Black Heart

19.Lucas

Je pri mne, drží ma za ruku. Potom sa priblížila k mojim perám a nežne ma pobozkala. Toto mi tak chýbalo. Lucas už sa konečne preber. Otvor tie oči a už konečne povedz niečo. Je pri tebe, pozerá sa na teba. Pobozkala ťa. Nebola pri mne dlho. Viem prečo, na čo by mala strácať čas s niekým ako som ja? Len tu ležím, kto vie či sa vôbec ešte preberiem. 

Pobozkala ma na rozlúčku, vráti sa ešte? Počul som buchnúť dvere a nastalo ticho. Ale nie na dlho. O chvíľu do izby vošli niektorí členovia rodiny, ale neviem ktorí až pokým nezačali hovoriť. 

,, Ako ti mohla zobrať zbraň?"opýtal sa otec so smiechom, ale ten smiech netrval dlho. 

,, Ja neviem, spýtala sa ma či ma môže objať, veď to si ešte počul aj ty. No a nejako nenápadne mi ju zobrala."povedala mama. ALex jej zobrala zbraň. Neviem presne čo teraz chce Alex urobiť. Čo má v pláne. 

,, No nič, musím ju pohľadať podľa telefónu, lebo mám o ňu obavy, mám taký pocit, že išla za jej bratom."povedal znovu otec a ja som celý čas počúval. 

,, Hrozí jej nejaké riziko?"opýtala sa mama a ja som si pre seba povedal. Áno, jej brat je psychopat. 

,, Áno, nepoznám jej brata, ale je to psychopat. Podľa toho čo som o ňom zatiaľ zistil, tak nemá pekný životopis."povedal. 

,, Tak choď za ňou Tobias. Ja sa o ňu bojím. Je to jeho frajerka a ja nechcem, aby sa aj jej niečo stalo."povedala a pohladila ma po ruke. 

,, Dobre, zistím kde je a pôjdem za ňou."povedal. 

,, Ďakujem a dávaj si pozor."povedala mu mama a znova som počul buchnúť dvere čo znamenalo, že odišiel. 

Mama ma stále držala za ruku a hladila ma. Bolo ticho, nikto nič nehovoril. Teda ja to nedokážem a mama sa sama so sebou asi rozprávať nebude. 

,, Som spokojná s Alex."povedala zrazu a ja som počúval čo ešte povie. ň

,, Mám taký pocit, že povahu si zdedil po mne. Ani ja nepatrím do mafiánskej rodiny, teda už hej, ale nemám kto mu vlohy. Predstav si, že Alex mi zobrala zbraň. Tak jednoducho. Vôbec som si to nevšimla. Podarené dievča."zasmiala sa, keby som sa dokázal smiať, tak sa smejem aj ja. Nastalo ticho, teraz nič nerozprávala. Len ma hladila po ruke. 

,, Idem si po kávu, hneď prídem."povedala a dala mi pusu na čelo. Takú pusu ako na dobrú noc, ktorú som dostával, keď som bol malý. Odišla, v izbe znova bolo ticho. Ostal som tam sám. Dúfam, že sa Alex nič nestane. 

Prešla dosť dlhá chvíľa, kým sa mama vrátila ku mne. Nemám pojem o čase, aký je deň, koľko je hodín, koľko tu už takto ležím. Nič. 

,, Už som tu."povedala, keď sa vrátila, čo tak dlho mohla robiť, keď si išla po kávu? 

,, Starká je na chodbe, tak som tam za chvíľu bola s ňou. Nechcela ísť dnu."povedala a už mi aj odpovedala aj na otázku. 

,, Pamätáš sa, keď si bol malý a ocko ti dal hračkársku zbraň?..."

,, Ja som ju odmietol."povedal som. Ja som niečo povedal. 

,, Lucas, ty hovoríš."začala sa tešiť mama. Áno, ja som konečne niečo povedal a počula ma aj mama. 

,, Bol si športovec, už od mala si udieral do toho vreca."povedala a zasmiala sa. Ja som sa usmial tiež a povedal som: ,, No a otec to nevedel pochopiť."

,, Áno to máš pravdu, ale všetko sa teraz zmenilo."povedala a stále ma hladila po ruke. 

,, Dokážeš otvoriť oči?"spýtala sa ma a už som konečne videl mamu. Najprv som ju videl rozmazane, ale potom som ju videl normálne.