35. Lucas

691 39 5
                                    

Sedel som pred izbou, kde ležala Alex. Pozrel som sa na ruky, ktoré som mal stále od jej krvi. Operovali ju dlho. Bola to väčnosť.

Z izby vyšiel doktor. Hneď som sa postavil a išiel som k nemu.

,,Ako je na tom?"opýtal som sa s nádejou, že je v poriadku.

,,Z najhoršieho je vonku. Vaša žena mala šťastie v nešťastí. Guľka nezasiahla orgány, ale dieťa neprežilo."povedal.

,,Tak predsa."povedal som.

,,Nevedeli ste o tom?"spýtal sa ma doktor a ja som pokrútil hlavou.

,,Bola len v treťom týždni a to postrelenie neurobilo dobre. Potrat začal pri prevoze do nemocnice a nedalo sa zachrániť. Nemuselo to spôsobiť len postrelenie, ale aj iné faktory."povedal doktor.

,,Môžem ísť za ňou?"spýtal som sa ho a on pokrútil hlavou na znak nesúhlasu a povedal aj prečo:,,Je po operácii, nie je to dobre. Keď sa prebudí, nespomínajte jej, že bola tehotná aj keď sa bude pýtať. Prvé mesiace to bude komplikované."

Prikývol som a spýtal som sa:,,Kedy ju budem môcť vidieť?"

,,Najskôr len zajtra. Teraz choďte domov a oddýchnite si. Je to všetko len na nej a pevne verím, že vás samého nenechá."povzbudzujúco sa usmial a odišiel. Pozrel som sa poslednýkrát na dvere a odišiel som.

Vonku som videl mamu a otca. Hneď ako má videli išli mojim smerom. Mama ma bez slova objala. Potreboval som to. Potreboval som mamine objatie, ktoré dokázalo zachrániť každú situáciu a dodalo vám odvahu a energiu ďalej na tomto svete bojovať. Bojovať s tým čo vám život prinesie.

,,Ako je na tom?"spýtala sa a ja som jej povedal:,,Môžte ísť naspäť. Nepustili ma tam. Najskôr len zajtra. Z najhoršieho je vonku ale dieťa neprežilo."po líci mi znova stiekla slza. Predstava, že by som mal byť otcom ma trošku znervózňovala, ale teraz mi je to veľmi ľúto. Možno to takto malo byť. Možno to dieťa k nám nechcelo prísť.

,,Dieťa?"spýtala sa mama a ja som prikývol.

,,Bola tehotná. Bola len v treťom týždni. Za všetko môžem ja a už mi to povedal aj Daniel. Vôbec som si ju nevšímal. Stále len práca  a zanedbával som ju. Keby som s ňou býval častejšie Nemuselo by to tak dopadnúť."povedal som a zo všetkého som sa obviňoval.

,,Lucas nie je to tvoja vina, tvoja práca je už raz taká a každá žena si prejde niečím. Nemôžeš to až tak brať, ale strata dieťaťa je veľmi zdrvujúca. Musíš byť jej teraz oporou."povedala a znova ma objala. Ľahko sa jej to povie, ale aj tak jej ďakujem za podporu.

,,Odveziem ťa domov."Povedal otec a ja som záporne Pokrútil hlavou. V tejto chvíli som chcel byť sám.

,,Nie, potrebujem byť sám."Povedal som a otec prikývol. Odišiel som k svojmu autu a sadol som si doň. Neodišiel som hneď, ale len po chvíli. Rozmýšľal som nad tým čo sa stalo.

Zaparkoval som pred domom a išiel som dnu do domu. V obývačke  bol Daniel s Alice. Kývol som im na pozdrav a odišiel som do kúpeľne, kde som sa osprchoval. Alexinu krv som mal ešte aj na oblečení a na tvári. Musel som si prejsť rukou po tvári.

Už osprchovaný som vyšiel z kúpeľne a odišiel som dole do obývačky, kde stále boli Daniel s Alice. Sadol som si na sedačku a len tak som ticho sedel.

,,Ako je na tom?"to ticho prerušil Daniel, pozrel som sa naňho a povedal som mu:,,Nepustili ma za ňou. Najskôr až zajtra. Bola tehotná a nepovedala mi to. Možno som to mal vidieť, mal som si to všimnúť, možno by teraz všetko úplne inak dopadlo."

,,Nemôžeš za to Lucas, to by nikto nezistil, že je tehotná."snažil sa ma upokojiť Daniel, ale veľmi mu to nevyšlo.

,,Môžem za to. Sám si mi povedal, že som si ju mohol viacej všímať. Ano viem, mal som si ju viacej všímať, ale popri mojej práci sa to nedá a sám o tom vieš."postavil som sa a odišiel som z obývačky.

Keď som prechádzal cez chodbu, tak niekto zaklopal na dvere. Otvoril som ich  a vonku stála mama s bratom. Brat sa na mňa usmial a objal ma. Pozrel som sa nechápavo na mamu a ona povedala:,,Chcel ťa vidieť a myslím, že ťa aspoň trošku rozveselí."

,,Nemám na to teraz náladu."povedal som odmerane.

,,Lucas, je to tvoj brat, Nemôžeš všetkých od seba odháňať. Tobias si to nezaslúži."povedala mi prísne mama. Aj keď som bol boss, tak vždy bola mojou mamou a mal som pred ňou rešpekt.

Vošli dnu do domu a Daniel vyšiel z obývačky.

,,Ahojte."pozdravil sa a Tobias už utekal k nemu. Pri Danielovi bola aj Alice.

,,Toto je Alice, Alexina kamarátka."Povedal som mame, aby vedela kto to je.

,,Zoey."predstavila sa a usmiala sa. Alice sa usmiala na mamu a nastalo ticho, ktoré prerušil malý Tobias.

,,Poďme boxovať."Povedal s nadšením.

,,Nie teraz."Povedal som a odišiel som z domu. Začal som behať. Bolo mi jedno, kde pôjdem. Potreboval som vypnúť a beh je na to najlepší.

Domov som prišiel po dvoch hodinách, pretože som nemal chuť byť s nimi v dome. Bez slova som prešiel do izby a osprchoval som sa. Obliekol som sa a išiel som do kuchyne. Zobral som si jeden pomaranč zo stola a zjedol som ho. Do kuchyne prišiel za mnou Daniel a o chvíľu som cítil na líci bolesť.

,,Si normálny?"spýtal som sa nahnevane Daniela a chytil som si líce. Chcel som mu to vrátiť, ale vedel, že sa budem chcieť brániť. Nepodarilo sa mi to a ruku mi zachytil.

,,Lucas spamätaj sa! Odháňaš od seba úplne všetkých vo chvíli, keby si mal dávať na všetko pozor a byť najrozumnejší."Povedal a ja som začal nad tým premýšľať. Mal pravdu.

,,Ak budeš ešte stále takýto, tak ti nemám problém dať tú facku ešte raz."Povedal a ja som prikývol. Niekto zaklopal na dvere a ja som si priložil ľad na líce. Raz mu to vrátim!

Do kuchyne za mnou prišiel otec a pozrel sa na mňa nechápavo.

,,To je Danielova robota."Daniel sa zjavil v kuchyni a povedal:,,Dal som tvojho syna do poriadku, lebo sa opúšťal."otec sa usmial a pozrel sa na mňa. Bolo mu trochu smiešne.

,,Musíme sa porozprávať."Povedal prísne a úsmev mu z tváre zmizol.

,,Musíme ísť do kancelárie, lebo je tu Alexina kamarátka."otec prikývol a všetci traja sme išli na poschodie do mojej kancelárie.
Sadli sme si a otec začal hovoriť. Ja som mal stále ľad na líci.

,,Rozpútal si vojnu. Zabil si mu syna, si si toho vedomý?"opýtal sa ma otec. Hovoril to v klude, nehneval sa na mňa. Raz to prísť muselo a bolo len otázkou času kedy.

,,Áno, viem, ale dostal to čo mu patrí. Skoro mi zabil ženu a zabil mi dieťa."Povedal som nahnevane.

,,Alex bola tehotná?"opýtal sa a ja som prikývol.

,,To ma Mrzí Lucas."povedal.

,,Teraz musíme vymyslieť čo ďalej."obidvaja prikývli. Viem, že toto bol len začiatok. Teraz začína naozajstná hra...

Vote&Comment

Ako sa vám zatiaľ páči?

Aj vám blbne wattpad? Mám najnovšiu aktualizáciu a je To na ....
Vôbec sa mi to nepáči, stále to seká. Prečo si sa wattpad musel tak pokaziť????

Black HeartOù les histoires vivent. Découvrez maintenant