvýkrát videl, tak som nemohol uveriť. Takéto výhody majú mafiáni? Keby sme neboli takouto rodinou, určite by sme nemali toľko peňazí a ja toľko áut.

Alex sa tiež nemohla vynadívať na dom. Bol krásny už z len vonku, ako bude vyzerať vnútro?

Vošli sme dnu, všetko bolo také moderné a krásne. Hodilo sa nám to. Voňalo to novotou.

,,Páči sa mi tu."povedala Alex.

,,Aj mne."usmial som sa na ňu.

,,Vonku je ochranka, takže sme v bezpečí, keby si niečo potreboval, tak izbu mám na poschodí v druhej časti."povedal mi Daniel, ja som najprv prikývol a potom som sa spýtal:,,Ten dom má dve časti na poschodí?"Daniel prikývol a povedal:,,Jedna je vaša a jedna je moja. Tieto schody vedú ku mne a tie k vám."Prikývol som a Daniel odišiel.

,,Ideme si obzrieť dom?"spýtal som sa Alex a Alex nadšene prikývla.

Máme najlepšiu izbu. Je veľká a má vlastnú kúpeľnú a aj šatník. Sú tu aj hosťovské izby a aj posilka. Už viem, kde budem tráviť veľa času. 

,,Čo tak vyskúšať našu novú posteľ?"spýtal som sa Alex a Alex sa usmiala a išla ku mne. Chytil som ju okolo pása a povedala:,,Chcela som to navrhnúť."uškrnul som sa a zobral som si ju na ruky a celý čas som ju bozkával.








Vote&Comment

Dnes je časť trošku skôr.

Šťastné a Veselé a bohatého Ježiška Vám želám.

A zajtra možno vyjde časť aj do Black and white.

Ľúbim vás.

Black HeartOù les histoires vivent. Découvrez maintenant