Black Heart

31. Lucas

Ráno som vstal skoro. Alex a Tobias ešte spali. Nečudoval som sa, bolo len šesť hodín. Potichu som išiel do kúpeľne. Pozrel som sa na moju ranu, ktorá sa mi našťastie rýchlo hojila.
Obliekol som sa do športového oblečenia a išiel som si zabehať. Stále som rozmýšľal nad tým čo mi v noci povedal Tobias. Neverím na sny, ale toto sa nestáva bežne. Ani o tom nevie, že by sa niečo stalo starej mame.

Vrátil som sa, keď bolo pol ôsmej. Vošiel som do domu a Alex s Tobiasom raňajkovali. Nevšimli si ma.

,,Už som ti povedal ako vieš dobre variť?"spýtal sa Daniel. Toto ma zaujímalo a čakal som čo sa bude diať. Bol som zvedavý.

,,Daniel, neflirtuj s ňou, keď má môjho brata."Povedal nahnevane a Daniel sa nahlas rozosmial a s ním aj Alex.

,,To si kde počul takéto slovo?"spýtal sa ho Daniel a Tobias mu hneď povedal:,,Mama pozerala televízor a tam to povedal taký chlapec."usmieval som sa nad jeho odpoveďami. Bolo to milé.

Keď sa ich konverzácia skončila vošiel som do kuchyne za nimi.

,,Bol si behať?"spýtal sa ma Tobias a ja som prikývol. Alex mi položila tanier s jedlom na stôl. Usmial som sa.

,,Vieš čo mi tvoj brat povedal?"opýtal sa ma Daniel a ja som pokrútil hlavou. Viem čo mi chce povedať, ale budem sa tváriť ako keby som to nepočul.

,,Povedal mi, aby som neflirtoval s Alex."povedal pohoršene.

,,A má pravdu, prečo mi balíš ženu?"opýtal som sa a pozrel som sa na Tobiasa. Usmial som sa na neho a ťapli sme si.

,,To nie je  fér. Ste bratia."mykol som plecom a pozrel som sa na Alex, ktorá sa usmievala.

,, Bratia držia spolu."Povedal som mu a Daniel na to hneď povedal so smiechom:,,Nevšimol som si."Alex sa začala smiať a potom sa spýtala Tobiasa:,,Čo ideme dnes robiť?"

,,Box."Povedal s nadšením a ja som pretočil očami.

,,Včera si boxoval."Povedala mu Alex.

,,Ja chcem ešte aj dnes."Povedal.

,,Čo keby sme išli vonku a potom si dali box?"opýtala sa ho Alex. Dúfam, že ho presvedčí.

,,No dobre."súhlasil a dojedli sme raňajky.

Išli sme na terasu, ktorá bola za domom. Sadol som si na stoličku a Daniel vedľa mňa. Alex sa hrala sa Tobiasom. Kopali si loptu a my dvaja sme ich pozorovali.

,,Vieš čo sa stalo starej mame?"opýtal som sa a on prikývol.

,,Zrazilo ju auto?"spýtal som sa. Tobiasovi sa to snívalo, tak som chcel vedieť či to je pravda.

,,Ano, ako vieš?"opýtal sa ma.

,,Tobiasovi sa to snívalo."Povedal som a pozrel som sa naňho.

,,To je divne."Povedal a pozrel sa na Tobiasa.

,,Vieš aký som bol znepokojený s toho? Musel som sa ísť ráno prebehnúť, potreboval som si utriediť myšlienky."Povedal som mu.

,,Chápem. Musím to začať robiť aj ja."prikývol som.

,,Ako je na tom?"chcel som vedieť čo najviac, keď mi otec toho veľa nepovedal.

,,Keď som tam bol, tak ju operovali. Operácia trvala okolo troch hodín. Bolo to dosť vážne."Povedal.

,,Vieš kto to bol?"spýtal som sa a prehltol som. Mal som tušenie a nechcel som, aby to bola pravda.

,,Bol to jeden chlap, presnejšie, jeden z jeho mužov."tak je to pravda. Tušil som to.

,,Mal som ju chrániť, za všetko môžem ja."

,,Nie je to tvoja vina."snažil sa ma upokojiť, ale nepomáhalo to. Stále som si to dával za vinu ja.

Pred večerou som išiel s Tobiasom do posilňovne ako som mu sľúbil. Alex varila večeru a Daniel bol s priateľkou vonku. To som sa iba dnes dozvedel.

,,Ešte vládzeš?"spýtal som sa ho. Obaja sme mali na rukách boxeristický rukavice a zápasili sme proti sebe.

,,No jasné, počkaj, keď vyhrám."Povedal a už ma začal udierať. Nebolelo ma to, ale hral som akože áno. Malým deťom treba spraviť radosť. Po polhodinka sme skončili. Teda museli. Nemohol som mu dovoliť, aby bol potom unavený.

Išli sme na prízemie do kuchyne, kde by Alex mala variť večeru. Bola tam aj mama a otec.

,, Ahojte."pozdravil som sa im a mama ma objala. Tobias hneď utekal k ocovi.

,,Ako ste sa mali?"spýtala sa ma mama a snažila sa usmievať. Videl som, že je smutná aj keď sa to snažila skryť.

,,Myslím si, že dobre. Nech sa ti Tobias pochváli."Povedal som s úsmevom a pozrel som sa na Tobiasa.

,,Už viem boxovať."Povedal a postavil sa do pozície. Oco sa na neho usmial a potom aj na mňa.

,,On sa chcel učiť."Povedal som a už išiel ku mne. Chytil som mu ruky a už nedokázal nič urobiť. Zasmial som sa a potom som ho pustil. Po chvíli do kuchyne prišiel aj Daniel. Zdvihol som obočie na neho. Nečakal som ho tak skoro.

,,Nie si tu nejak skoro?"spýtal som sa a uškrnul som sa.

,,Nie."Povedal a naznačil mi, aby som sklapol. Stavím sa, že otec si všimol toto dorozumievanie sa, keď bol bossom.

,,Dúfam, že ostanete na večeru."Povedala Alex a pozrela sa na mojich rodičov.

,, Ja neviem."začala mama. Chápal som, že je jej teraz dosť smutno, ale aspoň trošku sa odreaguje.

,,Mami, prosím."začal sa na ňu pozerať Tobias s tým pohľadom, ktorý som robieval aj ja ak som chcel niečo. Prikývla a usmiala sa na Tobiasa. Teraz to bol úprimný úsmev.

Všetci sme boli v kuchyni a večerali sme.

,,Ako brucho?"spýtal sa otec na tú moju ranu.

,,Pekne sa mi to hojí."Povedal som. Mama sa rozprávala s Alex o dievčenských záležitostiach, ja som sa rozprával s Ocom o mafii a Daniela zabával malý Tobias. Všetci boli aspoň na chvíľu spokojný.

Po večeri som sa ja, Daniel a otec presunuli do pracovne. Sadli sme si na gauč a ja som chcem vysvetlenie.

,,Počúvam."Povedal som a pozrel som sa na otca.

,,Viem, že ti už niečo povedal Daniel."prikývol som a otec pokračoval:,,Nechytili sme toho muža, odišiel ako keby sa pod ním zľahla zem. Podľa nášho špióna to bol jeden z jeho mužov. Povedal, že asi odišiel do Španielska, pretože ani na porade nebol."dopovedal a ja som spracuvával informácie, ktoré mi povedal.

,,Ako sa má stará mama?"opýtal som sa ho. Bál som sa čo povie. Neviem čo mám od neho čakať.

,,Z najhoršieho je vonku."keď to povedal, tak mi odľahlo. Bola to trošku dobrá správa a ja som bol za to rád. Aspoň o trošku problému menej aj keď to nie je isté. Hocičo sa môže stať.

Ešte sme sa chvíľu rozprávali, ale potom už malý Tobias zaspal a mama už chcela ísť domov. Chápal som ich. Boli s toho obaja unavení. Rozlúčili sme sa s nimi a potom som všetko povedal Alex. Chcel som, aby to vedela. Bolo to pre mňa dôležité, pretože viem, že je tu pre mňa a podporí ma, keď to bude treba. Teraz som to potreboval a bol som jej za to veľmi vďačný.

Vote&Comment