Black Heart

22.Alex

Cítila som sa zvláštne. Neviem čo si mám o tom všetkom myslieť. Sedela som na zadnom sedadle v aute a Rozmýšľala som. Lucas sa nič nepýtal a ani jeho otec za čo som im bola vďačná.

S rodičmi som sa rozlúčila rýchlo, aby som sa nerozplakala. Budú mi chýbať, aj keď viem, že to je len na chvíľu.

Lucasov otec zaparkoval pred ich veľkým domom a Lucas mi otvoril dvere. Vďačne som sa na neho pozrela a usmiala som sa.

Vošli sme do domu a v chodbe nás už čakala Lucasova mama. Moje kufre mi do chodby doniesol neznámy muž, ktorého som ešte nepoznala.

,,Ďakujem vám, že ma ochraňujete pán Montgomery."pozrela som sa naňho a on sa usmial a povedal:,, Od dnes mi môžeš kľudne hovoriť Tobias a mojej žene Zoey. Nebude nám to prekážať, ešte nie sme starí."Lucas sa zasmial a keď sa naňho Tobias pozrel, tak ho ten smiech rýchlo prešiel.

,,Budeš mať izbu na poschodí, hosťovskú."povedal mi Tobias a ja som prikývla.

,,Alex nebude spať so mnou?"spýtal sa Lucas a čakal na odpoveď od svojho otca.

,,Nie, jej rodičia to tak chceli."povedal mu a Lucas si niečo pre seba zamrmlal. Aj tak viem, že bude za mnou chodiť.

,,Poukazujem ti to tu a kufre ti zatiaľ Andrew zanesie do izby."prikývla som a išla som za Zoey. Vošli sme hneď do prvej izby z chodby. Bola to jedáleň a za jedálňou bola kuchyňa.

,,Keď budeš hocikedy hladná, tak tu nájdeš všetko."povedala s úsmevom a ja som znova prikývla.

Znova sme prešli tou veľkou chodbou A išli sme do knižnice. Obývačku som už poznala, takže to mi už nebolo potrebné ukazovať.

Išli sme na poschodie. Ukázala mi posilňovňu a nakoniec moju izbu. Bola to veľká izba ladená do sivo-biela s jemnými prvkami bordovej na niektorých veciach. V izbe sa nachádzalo krásnych dvojo dverí, ktoré neviem kam viedli. 

,, Tu je šatník a tu je kúpeľňa."povedala mi Zoey, keď ukazovala na dvere. Pozrela som sa najprv do kúpeľne. Hneď ako som tie dvere otvorila naskytol sa mi pohľad na hnedý obklad. V kúpeľni sa nachádzala v strede vaňa  a v rohu sprchovací kút. Mala som tu aj dve umývadlá  a nad nimi sa nachádzalo krásne veľké zrkadlo. 

,, Jr to nádherné."povedala som, keď som sa otočila na Zoey, ktorá sa usmiala. Vošli sme do šatníka. Šatník nebol veľký, ale bol primeraný. V šatníku sa nachádzali prázdne poličky a prázdne vešiaky. Čakali na moje oblečenie. 

,, Neviem ako sa vám za to všetko odvďačím."Zoey ma objala a povedala: ,, Som rada, že si tu a určite aj Lucas."

Keď mi doniesli kufre do mojej prechodnej izby, hneď som sa išla vybaľovať, aby som to mala čím skôr za sebou. Bola som v mojom novom šatníku, keď som počula ako niekto klopal na moje dvere. 

,, Áno?"ozvala som sa zo šatníka a do izby niekto vošiel. Pozrela som sa na dvere a v nich som uvidela stáť vysmiateho Lucasa. 

,, Tak ako sa u nás máš?"opýtal sa a išiel ku mne, aby ma mohol pobozkať. Ja som mu odpovedala: ,, Hmm dobre, pomôžeš mi s vybaľovaním?"

,, Jasné."povedal a už mi z kufra bral oblečenie a podával mi ho. Ja som si ho ukladala do skriniek. 

Keď som sa už naozaj povybaľovala a všetko bolo na mieste išli sme s Lucasom do jedálne na večeru, kde nás už čakala Lucasova rodina. Neisto som sa usmiala, nevedela som čo od nich mám čakať. Sadli sme si na dve voľné miesta, ktoré čakali na nás. 

,, Dúfam, že sa ti u nás zatiaľ páči."povedal Tobias a ja som mu s úsmevom odpovedala: ,, Áno, som vám za to veľmi vďačná."Tobias sa usmial a slúžka nám začala nosiť jedlo. Večera vôbec neprebiehala v tichu. Rodina Montgomeryovcov sa rozprávala a vôbec nebolo vidno, že by boli mafiáni. Vyzerali ako normálna rodinka. Tobias vôbec nevyzeral, že by ho niečo trápilo, alebo že by mali nejaké problémy. Všetci sú ako herci. Ja som sa do konverzácie nezapájala, nemala som na to ani dôvod. Lucas bol tiež podozrivo ticho, nič nevravel. 

Po večeri som sa snažila byť v Lucasovom dosahu, chcela som zistiť prečo sa tak náhle zmenila jeho nálada. Sami sme boli až vonku na terase. Vonku bola už tma a na oblohe svietili hviezdy. Bolo to krásne. Objala som zozadu Lucasa, strhol sa. Po chvíli sa otočil, aby sa mi pozeral do očí. 

,, Deje sa niečo?"opýtala som sa ho a pohladila som ho po líci. 

,, Otec mi poriadne prečistil žalúdok, kým som neprišiel k tebe, keď si sa vybaľovala."povedal a nadýchol sa vzduchu. 

,, Prečo?"opýtala som sa ho. Som jeho frajerka, môže mi povedať všetko.

,, Pozri sa Alex, za chvíľu mám už devätnásť a môj otec už nebude Boss New Yorku, musí ho niekto nahradiť a samozrejme to budem ja."povedal. Toto som už dávno vedela, myslela som, že sa stalo niečo horšie. 

,, To len toto?"opýtala som sa ho. Možno mi niečo ešte povie a aj povedal: ,, Ty to nechápeš Alex, musím si nájsť dievča sám alebo mi nejakú pridelia. Pochybujem,  že sa budeš chcieť vydávať, keď budeš mať osemnásť."povedal a znova sa otočil, aby sa nemusel pozrieť na mňa. Prešla som k nemu a pozerala som sa tým istým smerom. 

,, O dva mesiace mám osemnásť. Čas to všetko vyrieši."povedala som mu a pohladila som ho po chrbte. 

,, To sa nedá len tak vyriešiť Alex. Mafia je mafia a ten čas v mafií je strašne krátky. Jedna chyba si zabitý, jedna malá nepozornosť si zabitý. To nie je len tak."povedal a nálada sa mu ešte len zhoršila. 

,, Lucas ja ťa naozaj ľúbim a postúpim všetko, aby som bola s tebou. Nechcem počuť žiadne nie."povedala som prísne a Lucas sa uškrnul. Aj keď len na chvíľu, ale uškrnul sa. 

,, Ty sa naozaj chceš vydávať, veď je to trápne. Vôbec si neviem predstaviť, že by som mal byť Boss New Yorku. Vieš aká je to zodpovednosť? Veď ja zošaliem Alex."povedal a v hlase mu bolo vycítiť strach. Je to veľká zodpovednosť. 

,, Budem vždy pri tebe Lucas. Mám pre teba jednu prosbu. Chcem, aby si ma naučil šoférovať. Vodičský mám spravený, ale nejazdím od vtedy."povedala som a on sa na mňa konečne pozrel a povedal: ,, Všetko čo len budeš chcieť."usmiala som sa naňho a potom som ho pobozkala. Niekto zakašľal, myslím, že to bolo zo srandy. Pozrela som sa ku domu, kde stál Daniel. 

,, No nechcem vás rušiť, ale potrebujem sa s tebou porozprávať Lucas."pozrel sa na mňa s ospravedlňujúcim pohľadom a ja som sa naňho usmiala. Chápem to. Odišla som do domu, kde bolo celkom rušno. 

,, Ako dobre, že si tu."povedala Zoey a ja som nechápala o čo sa jedná. Išla som za ňou do obývačky, kde bolo celkom dosť ľudí. Zatvárila som sa trochu prekvapene, ale nie na dlho. Nechcela som na sebe nič znať. 

,, Asi sa ešte s každým nepoznáš."povedala mi Zoey a ja som záporne pokrútila hlavou. Začala ma zoznamovať s ďalšími členmi rodiny, aby som všetkých poznala. Teraz každý vie, že som Lucasova frajerka a že sa pravdepodobne za neho vydám. Táto rodina vie všetko o všetkých a ja nemôžem byť výnimkou. 

No takže dnes trošku kratšia časť, ale to nie je podstatné. Musím sa vás na niečo opýtať. Mám v hlave jeden nápad na novú knihu, ale rozmýšľam či budem pokračovať v tom mafiánskom zameraní alebo normálnu love storku. Vôbec neviem. Raz by som chcela to a raz to. Napíšte mi prosím svoj názor čo by sa vám páčilo viac, keďže na profile mám aj mafiu aj love story. Fakt neviem, potrebujem aby ste mi pomohli a čo sa vám páči  viac. Kľudne píšte aj do súkromnej správy. Budem rozmýšľať nad každou odpoveďou a možno sa dohodneme na novej knihe, ktorá by mohla vyjsť ešte do Vianoc. 

Vote&Comment