Black Heart

10.Alex

Ráno som sa zobudila v Lucasovom objatí. Pozrela som sa okolo seba. Zbraň mal stále v rukách mimo postele a druhou rukou ma držal v objatí. Potichu som vstala z postele a išla som do kúpeľne. Všade bolo ticho, neviem čo sa včera večer dialo, keďže som rýchlo zaspala.

Obliekla som sa a išla som dole po schodoch do kuchyne. Začala som pripravovať raňajky. Pozrela som sa vonku cez škáru v žalúziach. Nikto tam nebol. Počula som buchnutie dverí. Zľakla som sa. Vybrala som nôž a pomaly som išla do obývačky s nožom v ruke. Stál tam Lucas.

,,Alex si normálna? Vieš ako som sa zľakol, keď si zmizla?"opýtal sa a zbraň položil na stôl v obývačke.

,,Vieš ako som sa zľakla, keď si buchol dverami?"spýtala som sa a nôž som vrátila do kuchyne. Prišiel za mnou do kuchyne a zobral si tanier s raňajkami.

,,Ďakujem."povedal a odišiel si sadnúť na gauč do obývačky. Prišla som za ním a sadla som si vedľa neho.

,,Čo ti je?"opýtala som sa milo, aby to nevyzeralo, že som nahnevaná.

,,Nič."odpovedal a ani sa na mna nepozrel.

,,Veď vidím, že nič. Povedz mi to."pozrel sa na mňa a povedal:,,Naozaj som sa zľakol, keď som sa zobudil a ty si tam nebola. Vieš, že po tebe ide tvoj vlastný brat."

,,Môžem sa niečo opýtať?"prikývol.

,,Vy ste normálne chodili do školy a nikto nič nevedel. Myslím ohľadom toho, že ste mafiáni s Danielom."uškrnul sa a odpovedal:,,Neviem či by si rada chodila do školy, Keby že dvaja v škole sú mafiáni. Teda jeden. Mafiu neznášam. A ešte niečo nemôžeš o tom ani ceknúť inde, lebo to nedopadne dobre."povedal. Prečo by som to mala niekomu vravieť? V podstate som už aj ja mafiánka.

Keď Lucas dojedol a ja tiež sedeli sme len tak na sedačke.

,,Lucas ja sa nudím."povedala som a Lucas sa na mňa zmätene pozrel.

,,A čo chceš robiť?"spýtal sa s úškrnom a ja som prevrátila očami.

,,Nemyslím na to, na čo myslíš ty."povedala som.

,,A na čo Myslím?"opýtal sa pobavene.

,,Nechaj to tak. Tak teraz seriózne čo budeme robiť?"spýtala som sa znova.

,,No tak seriózne idem zavolať Danielovi."povedal a vytiahol mobil  z vrecka. Zatvárila som sa nechápavo.

,,Ako ste na tom?"spýtal sa Lucas a keďže bol Lucas ticho, tak mu Daniel niečo hovoril.

,,A Žanetka je v poriadku?"spýtal sa a ja som sa s chuti zasmiala. Pozrel sa na mňa nechápavo.

,,No už som sa zľakol, že nie."

,,Dobre, tak nás s tadiaľto pustite čo najskôr. Čau."zložil a ja som sa hneď spýtala:,,Kto je Žanetka?"ešte stále som sa smiala a on ma strčil na sedačku. Ležala som pod ním. Na chvíľu sa na mňa pozeral a potom povedal:,,Žanetka je moje milované autíčko. To, v ktorom si sedela, keď sme sa museli brániť tým ľuďom."povedal a uškrnul sa.

Prečo musel byť tak sexi? Asi si buchnem hlavu o stenu, aby som sa spamätala, že to je idiot. Pozeral sa mi na pery. Začala som zrýchlene dýchať. Prečo ma musel tak neskutočne priťahovať?

Po chvíli ma pobozkal. Kašlem na to. Bozky som mu opätovala. Zobral ma na ruky a stále ma Bozkával.

Zobral ma do spálne a položil ma na posteľ. Zrazu sa mi zadíval do očí a povedal: ,,Zastav ma, lebo sám sa nezastavím."mysleľ to vážne.

,,Ja ťa Lucas, nechcem zastaviť."povedala som. Najprv sa zatváril prekvapene a potom pokračoval v bozkávaní.

❤❤❤

,,Lucas, sprchujem sa."zakričala som zo sprchy. Klopal mi na dvere, aby som mu otvorila.

,,Chcem sa aj ja osprchovať."povedal.

,,No ak si si nevšimol, sprchujem sa ja."povedala som mu a on sa ma provokačne opýtal:,,A nemôžeme sa spolu?"

,,Uhádol si, nemôžeme. Som nahá."povedala som a dala som si šampón na vlasy.

,,No lebo doteraz som ťa nahú nevidel."povedal s úškrnom a s klopkaním prestal. Asi si všimol, že mu neotvorím.

Osprchovala som sa a obliekla som sa do čistého oblečenia. Odomkla som dvere a predo mnou stál Lucas.

,,No konečne."povedal so smiechom.

,,Ak sa chceš hnevať, tak ti to nejde a čo chceš na večeru?"spýtala som sa.

,,Teba."uškrnul sa a ja som prevrátila očami.

,,Lucas môžeš s tým prestať? Pýtam sa seriózne vážne."povedala som.

,,A ja ti seriózne vážne odpovedám."odpovedal. Ja sa s neho asi zbláznim.

,,Navarím čo ja chcem."povedala som a odišla som do kuchyne a začala som variť.

Lucasovi začal zvoniť mobil. Bol to otec. Keďže sa Lucas sprchoval, tak som zdvihla.

,,Lucas, ako ste na tom?"spýtal sa.

,,Dobrý, prepáčte to som ja Alex. Lucas je v sprche."povedala som mu.

,,Dobre, tak mu odkáž, že dnes musíte byť potichu, pretože začali znova chodiť po lese."

,,Bratovi ľudia?"spýtala som sa. Najprv nepovedal nič, ale po chvíli povedal:,,Áno."

,,Dobre. Poviem mu to."

,,Dobre, dávajte si pozor."

Hovor ukončil a ja som sa vrátila naspäť do varenia. Žalúzie boli zatiahnuté, takže nás nikto nevidel a našťastie nebola taká tma. Videla som zatiaľ všetko. Prišiel za mnou už osprchovaný Lucas.

,,Volal tvoj otec a zdvihla som. Povedal, Že znova začali chodiť po lese jeho ľudia. Lucas ja sa bojím."bol opretý o linku, keď som mu to povedala podišiel ku mne a objal ma. To som od neho nečakala. Pobozkal ma na čelo a povedal:,,Neboj sa. Nič sa nám nestane."

Po líci mi stiekla slza a Lucas ju zotrel.  Stáli sme v strede kuchyni a stále ma objímal. Čo sa to so mnou deje? Ja som sa asi namotala a nebude to asi ale určite. Dúfam, že ma nezradí ako ten predtým.

Keď bolo šesť hodín večer. Nabrala som na tanier jedlo, ktoré som navarila a spoločne sme ho zjedli.

Lucas si sadol na gauč a ja som sa oprela o jeho hruď. Boli sme ako vo väzení. Boli sme zavretí v dome. Nemohli sme ani len vyjsť von. Boli sme ako dve rybičky  v akváriu. Čím som si zaslúžila, takého brata? Boli sme ticho a nič sme nehovorili. To čakanie je strašné a ešte s tým pocitom, že vás hocikedy nájdu a unesú alebo zabijú.

Vote&Comment

Čo na to zatiaľ hovoríte? Pomaly sa to začína rozbiehať.